ateista

Veľká časť ľudí nepotrebuje žiadne dôkazy, postačí im vyjadrenie autority, svoje túžby naočkované v mladom veku a nanajvýš tým čo i tak ešte pochybujú stačí písomne svedectvo z druhej ruky aby neochvejne verili, že Boh je logickou príčinou všetkého.

O evolúcie pochybujú hlavne preto, že sa im zdá nelogické aby vývoj tela a duše človeka bol závislý na náhodných zmenách génov bezcitnej prírody a nie na zázračnom stvorení milujúcim  Bohom.

Zem sa točí okolo Slnka? Je to logické? Áno, každý to predsa vidí, milióny očitých svedkov. Každý vidí, že Slnko je menšie ako Zem a preto je nelogické aby sa Zem točila okolo Slnka. To, že sa Zem točí ešte i okolo svojej osi  je hrubý nezmysel. Keby sa točila takou rýchlosťou akou hovoríte (cca 1600 km/h) tak vták po opustení hniezda by ho už viac nenašiel.

To je logika vyplývajúca z nedostatočných znalostí. Keby sme pripustili, že Slnko je vzdialené od Zeme 150 mil. km a nie je prilepené na nebesiach, ktoré sa otáčajú len, kvôli zmene dňa na noc, tak by sme museli pripustiť, že Zem nemá max. 7000 rokov, ale niekoľko miliárd rokov. Prečo? Pretože, ak by mal Vesmír spolu so Zemou len 7000 rokov, tak by sme videli hviezdy vzdialené max. 7000  svetelných rokov. Ako to, že vidíme hviezdne zoskupenia vzdialené aj viac ako 10 mld. rokov. Ako to, že svetlo z týchto vzdialených galaxií  k nám putovalo cez 10 mld. rokov. Írsky arcibiskup James Ussher precízne zrátal vek ľudí spomenutých v Biblie a zistil, že deň stvorenia je 23.10.4004 pr.n.l., teda ani nie 7000 rokov.

No ak  pripustíme, že Zem má až 4,6 mld. rokov tak ako sa to vyrátalo na základe hodín rozpadu rádioaktívnych prvkov a prvé známky života sa objavili na Zemi pred 3,6 mld. rokov,  čo je vyrátane na základe genetických hodín, t.j. genetických zmien na molekulárnej úrovne (DNA)a potvrdené príslušnými nálezmi v patričných geologických vrstvách. Potom možno začneme uvažovať nad tým či naozaj nie je evolúcia zodpovedná za rozvoj života a či ona je príčinou širokej rôznorodosti druhov.

V tomto článku by som chcel vyjasniť základne nedorozumenia v chápaní evolúcie. Neviem, ale či sa mi podarí natoľko zhutniť tieto informácie, tak aby boli presvedčivé ale nie príliš podrobné čím by som odradil väčšinu čitateľov. Vopred sa ospravedlňujem, ale kratšie som nedokázal napísať.

Dôkazy o tom, ako je Slnko, či galaxie od Zeme vzdialené, aká je stará Zem, aké sú pravidla delenia chromozómov sú pre odborníkov dostačujúce, preto tu nemienim  podrobne rozoberať astrofyzikálnými  výpočtami  či vekom geologických vrstiev  vypočítané podľa  polčasu rozpadu rádioaktívnych izotopov alebo sa zaoberať detailami pri tvorbe buniek. Viem, že sa nájdu pochybovači , ktorí budú tvrdiť, že v tomto sú účelovo zavádzaní a neveria týmto údajom. Týmto zadubencom, ktorí sú verní len svojim citom či rozprávkam o zázrakoch a prírodné zákony v ich poznaní nie sú dôležité sa nemienim zaoberať.

