ateista

Problém témy vzniku Vesmíru a vzniku života je veľmi komplikovaný, keďže sa na jeho objasnení podieľa veľa vedných odborov. Nebude jednoduché ho zrozumiteľne vysvetliť, navyše ešte stále ani vedci nie sú úplne istí o tom ako to všetko vzniklo. I keď vedci neustále dopĺňajú naturálnu teóriu vzniku novými faktami, ktoré túto neistotu stále viac a viac vyjasňujú. Naproti tomu sú tu veriaci ľudia, ktorí pod patronátom rôznych náboženstiev majú už v tomto smere dávno jasno a uvedeným faktom sa naučili neveriť, ba ich ani nevidieť, pretože nezapadajú do ich predstavy sveta.

Začnem vznikom Vesmíru. O jeho vzniku existuje síce viac teórií, ja však uprednostňujem tú najpravdepodobnejšiu, ktorá je podložená dôkazmi i keď sa to odohralo pred miliardami rokov. Teória o stvorení Vesmíru a života rukou Stvoriteľa pred pár tisíc rokmi, alebo aj pred miliardami rokov je triviálna a nespoľahlivá, nakoľko všetky dostupné fakty o vývoji Vesmíru ju vyvracajú. Boh je chiméra nie len preto, že nie sú o ňom priame dôkazy, ale hlavne preto, že existujú viac či menej pravdepodobnejšie hypotézy, ktoré si možno overiť , pričom sú v súlade s prírodnými silami.

Podľa súčasných teórií Vesmír vznikol „Veľkým treskom“(asi pred 13,8 mld. rokov), čo bolo predtým nie je zrejme, nakoľko neexistoval štvrtý rozmer Vesmíru – čas. Možno ani neexistoval výbuch ničoho, pretože Vesmír mohol vždy existovať a len niekoľkokrát sa zmenil. Dokázateľne existuje temná hmota, ktorá akoby hmotou nebola, pričom sa zúčastňuje na vývoji Vesmíru len svojou gravitáciu. Podstatou bežnej hmoty je totiž jej ochota zúčastňovať sa na atómových a nukleárnych procesoch, ktoré vytvárajú hmotu, ako ju poznáme, čo temná hmota nerobí. Ak má všetka hmota nejakú gravitáciu, znamená to, že všetka gravitácia sa vzťahuje na nejakú hmotu? V tomto prípade to, ale nie je jasné. Problém nemusí spočívať v hmote, možno len nechápeme gravitáciu.

Po tomto výbuchu energie vo veľmi krátkom čase sa ustanovili základné prírodné konštanty, ktoré postupne vytvorili rozmanitú hmotu. Ako sila gravitácie, ktorá spája hmotu, elektromagnetická sila, ktorá viaže molekuly k sebe, slabá jadrová sila, ktorá dohliada na jadrový rozpad, silná jadrová sila, ktorá drží pokope jadrá atómov.

Náš Vesmír sa postupne stabilizoval práve týmito silami – či mohlo dôjsť aj k úplne iným pravidlám nevieme. Vypadá to tak, že nešlo o nejaký zámer, ale o prirodzený vývoj. Ak by do toho zasahovala nejaká nadprirodzená bytosť, ktorej zámerom bolo stvorenie života a človeka, tak by život vznikol ďaleko skôr. Takto muselo prebehnúť niekoľko miliárd rokov, než sa vytvorili základne podmienky pre život.

Po expanzie energie a postupnom ochladení vznikol prvý prvok (vodík s jedným protónom a elektrónom). Gravitačné zákony spojovali jednotlivé atómy k sebe, čím narastala lokálna hustota plynu natoľko, že pri neustále zvyšujúcej sa teplote okolo 10 mil. stupňov začali atómy vodíka fúzovať čím vznikal nový prvok hélium a vychrlenie prebytočnej energie v podobe hviezdy, ktorá reťazovou reakciou fúzie ešte urýchlila, čím sa plynová guľa vznietila. Následným vznikom hviezdy, ohniska svetla a tepla sa otvorila obrovská továreň na ďalšie prvky od hélia až po železo. Železo vyniká tým, že obsahuje najmenej energie spomedzi všetkých prvkov. V praxi to znamená ak rozštiepime atómy železa, absorbujú do seba energiu. A ak podrobíme atómy železa syntéze jadier, tak isto pohltia energiu. Čiže čím viac železa obrovské hviezdy dorobia, tým bližšie sú k zániku, pretože už ani pri maximálnej teplote, ktorú dokáže hviezda vytvoriť nedokáže železo pretvoriť na nový prvok.

Prvé hviezdy veľmi rýchlo vyčerpali zásoby vodíka (pred 12 mld. rokov) a začali sa zmenšovať. Výbuchy veľkých hviezd – supernov spôsobilo ešte väčší nárast teploty, čo dopomohlo k vzniku ďalších prvkov ako olovo, platina i zlato (asi 3 mld. rokov po vzniku Vesmíru). Preto zabudnite na Ježiša, to hviezdy museli zomrieť, aby mohol vzniknúť človek, ktorý potrebuje širokú škálu prvkov pre svoj rozvoj.

