Založ si blog

Ateizmus 18

Zopakujme si vývoj Zeme a života na Zemi:

Pred –

4,51 mld. – Formovanie proto-zemi (z asteroidov a komét formou planét Slnka ako protoplanetárny disk)

4,4 mld. – Vznik mesiaca (PlenetkaTheia sa zrazila zo Zemou, vznik mesiaca z úlomkov zo zrážky)

4,3 mld. – Formovanie oceánov na Zemi kondenzáciou vody z atmosféry, vznik zemskej kôry (asteroidy a kométy prinášali ďalšiu vodu na Zem)

4,0 mld. – Vznik magnetického poľa Zeme

4 mld. – Dopady mimozemských telies mohli spôsobiť rázové vlny energie, ktoré vytvorili základne stavebné kamene pre vznik ribonukleovej kyseliny (RNA) , ale i pôsobením elektrického výboja i jednoduché plyny – čpavok a oxid uhoľnatý. Na základe týchto podnetov sa život pravdepodobne objavil najprv v mori (archeobaktérie).

3,8 mld. – Najstaršie formovanie železnej rudy

3,5 mld. – Prvý univerzálny predok aktinobaktéria v mori, Anoxygenic baktéria využívajúca fotosyntézu na metabolizovanie železa a síri pomocou svetelnej energie – ešte bez výroby kyslíka (najstaršie fosílne dôkazy)

3,26 mld. – Udalosť Barberton (jeden z najväčších dopadov na Zem kráter 480 km)

3 mld. – Sinice rozvíjajú fotosyntézu (začínajú produkovať kyslík)

2,7 mld. – Prvé organizmy s jadrom (odhad), masívne rozšírenie jednobunkových baktérií po veľkej oxidácie atmosféry

2,5 mld. – Začína prudké okysličovanie planéty (Baktériami vyrobený kyslík sa začne akumulovať v atmosfére)

2,4 mld. – Prvé zaľadnenie planéty

2,22 mld. – Atmosférický kyslík prekonáva jedno percento

2,2 mld. – Vytvorenie ozónovej vrstvy

2,1 mld. – Najstaršia známa fosílie organizmu s jadrom (acritarch)

2,1 mld. – Prvé mnohobunkové živočíchy (fosílie)

1,9 mld. – Atmosférický kyslík prevyšuje 15 percent

1,6 mld. – Mitochondrie sa asimilovali do jadra bunky. Najstaršie fosílie (riasy), ktorých bunky využívali fotosyntézu

1,3 mld. – Začína vrásnenie prvých pohorí

1,2 mld. – Bangiomorpha pubescens (prvá sexuálna reprodukcia organizmu)

1,1 mld. – Najstarší mnohobunkový organizmus s bičíkom

1 mld. – Vznik doteraz najstarších známych húb

850 mil. – Populácia mikroorganizmov začína klesať

800 mil. – Explózia populácie prvokov

770 mil. – Skamenelé otlačky morského života viditeľne voľným okom, podľa veriacich ich tam nastražil Boh, aby uviedol maloverných k omylu

720 mil. – Sturtian doba ľadová, vrstva ľadu dosahovala výšku 1 km, Zem sa podobala veľkej snehovej gule

700 mil. – Fosílie – skamenelé morské organizmy podobné červom nájdené v Číne, prvé náznaky, že organizmy dokázali detegovať svetlo

600 mil. – Koniec dôb ľadových, prudký nárast voľného kyslíka (cez 20 %), uvoľnenie fosforu, čo napomohlo rozmnožovaniu rias a ďalších foriem života

600 mil. – Prudký rozvoj mnohobunečných organizmov

580 mil. – Vznik organizmov, ktoré sa prejavovali ako rastliny i ako živočíchy – mikroskopické skameneliny vajíčok, či semien bližšie neurčených bytostí

560 mil. – Najstaršie skameneliny svalov živočícha podobného medúzam

550 mil. – Objavujú sa živočíchy s vápenatými vonkajšími schránkami, vytvárali sa prvé útesy, Prevŕtané schránky sú zároveň najstaršími dôkazmi aktivity predátorov. Od tejto doby sa výrazne zlepšila kvalita fosílnych pozostatkov života, nakoľko po mäkkýšoch zostávali len otlačky. Objavili sa mnoho nôžky cca 30 cm dlhé, zložené s 50 článkov.