Napr. stála dopisovateľka Mária do blogu Pravdy, sa snaží vyzerať rozumne a pasujú za vzdelanú historičku, ale pritom popiera všeobecnú platnosť zákonov prírody a popiera i históriu Zeme. A ako  jediný dôkaz  zázrakov  Ježiša Krista predkladá spomienky očitých svedkov, ktoré boli spísané až  po 50 rokoch. Mimochodom očití svedkovia a to ona dobre vie sú veľmi nespoľahlivé dôkazy, napriek tomu je to základ jej viery.  George Bush ešte ako guvernér štátu Texas podpísal v priebehu 6 rokov cca 150 rozsudkov smrti. Zoznam ľudí, ktorí boli na základe očitých svedectiev odprisahaných s rukou na Biblie a odsúdených, neskôr ešte zo žijúcich a to pomocou DNA bolo oslobodených je už 35.

1/ Od stvorenia sa druhy nemenili a ako dôkaz, ktorý nemôže teória evolúcie vyvrátiť je, že neexistujú žiadne medzistupne medzi druhmi.  

To že neexistuje žiaden medzičlánok medzi súčasnými druhmi tvrdí i teória evolúcie a dodáva, ale že určite existoval  ich spoločný predok. Jednotlivé druhy sú navzájom spojené postupne sa vyvíjajúcimi  líniami, ktoré vychádzajú zo spoločného predka, ktoré sa štepili a menili podľa okolnosti. Teda žiaden králikogepard  neexistuje, ale oba mali spoločného predka asi pred 120 miliónmi rokmi. Gepard sa v žiadnom prípade nevyvinul z králika. Ak by sme sledovali líniu králikov, ich nepatrné zmeny cez ich matky, babky po niekoľkých miliónov rokov dozadu už by ani ako králiky nevypadali, ale narazili by sme na rôzne vetvy, ktoré sa oddelili a jedna z nich pri  postupe dopredu by nás doviedla ku  gepardom.

Utkvelá predstava medzičlánku ako nejakých chimér, ktoré sú napol tím a napol oným je chybná. Žiadny súčasný druh nie je priamym potomkom iného súčasného druhu. Prečo vznikali jednotlivé vetvy vývoja je zásluhou určitých kompromisov , ktoré vychádzali z dostupnosti rôznej  potravy alebo možnosťami jej lovom či zmien  klímy, katastrofami , ale i partnerstvami  medzi druhmi, ako napr. včela a kvet, či parazit a hostiteľ. Dokonca i keby prostredie na oboch geografický oddelených genofondov toho istého druhu boli rovnaké,  budú sa  genofondy od seba vzďaľovať tak, že neskôr sa už nebudú môcť medzi sebou krížiť. Ale zmeny ako absencia predátorov, či zmena jedálničku, sexuálna aktivita, alebo zmena klímy ešte urýchli rozdiely. Napr. na ostrove sv. Heleny sú stromy, ktoré neodpovedajú stromom z pevniny, ale príbuzne sú obyčajným bylinám. Semená týchto bylín sa dostali na ostrov a keďže tam nemali konkurenciu v stromoch, pomaly sa vyvíjali do veľkosti  i s drevnatým kmeňom a stali sa z nich klasické stromy.

2/ Ako chcete dokázať, že všetko živé, t.j. človek, zvieratá, rastliny, baktérie i víry majú spoločného predka?

Keď sa u najrôznejších organizmov pozrieme, čo majú v  genetickom kóde zapísané, teda vlastne genetické sekvencie a porovnáme ich spolu zistíme, že delia do tzv. hierarchického stromu – na základe čoho  nájdeme ich spoločný rodokmeň. Viď článok Hillisov strom života.

http://www.utexas.edu/features/2008/03/03/tree/

Evolučný strom – rodokmeň sa vytváral postupne a vývoj jednotlivých živočíchov sa postupne oddeľoval. Organizmy sú vždy limitované najrôznejšími zdrojmi. Súperia o potravu o priestor a ďalšie stovky drobnosti a to na základe prirodzeného výberu. Ak rastliny, či iné živé tvory, ktoré  sa nedokázali prispôsobiť zmeneným podmienkam, či konkurencie v určitom životnom priestore proste vyhynuli.

Doteraz všetky objavené skameneliny , sú v správnych geologických vrstvách bez výnimky a v správnom časovom slede – žiadna skamenelina napr. cicavca nie je tam, kde podľa evolučného stromu cicavce ešte nemali byť a to je pred 200 mil. rokov.

