ateista

Dôkazy o tom, ako ďaleko je Slnko, či iné hviezdy, hviezdne zoskupenia – galaxie od Zeme, aký je vek Zeme, aké sú pravidla delenia buniek, atď… sú pre odborníkov dostačujúce známe nato aby ich pochopili. Popis stvorenia podľa Biblie je z tohto hľadiska jednoznačný blud. Viem, že sa nájdu pochybovači, ktorí budú tvrdiť, bez toho, že by si overili vedecké fakty, že v tomto sú ľudia účelovo zavádzaní a preto veria radšej rozprávkam.

Postup evolúcie je etapovito dokázaný, že sa tvoril na základe prirodzeného výberu, kde nijaká časť tejto hypotézy nevychádza z domnienok, ktoré by neboli za nejakých okolností pozorované alebo empiricky dokázateľné, čo sa o kresťanskej teórie jednorazového stvorenia sveta neviditeľným Bohom nedá povedať.

Testovaním opodstatnenosti teórií sa dá zistiť, či tvrdenie sa vôbec o niečo konkrétne opiera, alebo či nejde o dôkaz v kruhu, čo u náboženských tvrdeniach je časté. To znamená, že dôkaz pre platnosť teórie nemôže vychádzať z domnienky, ktorá sa odvoláva na ďalšiu a ďalšiu domnienku, ale na dokázané fakty. Nemožno pravdivosť tvrdenia o stvorení Bohom dokazovať príbehom, ktorý si pre tento účel každé náboženstvo samé vyrobilo, alebo filozofickými špekuláciami.

Zato pri testovaní evolúcie sme získali ohromné množstvo nezávislých dôkazov o procese, ktoré viedli k vyladeniu života pri tých ktorých podmienkach. Tieto zmeny sa zapísali nie len do kníh, ale nezávisle od človeka i do DNA každého organizmu.

Dovoľovať, aby náboženskí parazity, opierajúci sa o neviditeľné bytosti roznášali tieto nezmysly ako pravdu, pričom sa na vás prisali a z vašej hlúposti si dobre žili už nie je v poriadku. Nie, že bez náboženstva, by nevznikli civilizácie, ale bez náboženstva by nevznikol diktát podložený len slovami, ktorý smeruje do zbytočných stretov dokazovania zjavenej pravdy.

Čo sa týka evolúcie – náboženskí oponenti neustále zosmiešňujú zástancov evolúcie nepravdepodobnosťou, že ich vývoj je závislý len na náhode i keď toto evolucionisti nikdy netvrdili. Tvrdili len, že život pre svoju existenciu je schopný využiť i náhodné javy. Za to veriť čarodejníckym kúskom neviditeľného Boha už nie je na smiech.

Podľa veriaceho je teda vysoko nepravdepodobné aby za miliardy rokov sústavného pôsobenia rôznych síl na hmotu nevznikla odozva v podobe živej hmoty, ktorá reaguje na podnety s tým, že svoje úspešné riešenia si zapisuje, čím sa postupne rozvinula v každom prijateľnom prostredí.

Táto nepravdepodobnosť však už neplatí pri teórie vzniku života na základe jedného slova Stvoriteľa i keď sa život jednorazovo inicioval na základe čoho okamžite vznikli zložité živé organizmy i so svojou budúcnosťou a to v každom možnom prostredí – čo nie je dôkaz o absolútnej genialite Stvoriteľa, to je dôkaz absolútnom ignorantstve veriaceho. Veriacim pretože to tak cítia nerobí problém vložiť do riešenia tejto záhady vysneného Stvoriteľa s čarodejnými slovami i keď o ňom nemajú žiadne dôkazy. Svet už poznal niekoľko tisíc bohov – síce všetci mali svoje mená, ale neboli o nič skutočnejší stvoritelia ako dnes pretláčaní bohovia.  Preto si myslím, že najpravdepodobnejší záver bude, že vôbec žiaden Stvoriteľ nemohol existovať taký ako si to veriaci predstavujú, pretože také niečo nie je len nepravdepodobné, ale je to doslova nemožné, pretože to odporuje všetkým zákonom prírody.

Alebo inak, ak existuje večný Boh a ak by mal čo len trochu záujem o ľudí, ktorých akože stvoril na svoj obraz, bolo by azda rúhanie predpokladať, že podá ľuďom nejaký exaktný dôkaz o svojej prítomnosti? To nie je žiadne tabu, ktoré nesmieme skúmať – predsa toto nemôže byť rúhanie, keď máme záujem vedieť ako môže svet fungovať na základe božieho slova – tento strach z rúhania vyvolávajú neustále predstavitelia cirkvi, pretože sa boja odhalenia skutočnosti, že nič o vzniku sveta rukou Boha isto nevedia, len veria.