542 mil. – 251 mil. – Prvohory sa delia na jednotlivé obdobia: kambrium, ordovik, silúr, devón, karbón, perm

540 mil. –  455 mil. Diverzifikácia života počas kambria a to podľa kmeňov väčšiny veľkých morských zvierat, vodní švábi sa postupne presunuli z močiarov na súš a vyvinuli sa v prvé článkonožce (pavúky, kôrovce), prvý morský väčší predátory.

525 mil. – Prvý trilobit

505 mil. – Kambrický dravec (30 cm) mal 8 plutiev, v ústach mal výrastky podobne háčkom s ostňami. Pomocou ktorých vyhrabával korisť z usadenín morského dna

500 mil. – Rozvoj suchozemských rastlín

475 mil. – Vegetácia sa šíri po súši

450 mil. – Článkonožce kolonizujú morské brehy, v mori sa objavili predchodcovia žralokov, ktorí patria medzi doteraz najstaršie žijúce živočíchy; vznik monogamného chovania – dlhodobého súžitia jedného samca a jednej samičky

445 mil. – Zánik života v ordoviku (60% druhov zaniklo) pravdepodobne zvýšenou tektonikou

444 mil. – 423 mil. – Silúr – Stále usadenie sa suchozemských zelených rastlín, veľa vápenatých rias v moriach. U morskej faune prevažovali živočíchy i zo štyridsiatimi chápadlami, ktoré používali na pohyb a lov potravy, avšak telo už mali pokryté kostnatými platničkami. Existencia zvierat s telesnou kostrou (stavovce) bola pomerne ešte vzácna a zastúpená druhmi, ktoré si potravu získavali filtrovaním vody.

420 mil. – 372 mil . – Devón – prvé obojživelníky, papraďorasty

420 mil. – Prví stavovce dýchajúci vzduch

380 mil. – Prvý strom

372 mil. – Koncom Devónu znova nastáva rozsiahle vymieranie (70% druhov živočíchov zaniklo)

360 mil. – 303 mil. – Karbón – Úroveň atmosférického kyslíka je na vrchole 30%, čo spôsobilo rozmach hmyzu, prvé plazy, stromy veľkého vzrastu, ktoré pokrývali rozsiahle oblasti (zväčša z rastlín, ktoré boli príbuzné niektorým malým močiarnym druhom súčasnosti). Pochovanie tejto vegetácie skôr, ako mohla zhniť, viedlo k vzniku veľkej časti uloženín uhlia, ktoré poháňalo priemyselnú revolúciu a dodnes poháňa moderný svet. Niektoré skupiny rastlín si vyvinuli nový spôsob rozmnožovania pomocou semien. Táto adaptácia jej umožnila kolonizovať vnútrozemie, pričom semenné rastliny sa od tých čias stali dominantnými rastlinami pevnín.

330 mil. – V karbónskych pralesoch si jedna skupina článkonožcov (hmyz) vyvinula schopnosť lietať.

330 mil. – Prvé zvieratá s plodom v tele v podobe vajca.

320 mil. – Prvé plazy

310 mil. – Spoločný predok plaza a protocicavca, ktorý patril medzi prvé plne suchozemské stavovce. Prvé suchozemské stavovce sa síce dokázali pohybovať po súši ako dospelé jedince, no museli sa vracať do vody kvôli rozmnožovaniu. V karbónskych pralesoch si jedna skupina týchto zvierat vyvinula špecializované vajíčko, ktoré im umožnilo rozmnožovať sa v suchom prostredí, a tak sa vyhnúť štádiu „žubrienky“, čo otvorilo nové možnosti a viedlo k ich rýchlej diverzifikácii

305 mil. – Úroveň atmosférického kyslíka je na vrchole 30%

305 mil. – Článkonožce dorastajú do nebývalej veľkosti. Prví lietajúci hmyz, ktorí nevyužíval na lietanie plachtenie, ale kmitaním krídiel vytvoril veľký vztlak, čo mu umožnilo i pohyb vzad, či stáť vo vzduchu. Vážky dosahovali nebývalých rozmerov ako predátory (rozpätie krídiel až 70 cm)

290 mil. – Vznik protocicavcov, našich prapredkov podporila zmena klímy, ktorá bola suchšia, čím prestala byť dostupná rybia potrava. Niektoré druhy plazov sa vrátili do mora. Protocicavce, ktorí zostali na súši na prvý pohľad vyzerali ešte ako plazy, v skutočnosti už mali bližšie k cicavcom – pretože si prakticky vyvinuli zárodočný obal, ktorý chráni embryo pred vonkajším prostredím. Vďaka tejto inovácii dokázali pretrhnúť posledné puto, ktoré obojživelníky v čase rozmnožovania stále viaže k vode.