Vedci nemôžu určiť odkedy človek existuje, pretože predkovia sa menili postupne a v niekoľkých líniách prežívali i vymierali. Niektorí predkovia  mali už vzpriamenú chôdzu (Lucy – 4 mil.rokov), ale mali malý mozog. Od akej veľkosti mozgu, či akého iného znaku je presný bod kedy sa táto bytosť môže chápať ako človek nemožno jednoznačne určiť. Argumenty, že pred 6000 rokmi táto bytosť dostala na jednom mieste dušu a vtedy sa stala človekom tiež neobstoja. A to napriek tomu, že tento  spôsob rozširovania človeka potvrdzuje  Biblia „A potom Boh vyhnal Kaina z krajiny a ten odišiel do Zemi Nód kde poznal svoju ženu a založil tam mesto“.  Je predsa známe, že existovali určité spoločenstva ďaleko pred týmto dátumom, ktoré mali svoje sídla, poznali oheň, pracovné nástroje, poľnohospodárstvo, chov dobytka, výmenný obchod  a dokonca i písmo – ale asi nato nepotrebovali dušu. Vznik duše sa jednoznačne spája len s vývojom náboženstva, to jest zo vznikom jedného a všemocného Boha.

Ak Boh stvoril Adama z hliny. Potom Adam nebol výsledkom embryonálneho vývoja, nemohol mať  ani gény, pretože ich nepotreboval ku svojmu vývoju a z toho dôvodu nemohol mať ani potomkov, jedine že by množil delením (výber rebra a stvorenie Evy). Na rozdiel od Adama a Evy, ktorí boli stvorený už ako dospelý – skutočne živé telá vznikajú vývojom a rastom z jedinej bunky cez medzi štádium embrya, plodu, novorodenca, dieťaťa  a adolescenta.

Každý jedinec má vlastnú vývojovú históriu. Začína ako embryo a rastie a to nerovnomerným rastom svojich častí v závislosti od prirodzeného výberu, ktorý sa prispôsobuje prostrediu až do podoby dospelého jedinca. Evolúcia nie je geneticky riadená premena jedného tvaru dospelého jedinca do inej – nededí sa telo (svaly kulturistu), ale informácie o tele, ktoré sa ukladajú do genofondu a postupne upravuje i vývojový program jedinca. Dôkazy evolúcie založené na porovnávaní tohto programu sú ďaleko presvedčivejšie o spoločnom predkovi  ako dôkazy na základe fosílneho materiálu. Genetický kód je univerzálny: temer identický u všetkých živočíchov, rastlín, hub, baktérii i vírov. Teda je úplne isté, že všetky živé organizmy majú spoločného predka.

3/ evolúcia  vďaka slepej náhode je štatisticky extrémne nepravdepodobná a potrebovala  by stovky miliárd rokov a nie pár miliárd rokov na vývoj len jedného orgánu.

Je pravda, že organizmus sa môže zdokonaľovať len potiaľ, pokiaľ mu to dovolia jeho gény.  Lenže génový kód  využíva len cca 5% génov zo svojho genofondu, ktoré bežne prepisuje do proteínov a teda používa pri vývoji embrya. Odchýlky sa obyčajne neujmú i keď predstavujú pokrok. Ale aby vznikli nové druhy živočíchov netreba miliardy rokov, napr. divoká kapusta – stačilo niekoľko storočí a starostlivý výber  pestovateľov, ktorí o genetike nemali ani šajnu a vzniklo niekoľko nových druhov zeleniny ako: brokolica, karfiol, kaleráb, kel, a samozrejme niekoľko typov kapusty.

