ateista

Tieto články píšem hlavne preto, aby som zdôvodnil opodstatnenosť ateizmu v dnešnej dobe, pretože z diskusií o vzniku života a jeho pokračovaní prevládajú predstavy, ktoré nemajú nič spoločné s realitou. Chcem prejsť i na otázky okolo stvorenia sveta a života o ktorých si niektorí myslia, že sú podstatou ateizmu. Avšak predtým ako prejdem k týmto otázkam potrebujem prezentovať prístup ateistu k týmto otázkam.

Prečo sa potom ateista rýpe v tom v čo neverí? Pretože on nehľadá „zjavenú pravdu“, ktorá ho oslobodí od myslenia, ale hľadá argumenty a fakty, ktoré mu evokujú myslenie o vzniku a vývoji prírody, ktoré sú nutné vedieť k zlepšeniu života tu na Zemi. Pričom zisťuje, že pri vysvetľovaní chodu prírody naráža na balast, ktoré prírodné procesy zahmlievajú a to poukazovaním na prítomnosť nadprirodzených bytosti a javov. Ateizmus nie je nejaký filozofický, či náboženský pohľad na svet, ale chce pôsobiť ako účinný stimulátor poznania, morálky a to tým, že slobodomyseľne hľadá odpovede na nedôveryhodné tvrdenia, ktoré nás odkláňajú od skutočného zmyslu života. Cieľom ateizmu je dokázať, že všetko vzniklo prirodzenou cestou hľadaním rovnováhy prežitia prírody, bez vplyvu nadprirodzených síl. Ateista si nemyslí, že vesmír vznikol z „ničoho“, tak ako to chápu veriaci, že na počiatku nebolo nič len Boh, ale že Vesmír vznikol prakticky z ničoho z bežného pohľadu (vákuum nie je bez častíc ani nikdy nebol prázdny, hmotné častice v ňom stále vznikajú i zanikajú z premeny energie na hmotu). Ale to som odbočil, o tom neskôr.

Práca ateistu sa zdá, že je nerozumná, pretože bojuje proti hodnotám, ktoré boli časom vyskúšané. Chce docieliť zmenu pohľadu na prírodu do ktorej patríme i my ľudia. Zabúda sa, že z titulu kresťanských hodnôt sme úplne zabudli na potreby Zeme, ale dôležitejšie je pod láskou k Bohu podporovať nerovnováhu, vyvolávaním emócií ako rasizmus, nacionalizmus, náboženskú neznášanlivosť, nižšie postavenie žien, potieranie slobodnej vôle jednotlivca. Takéto bohumilé počínanie rôznych ľudí nespojuje, ale naďalej vzniká potreba riešiť rozdiely vojnou, čo vyvoláva nespravodlivosť, psychické poruchy, chudobu a kde i vražda, či pomsta sa môžu javiť ako humánny čin.

Prečo ateista sa tiež riadi morálkou? Teisti odpovedajú, že tento problém uznávania morálky, majú vyriešený: pretože dodržiavať tieto morálne predpisy, prikázal Boh. Z čoho im samozrejme vyplýva – zrušíme Boha, zrušíme dôvody pre mravnosť. To, že existencia Boha a teda i morálka sa zakladá len na viere je slabinou tohto tvrdenia, pretože ak by Boh bol reálna entita, tak by nikto nemal pochybnosti o jeho odporúčaniach. Preto sa nemožno ani čudovať tomu, že práve tí, ktorí sa Bohom neustále zastrešujú nepokladajú morálne zásady pre seba za záväzne. Strach pred trestom a nádej na odmenu je sotva etickým dôvodom pre dodržiavanie božích prikázaní. To iba maskuje základný egoizmus: ukazovať sa mravným z vypočítavosti. Teda tento dôvod je vlastne nemorálny, pretože svedomie prehlušuje autorita, ktorá sama podľa Biblie tieto morálne zásady nedodržuje.

Ateista uvažuje inak a hovorí, keď nebudem dodržiavať základne morálne zásady – nedodržiavať svoje sľuby a uzatvorené dohody, v prvom rade by sa nedalo mi v budúcnosti dôverovať, čo nemá s Bohom nič spoločné. Ľudia by mi prestali veriť nie preto, že neverím v Boha, ale preto, že som nedôveryhodný. Preto vo svojom svedomí cítim: treba byť spoľahlivý, nekradnúť, nespôsobiť druhému bolesť, byť milý a nápomocný. Nepotrebujem na to príkaz. Prečo? Lebo žijem spolu s inými a chcem s nimi mať harmonické vzťahy. Ak toto niekto nechápe, nepomôže mu ani strach z Boha, ba práve naopak, pretože Boh podľa Biblie koná voči nepriateľom preukázateľne i ospraveditelné zlo. A nepriateľ môže byť podľa boha, či podľa hovorcov Boha, subjektívne hoci kto.

Prečo zistenie skutočnej pravdy oslobodzuje? Poznať skutočnú pravdu vytvára podmienky pre ďalší vývoj správnejšej spoločnosti. Poznanie pravdy ešte nedáva i vhodný cieľ  do budúcna, pretože ten je treba prácne a postupne vybudovať. Pokusy o to, kam smerujeme a čo robiť, aby sme tento proces správne usmernili sa riešili už od dávna – k tomu sa postupne vytvorili i sofistikované náboženské systémy, ktoré na základe svojej pravdy sa nepokúšali niečo zmeniť k lepšiemu, ale vo väčšine konzervovať idylickú minulosť do súčasnosti. Túto podivnú snahu o reštart minulosti zastrešili tvrdením, že nás Stvoriteľ neustále sleduje a usmerňuje znova a znova na zjavené pravdy, pretože človek sám o od seba nie je schopný sa o seba správne postarať. Táto filozofia zachovávania mocenských pomerov pracuje proti demokracie, čo vyhovuje i mocným tohto sveta i keď neveria v náboženské pravdy – nepokladajú za dôležité hľadať, čo je pravda.