Jednotlivé prvky, ktoré vznikli, boli základom i vzniku života. Iba tri z voľne sa vyskytujúcich prvkov vznikli počas veľkého tresku. Vodík 89%, Hélium 10 % a Lítium 1%. Ďalšie prvky, ktoré sa stali základom života ako uhlík, kyslík vznikli až neskôr v kotly hviezd. Vyťaženým chemickým prvkom pre rozvoj života je aj sodík, ktorý tvorí aktívnu zložku kuchynskej soli.

Chcete zistiť, z čoho sme zložení? Z kozmickej perspektívy môžete zistiť viac, než by ste chceli vedieť. Chemické prvky vesmíru sa rodia v žeravých útrobách obrovských hviezd, ktoré končia svoju životnú púť mohutnými explóziami a do hosťovských galaxií vychrlia celý arzenál prvkov potrebných pre vznik života. A výsledok? Štyri najbežnejšie a chemicky aktívne prvky vo vesmíre – vodík, kyslík, uhlík a dusík – predstavujú zároveň štyri najbežnejšie prvky životných foriem na Zemi, pričom uhlík je základom biochémie.

Myslím si, že náš Vesmír nemusel nikto stvoriť, nepotrebujeme vysvetľovať svoj vznik účelovými rozprávkami, pretože hmota a celková energia vrátane gravitácie budú vždy v rovnovážnom stave, tak ako keď sa vyrovná vodná hladina v spojených nádobách. Snaha o efektívnosť energetických procesov v hmote je prirodzená a teda nepotrebuje k tomu žiadne čarovné slová Stvoriteľa.

Presvedčenie, že za existenciou sveta musí pôsobiť vyššia bytosť je omyl vychádzajúci z extrapolácie vývoja, že zložitejšie štruktúry v dnešnom svete nevznikli samé, ale len pričinením niekoho, akurát kresťanského, či židovského boha. Síce môže nás k tomuto poznatku doviesť logický úsudok ale len vtedy keď nemáme o tom dostatočne informácie. Ak by sme sa narodili inde, kde by sme boli ovplyvnený iným náboženstvom, došiel by náš logický úsudok k iným záverom. Vyriešiť záhadu nakopeným ďalších záhad je spôsob ako sa nedostať k pravde, ale k ilúzie o pravde.

Aby sme pochopili prečo vznikli predstavy o stvorení sveta, musíme si najprv povedať niečo o tom, prečo lepšie chápeme vznik sveta v podobe príbehu za ktorým je nejaké poučenie. Príbehy sú totiž sledujú princíp algoritmu. Pokiaľ je situácia v ktorej sa nachádzame známa z nejakého príbehu, je veľmi pravdepodobné, že i budúce pokračovanie bude podobné. Na základe toho sa u náboženstva takto zneužíva intuícia pred rozumom. Že takto pracuje naša myseľ, nie je zásluhou náboženstva – náboženstvo proste len využilo to ako naša myseľ pracuje.

Náboženstvo uprednostňuje intuitívne myslenie, ktoré povyšuje na magické myslenie, zatiaľ čo veda dáva prednosť rozumu. Z historického hľadiska je pre nás magické myslenie prirodzenejšie, lenže voči rozumovému filtru je aj mnohonásobne nepresnejšie. Rozum má za úlohu opravovať okamžitý dojem. Veda hľadá možnosti ako by mohla opravovať svoje chybné tvrdenia čo najrýchlejšie. Naproti tomu náboženstvo hľadá spôsob ako zdôvodniť svoje staré chyby, nakopením ďalších zdôvodnení zjavenej pravdy.

Pojem „Stvoriteľa“ vznikol na základe domnienky, že všetko musí mať svoj začiatok a že nič nemohlo vzniknúť samé od seba a z toho sa rozvinuli  fantázie až do úplných podrobnosti a odvodenín. Každá stavba musí mať základ, a preto ak budujeme nejakú predstavu nemožno vychádzať len z fantázie a už vôbec nie z nadprirodzena, ale z toho čo existuje. Ak hmota, či jej energetická premena nemôžu existovať oddelene – teda súčet hmoty a energie (vrátane sily gravitácie) je vždy rovnaký, potom ich nemožno zničiť a teda ich nemožno ani stvoriť, pretože čo je nezničiteľné je i nestvoriteľné, možno len zmeniť pomer.

Energia a z toho vyplývajúca hmota tu boli od večnosti, nemôžu rásť, ani sa zmenšovať. Z toho vyplýva, že za hmotou, či energiou neexistuje žiaden zámer, žiadna inteligencia a teda nemohli ani vzniknúť z ničoho. To znamená, že nadprirodzeno, ktoré sa vymyká prírodným zákonom nikdy nebolo a nie je.