Tento príklad by nahrával tomu, že pôvodcom novej  informácie v DNA nie je náhoda, ale inteligentný Stvoriteľ. Avšak zmeny v jednotlivcoch sa dajú prirovnať nie k náhode, ale skúšaniu zmien v recepte s novými kombináciami, ktoré poskytuje genofond predkov, ale stále to je človek. Gény sa sami od seba nemenia, nezmixujú sa, ale vyberie sa jeden gén z genofondu predkov, akoby sa vybrala karta tej ktorej vlastnosti orgánu z jedného balíčku. Nefunguje to tak, že zmiešaním červenej a modrej farby vznikne fialová farba, ale vždy zostane červená  a modrá karta alebo iná farba dostupná z genofondu druhu. Genofond je genetická kniha mŕtvych ukazuje návody na prežitie, ktorými prešli naši predkovia. Každému sú  namiešané karty génov, sťažovať je už neskoro, ak chcem prežiť som donútený s nimi hrať hoci aj ako v pokri.

Sekvencia aminokyselín je sama určená poradím písmen v genetickom kóde a tak určuje tvar štruktúry proteínu a z nej vyplývajúcej chemickej vlastnosti. No ak sa vyskytne genetická mutácia, t.j. niečo nové čo v genofonde predkov nie je – môže vyvolať  zmeny tvaru proteínu, ktoré však musia spolu reagovať a zapadnúť – inak sa neprejavia. Niečo ako v počítačom programe musí sedieť kontrolný súčet pre tú ktorú činnosť . Tieto mutácie génov, nie sú zmeny, ktorá by boli nečitateľné – ide ako by sme v počítačovej hantírke povedali ide len o zmenu hodnoty a spôsobia  len zmenu rozmeru, či iné zmeny organu. Pokiaľ tieto zmeny ovplyvnia schopnosť organizmu prežiť bude sa roznožovať a tak sa dostane do súťaže o ovládnutie genofondu a postupne sa trvale zafixujú do genetického kódu druhu. Takže prirodzený výber je prežívanie úspešných génov na úkor neúspešných z genofondu. Treba si uvedomiť, že tieto mutácie sa týkajú len génov, nie génového kódu, pretože každá i nepatrná mutácia génového kódu je závažná chyba, ktorá  spôsobí  totálne zrútenie stavby organizmu.

Väčšina genetických zmien génov  je  neutrálna a nemá žiaden význam pre prirodzený výber., proste nemá  žiaden vplyv na prežitie organizmu. Neutrálne zmeny sú postupne zbavené svojej funkcie a užitočnosti a evolúcia ich odsune na vedľajšiu koľaj, prestanú byť prepisované a prekladané do proteínov. A práve fixácia génov umožňuje fungovanie molekulárnych hodín. Ak chceme zistiť za akú dobu nastalo oddelenie od spoločného predka, sledujeme fixované gény, ktoré charakterizujú svoj druh a nachádzajú v celom genofonde druhu.

Teda dedia sa len informácie o prežití a to nielen prostredníctvom informácií uložených v DNA, ale i v imunitnom systéme, ktoré ak si nejakú chorobu už mal, tak telo už pozná protilátky, ktoré neskôr sa môžu zafixovať i do DNA. Ale prenášajú sa tam i spomienky minulých generácií. Každý pokus po ktorej nasledovala bolesť by sa už opakovať nemal.

Kostry cicavcov sú úplne rovnaké, líšia sa len svojimi  rozmermi a sú navzájom spojené rovnakým spôsobom. I kostra hlavy u každého cicavca sa skladá vždy z 28 časti, rozdiely sú len v rozmeroch. Čo z toho plyne – je to presne ten druh podoby, ktorý by sme očakávali v prípade, že všetky cicavce majú rovnakého predka z ktorého sa vyvinuli. Každý chrbát človeka potrebuje rekonštrukciu. Ak je Boh zodpovedný za stavbu chrbtice človeka musel  by priznať, že to spackal. Ak však si uvedomíme, že naši predkovia stovky miliónov rokov plávali, či chodili po štyroch a len pred niekoľkými miliónmi rokov došlo k prestavbe do vertikálnej polohy, bude ešte dlho evolúcia plátať tento prechod. Útroby živočíchov nie sú ničím iným ako zlátaninou provizórnych polotovarov zlepených dohromady, tak ako sa to akurát hodilo, keď príležitosť zaklopala na dvere. Prirodzený výber proste prijme minulosť a nestará sa budúcnosť.