270 mil. – Pokračoval vývoj protocicavcov, prerodom na vegetariánsku stravu, ale boli tu i mäsožravý zabijaci, čo sa prejavilo zväčšovaní ich tela (až 2 tony), hlavne hlavy s tesákmi, boli aktívnejší, rýchlejší, čím tento druh úplne dominoval na Zemi. Dinosaury v tej dobe nekonkurovali týmto protocicavcom vzhľadom na malú veľkosť a odlišnosť stravy

260 mil. – Obrí gorgonopsian – mäsožravý protocicavec. Šesťmetrový dravec s masívnou hlavou (cez pol metra) vybavenou šabľovitými tesákmi (v dĺžke 15 cm) rád útočil na stádo ťažkotonážnych bylinožravcov.

255 mil. – Nastalo oteplenie Zeme a to zvýšenou sopečnou činnosťou na Sibíri, čo spôsobilo pokles kyslíka na 10%. Naša planéta pripomínala dusivé peklo. Rovníkové oblasti, boli kvôli horúčavám a celosvetovo nízkej hladine kyslíka prakticky neobývateľné, takže väčšina života sa sústredila v blízkosti pólov, kde panovali znesiteľnejšie teploty

255 mil.– 252 mil. – Permskej vymieranie následkom klimatických zmien – veľké sucho (najväčšie vymieranie v histórii 90-96% druhov zaniklo – skoro kompletne vymreli protocicavce, zachovali sa len malé druhy žijúce v podzemí, živiace sa hmyzom a korienkami (cynodonty), veľké protocicavce sa s časti znovu rozšírili až o 50 mil. rokov)

251 mil. – 65,5 mil. – Druhohory. Rozdelenie na: trias, jura a krieda

251 mil. – 208 mil. – Trias – Po vymieraní na hranici obdobia permu a triasu sa plazy (predovšetkým vývojová vetva, do ktorej patrili predkovia krokodílov a dinosaurov) rozrôznila a získala dominanciu, víťazný postup dinosaurov, a to nielen na súši, ale v mori, či vo vzduchu – prvé plachtiace dinosaury. V mori sa vyvinuli plazy na dravé rybojaštery (ichtyosaury). Prvé kvitnúce rastliny v močaristých oblastiach.

250 mil. – Ichtyosaurus morský dinosaurus dosahoval postupne dĺžku cez 20 metrov, lovil hlavne mäkké ryby a hlavonožce, ba i svojich menších príbuzných

247 mil. – Dinosaury ovládli väčšinu životného priestoru

230 mil. – Ojedinele existovali i bylinožravé protocicavce o rozmeroch hrocha, ba i cicavce, ktoré maximálne dosahovali veľkosť psa

228 mil. – Prvý mäsožravý dinosaurus – Eoraptor

220 mil.- Rozvinuli sa vajcorodé cicavce, žili v norách a oproti dinosaurom sa starali o svoje mladé, objavili sa lietajúci pterosaury s blanovito – kožnými krídlami

207 mil. – 201 mil. – Vymieranie po Triasu (75% druhov zaniklo)

201 mil. – 152 mil. – Jura – prvé operené vtáky, prvé krytosemenné rastliny, prvé cicavce s vývojom embrya v tele matky. Počas obdobia jury si dinosaury vyvinuli širokú paletu rôznych skupín. Niektoré narástli do obrovských rozmerov, iné si vyvinuli pôsobivé brnenie, niektoré sa stali najväčšími suchozemskými predátormi, aké svet dovtedy videl.