To, že sa organizmy vývojovo prispôsobujú životným podmienkam nemá nič spoločné s náhodou. Organizmy sú v prírode pod neustálym tlakom, ktorý ich núti k adaptácii na meniace sa podmienky prostredia. Aj dva nepríbuzné organizmy ak žijú v podobnom prostredí, majú tendenciu tvoriť analogické formy. V skratke, podobný životný štýl vedie k podobným formám. Napríklad  žralok a kosatka dravá – veľryba zabijak nie sú príbuzné druhy živočíchov, avšak za 50 mil. rokov sa kosatka prispôsobila prostrediu tak, že požiera ryby, korytnačky, vtákov, tulene, ba i žralokov, proste vodný predátor, ktoré na efektívny pohyb vo vode prebral prakticky rovnaký, hydrodynamický prúdnicový tvar tela aký má žralok. Kosatka i keď je cicavec podobá sa rybám vzhľadom na prostredie kde žije a nie medveďom s ktorými ako druh je najbližšie príbuzný.

U mnoho baktérii sa vyvinula rezistencia voči antibiotikám a to prekvapujúco v krátkom čase, že by to bolo náhodou? Baktérie sú veľmi prefíkané a neustále si hľadajú možnosti prežitia. Len 5 rokov po zavedení penicilínu sa objavili prvé infekčné choroby na ktoré boli dostupné antibiotika neúčinné. Koniec-koncov, obývajú Zem už 3,8 miliardy rokov, naučili sa toho viac než my o prežití. Alebo snáď i tento proces prežitia baktérií riadi Boh? Dokonca sa objavili baktérie, ktoré začali požierať nylon, ktorý bol objavený syntetickou cestou len v r. 1935. Nie je skôr pravdepodobnejšie, že baktérie postupujú tak, že pri problémoch svojho prežitia, alebo v hľadaní potravy sa uplatnia niektoré nové variácie génov, ktoré vyústia do nových generáciách ako vlastnosti organizmu schopných prežiť. Dokonca sa zistilo, že niektoré baktérie pri hrozbe ich zániku sa obetujú tak, že zvýšené pohlcujú nebezpečnú látku, tak aby ochránili novú populáciu. Mikroorganizmy nie sú intelektuáli, ani nemajú nijakú slobodnú vôľu, preto nešpekulujú nad tým čo je dobré, či zlé pre Boha, ale čo je dobré pre nich, proste sa bránia antibiotikám – náhlej katastrofe, a to prirodzeným výberom zostávajú len tie najodolnejšie.

Rezistentných kmeňov smrteľne nebezpečných baktérií znova rýchle pribúda. Ako sa v budúcnosti bude bojovať proti týmto smrtiacim baktériám o ktorých sme si mysleli, že sme ich zvládli, že by im pomáhal náš najväčší priateľ Boh, alebo to znova zvalíme na Satana. Ale veda neberie do úvahy tieto táraniny a úspešne skúša nielen použitie nových kmeňov antibiotík vychádzajúcich z ochranných baktérií, ale pokročila i vo výrobe syntetických molekúl, či modifikovaných vírov, ktoré si s týmto nebezpečenstvom vedia poradiť.

Mutácie v stabilizovanom prostredí sú veľmi zriedkavé, pretože organizmy sú životaschopné a teda pri rozmnožovaní nepotrebujú zmeny. Avšak v prostredí, ktoré je pre nich vysoko stresujúce – vonkajšie faktory ako teplota, nedostatok živín, toxické látky – mutačnú rýchlosť dočasne zvyšujú. Zvýšená mutačná rýchlosť je síce nepriaznivá pre jedinca, pretože sa zvyšuje pravdepodobnosť, že zahynie následkom škodlivej mutácie, avšak je priaznivá pre zachovanie života svojho druhu, pretože sa zároveň zvyšuje pravdepodobnosť, že sa skôr objaví mutácia, ktorá sa bude dediť, čím poskytne ochranu pred daným stresujúcim faktorom.

Argument nepravdepodobnosti hovorí, že zložité veci nemohli vzniknúť náhodou. No mnohí ľudia definujú „vznik náhodou“ ako synonymum pre „vznik bez premysleného dizajnu.“ Náhoda nie je pravdepodobným dizajnérom. To je jediná vec, v ktorej súhlasíme s autormi Strážnej veže, či kreacionistami. Dizajn nie je jediná alternatíva k náhode. Inou, lepšou alternatívou je prirodzení výber, snaha o prežitie, čo reaguje na prostredie. Prirodzený výber je kumulatívny proces, ktorý rozkladá problém nepravdepodobnosti na malé úlomky celku, ktoré sú svojim reťazením už pravdepodobné. Ak niekto tomuto nerozumie – nerozumie sile akumulácie.

Vývoj života sa zdá byť ešte komplikovanejší, ale zároveň úžasne zladený na základe istých zákonitostí, ktoré majú ďaleko od náhod. Samozrejme, že je oveľa jednoduchšie si týmto nezaťažovať hlavu a usúdiť, že toto všetko má na svedomí nejaký Stvoriteľ, ale je to pravda?