Prechod ryby na obojživelníka -pľúca na dýchanie nevznikli tak, že by sa pretvárali žiabre na pľúca, ale tak, že niektoré ryby mali v tele vak, t.j. vedľajšie črevo, ktorý používali na potápanie a vyrovnávanie plavby, tým že doň pumpovali vzduch a tak sa stal tento orgán ako základ pre pľúca. Preto máme otvor na jedenie spojený i s dýchaním, čo nie je konštrukčné veľmi dobré, pretože sa môžeme zadusiť jedlom.

Z toho plynie, že celý smer embryonálneho vývoja je kontrolovaný gémami. Gény  predurčujú sekvenciu aminokyselín a tá následne ak zapadne tak štruktúru proteínu, ktoré potom predurčujú vývoj buniek.

Behom evolúcie cicavcov sa však stalo, že sa krk (ktoré ryby vôbec nemajú) sa predĺžil a žiabre zmizli. Niektoré z nich sa premenili na užitočné orgány ako štítna žľaza, hrtan. Krvné zásobovanie týchto organov v podobe ciev a nervov boli prevzaté samozrejme zo žiabrov. Ako sa cicavce vyvíjali a tvarom sa vzďaľovali od rýb dochádzalo k presunom ciev a nervov, ktoré sa naťahovali a všelijako  krútili až došlo na prvý pohľad k na prostému chaosu tkaní v našej hrude a krku, ktorá má ďaleko od symetrického usporiadania.  Podobne ako keď si k PC prikupujete nové zariadenia a po čase sa divíte ako sa jednotlivé káble posplietali a zauzlili.

Konštrukcia oka má z hľadiska poznatkov z optiky a efektívnosti  toľko nedostatkov, že sa významný optik vyjadril, že túto konštrukciu musel vytvoriť jedine idiot. My však vidíme dobre, prečo? V dôsledku prirodzeného výberu, ktorý zmietol  chyby v konštrukcie úpravami softwaru snímania okolia. Pripomína to Hubblov teleskop, ktorý po vypustený na obežnú dráhu vykazoval optickú chybu, určitou deformáciou zrkadla. Oprava neprebehla tak, že by niekto naprával túto deformáciu, ale softwarovo nasadili zrkadlu  akési okuliare. Oko je také aké je preto, že sa vyvíjalo postupne plátaním základných konštrukčných chýb.

4/No  a aké poučenie je z toho, že sme neboli stvorený Bohom, ale evolúciou?

Evolúcia je dôkaz, ktorý má značnú vysvetľovaciu schopnosť a dokáže objasniť široké spektrum javov v rôznych disciplínach. Evolúcia nemá žiadny smer, alebo lepšie povedané evolúcia ide všetkými možnými smermi.

U mnoho baktérii sa vyvinula rezistencia voči antibiotikám a to prekvapujúco v krátkom čase. Dlhodobé užívanie antibiotík spôsobuje zabíjanie nielen tých zlých baktérií ale i tých dobrých. Mikroorganizmy nie sú intelektuáli, ani nešpekulujú nad tým čo je dobré a čo zlé, proste sa bránia antibiotikám, a to prirodzeným výberom zostávajú tie najodolnejšie. Preto treba antibiotika dobrať, lebo keď predčasne skončíme dáme priestor aby si našli ochranu a vytvorili kmeň baktérie s rezistentnými  génmi.

Prichádza doba, keď vznikajú pokusy o umelé vylepšovanie genofondu o umelý výber génov. Už teraz sa vypestovali zemiaky s génom svetielkujúcej ryby, čo sa prejavilo tak, zemiaky ak mali málo vlahy svetielkovali, ale či boli aj k jedeniu o tom sa nepíše.