200 mil. – Prvé obrie dinosaury, ktorí zahrabávali veľké množstvo vajec, ale ďalej o ich osud nestarali, mladé dinosaury prežívali v lese a boli prijaté do stáda až keď dosiahli aspoň 1/3 váhy dospelého. Rekordéry dosahovali dĺžky až 50 m, váhy 100 ton a veku cez 100 rokov. Objavili sa i obrie bylinožravé protocicavce (veľké ako slon), ale len v odľahlejších oblastiach, kde nekonkurovali dinosaurom

176 mil. – Prvý stegosaurus – opancierovaný platnochrbtý dinosaurus – bylinožravec

170 mil. – Razana – obrovitý krokodíl (cez 10 m dĺžky a váhy cez 1 tonu). Oproti súčasným krokodílom mal dlhšie 4 nohy a teda vedel rýchlejšie útočiť na korisť. Tiež útočil z vody.

160 mil. – Vznik medzičlánku medzi veľkými dinosaurami bylinožravými a mäsožravými

158 mil. – Prvé operené vtáky, i keď percento kyslíku sa zvyšovalo, hmyz čo do veľkosti sa začal zmenšovať a to z dôvodu zvyšovania sa počtu vtákov

155 mil. – Vznik mäsožravého Allosaurusa (lev jury), ktorý zanikol pred 145 mil. rokov

145 mil. – Madagaskar sa oddelí od Afriky

145 mil. – 66 mil. – Krieda – rozkvet nových dinosaurov, rozvoj cicavca s placentou. Počas jury a (predovšetkým) kriedy sa odohrala zásadná transformácia morského života. Fytoplanktón zelených rias bol nahradený fytoplanktónom červených rias (ktoré dominujú morským ekosystémom dodnes). Objavila sa pestrá paleta nových predátorov – evolučne pokročilé žraloky a raje, kostnaté ryby (Teleostei), mäsožravé slimáky, kôrovce so silnými pazúrmi, špecializované ježovky, atď.

145 mil. – Prvé cicavce – rodiaci živé mláďatá. Boli to drobné živočíchy s kožušinou podobný piskorom, ktoré zo svojich skrýš vychádzali najmä v noci. Živili sa zrejme hmyzom, ale nepohrdli ani rastlinami či korienkami. Mali dobre vyvinuté zuby vhodné na prenikanie cez telo koristi, rezanie a aj drvenie.

130 mil. – Prvé krytosemenné kvitnúce rastliny vznikli v močiaroch, zánik veľkorozmerného hmyzu

125 mil. – Ichtyornisy – vtáci, ktorí vďaka modernejšiemu tvaru tela a krídel si zachovali zatiaľ rovnaký stav zubov ako dinosaury. Mali silný zhryz a silné dinosaurie čeľuste. Ale už aj rozšírený mozog a väčšie oči

106 mil. – Vývoj veľkých mäsožravých dinosaurov (dĺžka cez 8 m)

100 mil. – Výskyt veľkých bylinožravých dinosaurov nájdených v oblasti dnešnej Patagónie (váha 75 ton, dĺžka 37 metrov, výška 6 metrov)

100 mil. – Prvé včely a pavúky. I skupina suchozemských rastlín vyvinula kvety a plody a tým naviazala svoje rozmnožovanie pomocou hmyzu a vtákov.

85 mil. – Morský vták, ktorý sa vyznačoval zmesou znakov dinosaurov na moderných vtákov. Život sa rozvinul i v Antarktíde.

80 mil. – Austrália sa oddelí od Antarktídy. Globálne oteplenie Zeme spôsobené i výrobou metánu veľkými dinosaurami

65,5 mil. – 2,588 mil. – Treťohory. Rozdelenie na: paleogán, neogén

68 mil. – Mäsožravý Tyranosaurus rex sa stal kráľom zvierat (s dĺžkou okolo 13 metrov, výškou zhruba 6 metrov a hmotnosťou približne 6-8 ton). Tento tvor mal 30 cm dlhé zuby podobne píle, takže dokázal koristi nielen rozdrviť kosti, ale i ju roztrhať.

65,5 mil.- Chicxulubský kráter veľkosti 150 km a hĺbke 20 km. Pád asteroidu spôsobil tlakovú vlnu, zemetrasenie, cunami, potopy, požiare, do atmosféry sa dostalo veľké množstvo CO2 a prachu, čo spôsobilo prudké ochladenie. Keď prach opadol z atmosféry, čo trvalo niekoľko rokov nastal skleníkový efekt – rýchle globálne oteplenie a nedostatok kyslíka. (75 % druhov, vrátane dinosaurov zaniklo). Pri dopadu asteroidu došlo ku zmene klímy vo veľmi krátkom časovom úseku.

65 mil. – Aktivita cicavcov sa preniesla do denného svetla, kde sa živil hlavne hmyzom, ktorý premnožil na pozostatkoch katastrofy

62 mil. – Prudký rozvoj vtáctva

60 mil. – Vývoj prvých primátov

56 mil. – Prapredok koňa, vážil len 6 kg, žil v severnej Amerike

55 mil. – Prvý moderní vtáci, vývoj cicavcov – predok párnokopytníka z ktorého vzišiel jednak hroch, ale i veľryba

52 mil. – Vznikol predchodca vyšších primátov, ktorý sa adaptoval do denného svetla, rozoznal farby ovocia

51 mil. – Indický subkontinent sa zrazí s Áziou (Himaláje začínajú stúpať), nastala posledná veľká doba ľadová

50 mil. – Chladnejšia a suchšia klíma a i to, že po páde veľkého asteroidu vyhynula polovica rastlín viedlo k vzniku trávnatých ekosystémov (najprv v Južnej Amerike, neskôr takmer na všetkých kontinentoch). Zatrávnenie pôdy vyviedlo cicavcov z lesa, kde existovali len papraďorasty a mach, ktorý predtým spásali dinosaury. U cicavčích predátorov sa vyvinula schopnosť rýchleho pohybu a niektoré začali loviť vo svorkách.

48 – 47 mil. – Predchodcovia veľryby sa navrátili do vody, ešte pred 43 mil. rokov mali zakrpatené štyri nohy a po ďalších 5 mil. rokov úplne stratili zadné končatiny

35 mil. – Zrod vyšších primátov u ktorých dôležitosť čuchu poklesla v prospech zraku, oči sa posunuli do jednej roviny, čím získali stereoskopické plastické videnie

30 mil. – Púpava objavila originálny spôsob rozširovania svojich semien vetrom, čím dosiahla výskyt púpavy od Číny po Ameriku.

30 mil. – Južná Amerika sa oddeľuje od Antarktídy

26 mil. – Prvé slony (Eritreum melakeghebrekristosi)

23 mil. – 3,5 mil. – Neogén

22 mil. – V Afrike sa vyskytovali obrovskí predátori podobný levom

20 mil. – Vzostup moderných lúk (ktorým dominovali astrovité rastliny a trávy) sprevádzalo evolučné rozrôznenie hlodavcov myšieho a potkanieho typu, ako aj žiab a ropúch, evolučne pokročilých hadov, spevavých vtákov, atď.

18 mil. – Oddelenie ľudoopov od opíc

15 mil. – Prvý prežúvajúci cicavec

11 mil. – Prvý veľký kôň sa objavil v Amerike, odkiaľ sa dostal do Ázie – v Amerike potom kôň vyhynul. Zväčšovanie zvieraťa trvá niekoľko miliónov generácii, ale naopak zmenšovanie, keď je nedostatok potravy sa uskutočňuje 10 x rýchlejšie

5,96 mil. – Gibraltár uzavrie spojenie oceánu zo stredozemným morom, ktoré vyschne

4 mil. – Genetické oddelenie oviec od kôz. Túto zmenu spôsobila pretrvávajúca ľadová doba a chudobnejšia strava.

3 mil. – Prepojenie v Paname severnej a Južnej Amerike – rozsiahle prepojenie fauny

2,6 mil. – Na základe podmienok ľadových dôb, počas ktorých ľadovce opakovane postupovali a ustupovali. Rôzne skupiny zvierat sa prispôsobili na tieto nové obdobia chladnej klímy

2,6 mil. – Výbuch supernovy vzdialenej len 150 svet. rokov, čo spôsobilo vymretie 40 % fauny na morskom pobreží a nástup poslednej doby ľadovej

2,588 mil. – Začali štvrtohory

1,6 mil. – Medveď krátkočelý žil v Severnej Amerike mal výšku až 4 metre a váhu cez 1 tonu. Vyhynul pred 15 tis. rokmi. Prechod jeho zmenšených potomkov do Ázie cez zamrznutú Beringovú úžinu nemožno vylúčiť, ale i opak pomalé zaľudňovanie amerického kontinentu ľuďmi možno pripísať tomuto nebezpečnému tvorovi.