Pretože ide vždy o kompromisy, t.j. princípu „niečo za niečo“. Dokonalosť v jednom smere musí byť vykúpená nedokonalosti v niečom inom. Napr. závodné kone majú pomerne dlhšie nohy, ale na druhej strane sú náchylnejšie na zranenie a navyše potrebujú bohatšiu stravu, ktorú v prírode nenájdu. Alebo buldog získava svoj tvar hlavy geneticky výberom potomkov zo spomaleným rastom nosných kosti – pretože ich hlava je potom voči telu neúmerné veľká sa stalo, že dnes nestretnete buldoga, ktorý by nenarodil cisárskym rezom. Teda i pokusy vo výrobe nadľudí , či nových vlastností človeka budú týchto jedincov niečo stáť inde, kde budú mať Achillesovú  pätu. Na druhej strane umelými zmenami špatných génov nie je tak úplne nezmyselná myšlienka. Možno sa evolúcia vyberie iným smerom, niečo ako u hmyzu – globálna myseľ  a to, využitým informačnej technológie, ktorou sa budú špecializovať individuality i skupiny a nakoniec sa môže dosiahnuť lepší výsledok ako by sa vypestovala nadradená rasa.

Dôležité je aby sme sa navzájom párili a tak zostával spoločný genofond ľudstva, čím svoj genofond stále obohacujeme a nedovoliť aby sa genofond ľudí začal rozdeľovať, čo jednotlivé náboženstva sa neraz  pokúšali  dosiahnuť. Rozmnožovanie znamená, že si ľudia môžu slobodne vymieňať gény, aby sa ich genetický kód nezmenil natoľko že by už ku kríženiu nemohlo prichádzať. Evolúcia síce schvaľuje nadvládu silných nad slabšími, resp. lepšie hodnotí šikovnejších, ale zároveň túto nerovnováhu rieši snahou spojovať jednotlivcov bez rozdielu náboženstva, svalov, vzdelania, majetku, či politiky.

Evolúcia nemá určený smer, tak i vlády máju  umožniť rozvoj života všetkými smermi v rámci základných zákonov  a to napriek tomu, že sa to veľkej skupine ľudí nepáči a pokladá to za úpadok. Ide o to aby úpravy nespôsobovali na jednej strane chaos, katastrofy a druhej strane aby slušný človek sa nebál o svoj život, či majetok. Nemusia to byť zložité a presné zákony, ale stačia jednoduché pravidlá ako sa chovať, napr. také aké prebiehajú pri vývoji embrya do dospelého organizmu. Molekuly proteínu sa spolu navzájom integrujú podľa určitých pravidiel do seba zapadajú. Je to podobné ako v zložitom systéme dopravy. Keď som bol  70.rokoch v Istanbule, neboli tam žiadne jednosmerky, skoro žiadne značky, semafory síce boli, ale príliš sa nimi neriadili – platili tam len určité nepísané jednoduché pravidla pre dopravu. Tieto pravidla stačili aby doprava fungovala: 1/ vyhýbam sa vždy vpravo, 2/ chodci majú vždy prednosť, 3/ kto má narazený predok auta je vinný, 4/kto sa ponáhľa – trúbi. Pre porovnanie u nás sú dopravne predpisy, ďaleko prepracovanejšie a napriek tomu v Istanbule som nevidel žiadne havárie a ľudia boli k sebe ďaleko ohľaduplnejší. Tým nechcem povedať, že tento systém budeme zavádzať u nás, teraz už neplatí ani v Turecku, ale chcem tým povedať, že i jednoduché zákony môžu úspešne ovládať zložitý systém, a hlavne, že tým zásadám rozumie väčšina a nielen pár vyvolených právnikov a manažérov, ktorí si na neznalosti komplikovaných zákonov vytvorili výnosnú živnosť.

Poviete si, však náboženstva takéto jednoduché zásady presadzovali odjakživa – to áno, ale v prvom rade nikdy neplatili pre predstaviteľov týchto náboženstiev (neplatenie daní, bezprácne hromadenie majetku, nedemokratičnosť a nemožnosť kritiky hierarchie cirkvi, požadovanie slobody nie pre ľudí, ale len pre seba, právne zakotvená neomylnosť cirkvi..), čím sa minul ich účinok.

Podklad:  Richard Dawkins: Největší show pod Sluncem.