780 tis.- posledná zmena magnetického poľa Zeme

74 tis. – super vulkán Toba exploduje (nastala 5-ročná vulkanická zima, kedy Slnko nebolo vidieť – všeobecný pokles ľudskej populácie, avšak na druhej strane prinútilo viac ľudí spolupracovať vo väčších skupinách a intenzívnejšie využívať zdroje vo svojom okolí)

70 tis. – Vo vzdialenosti 0,6 svetelného roku prešla okolo našej slnečnej sústavy Scholzová trpasličia dvojhviezda (teraz je vzdialená už 20 svet. rokov), ovplyvnila len malé telesa do hyperbolickej dráhy obehu v južnej časti oblohy a to v súhvezdí Blížencov

60 tis. – Začiatok konca doby ľadovej, prudké striedanie tepla a zimy, zmena fauny

19 tis. – Vznik Golfského prúdu, zmena vegetácie v Európe (stále dažde, vznik lesov)

8,2 tis.- Roztopená voda z ľadovcov v Severnej Amerike i na iných miestach zemegule prerazila z vnútrozemia do mora a zvýšila hladinu oceánov o 120 m, prepojenie s Čiernym morom

7 tis. – Vyhynul šabľozubý tiger (Smilodon)

6 tis. – Vyschlo územie dnešnej Sahary, kde dovtedy pulzoval čulý život

4 tis. – Vyhynutie mamuta

4 – 1,2 tis.- Zmena monzúnov – sucho na dovtedy obývaných územiach, migrácia ľudí do Mezopotámie a Egypta – údolie Nílu zaplavili migranti zo Sahary i z Palestíny

100 rokov – vyhynutie tasmánskeho vlka (vakovitý predátor)

 

Ateizmus 24

04.11.2019

Napriek všetkým dôkazom, či argumentom popísaných v tejto série článkoch, veriaci budú naďalej tvrdiť, že náboženská viera nie je ilúzia, ale jediné vysvetlenie, ktoré zatiaľ človek viac »

Ateizmus 23

03.11.2019

Nie je to tak dávno, keď cirkev pokladala fyzickú prítomnosť Boha za zrejmú. Dokonca v biblických textoch sa dozviete, že človek je anatomicky podobný Bohu a že voľakedy sa dalo s ním rozprávať viac »

Ateizmus 22

02.11.2019

Človek po dobu svojej existencie bojoval z nepoznaným, aby prežil. Pomohla mu viera vo vlastne sily, ktorá pramenili zo skúsenosti predkov. Ak, ale svoj život odovzdáš nadpozemskej pravde, zmysel viac »

pokus, laboratórium, experiment

Arménsko umožní Rusku prístup do jeho biologických laboratórií

11.11.2019 21:37

Moskva sa dlho usilovala o prístup do troch biologických laboratórií v Arménsku, ktoré sponzorovali USA.

Čile

Čilská vláda prepracuje ústavu a vyhovie tak požiadavkám demonštrantov

11.11.2019 20:50

Prezident, členovia kabinetu a politickí spojenci sa zhodli na tom, že Kongres by mal viesť proces prepracovania ústavy, pričom znenie dokumentu by malo prejsť i referendom.

Čína / Saudi / ropa / investície /

Čína investuje do arabskej ropy

11.11.2019 20:22

Rokovania medzi Čínou a Saudskou Arábiou už prebiehajú. Odhadovaná čínska investícia má byť v hodnote 5 až 10 miliárd dolárov, informoval o tom portál Bloomberg.

Generálny prokurátor SR Jaromír Čižnár

Čižnár sa stretol s talianskym národným prokurátorom pre boj proti mafii

11.11.2019 19:57

Obaja sa dohodli, že v najbližších týždňoch sa uskutoční stretnutie v úzkom kruhu na pôde Eurojustu, kde sa prerokuje súčinnosť v aktuálnych trestných veciach.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 131
Celková čítanosť: 614722x
Priemerná čítanosť článkov: 4693x

Autor blogu

Kategórie