ateista

Lance Armstrong – sa stal falošným  bohom cyklistiky. Prečo?

To, že sa stal najmladším víťazom svetového šampionátu v r. 1993 ako 23 ročný, že mu potom diagnostikovali rakovinu a že po dlhej liečbe, chemoterapií  a tvrdej práci sa v r. 1999 znovu vrátil do cyklistiky s ešte  väčšími úspechmi , bolo síce od začiatku niektorým podozrivé, ale ako príklad húževnatosti to bolo neprekonateľné.

Teraz, keď sa dodatočne priznal k dopingu s odôvodnením, že vtedy každý niečo bral a keď chcel uspieť,  musel  i on. To  už neobstojí, pretože tak či onak to bola výhoda, ktorú poctivý športovec  by nechcel mať. Ku cti mu ale rátam, nie to, že daroval veľké peniaze na liečenie rakoviny, ale to, že sa priznal, že mal svedomie, a to napriek tomu, že vedel, že mu Medzinárodná cyklistická federácia dodatočne odoberie všetky tituly z Tour de France. Dostal doživotný zákaz a dodatočne bol diskvalifikovaný zo všetkých pretekov po r 1999. Avšak nakoniec pochopil, že pravda je viac ako zázraky čo priťahujú, čo u mňa ho znova pasovalo za príklad nasledovania. Myslím si, že svedomie je vybudované generáciami predkov a každý zdravý jedinec ho má, bez ohľadu na náboženstvo.

Čo z toho vyplýva? V minulom príspevku som sa zaoberal podrobne evolúciou. A myslel som si, že evolúcia do určitej miery analyzuje minulosť čo sa týka zachovania života a prispôsobuje vybavením jednotlivca na tieto životné podmienky a nestará sa o budúcnosť. A čo keď má aj  určite spôsoby ako ho pripraviť i na budúcnosť.

Jeden blogar Pravdy, ktorý sa sústreďuje na odhaľovanie tajomstiev mozgu ma priviedol na myšlienku, že keď meditáciou môžeme dočasne stratiť pojem o reálnosti sveta. Či evolúcia si týmto nevytvorila  abstraktné myslenie čo je nutné pre rozvoj fantázie človeka a tým i myslenie do budúcna.

 Meditácie či modlitby sa stali výhradou rôznych náboženstiev a vlastne týmto spôsobom boli i zjavené texty Biblie. Tvrdiť, že týmto sa dá predstaviť len nekonečnosť všemocného Stvoriteľa je zavádzajúca, čo sa neustále i zneužíva a my sme potom povinný veriť každej volovine, ktorú si vyvolení hovorcovia Boha zmyslia.

Myslím si, život logicky existuje len tam, kde sú priaznivé podmienky pre jeho existenciu a nie je treba v tom hľadať žiadnu veľkú záhadu, či  zásluhu niekoho. A je tu fantázia, ktorá ak je správne regulovaná svedomím, ktoré nie je zaťažené rôznymi smiešnymi dogmami môže slobodne kontrolovať  čo je dobré a čo zlé a nie ospravedlňovať dogmatické vraždy.

Prečo potom ľudia potrebujú veriť v pravého všemocného Boha?

 Pretože to niektorým dáva zmysel  života, i jeho naplnenie a tiež preto, že ľudom už nedokážu veriť. I keď je zrejme, že viera kladne prispela k orientácie v zložitých medziľudských vzťahoch a rozšírila jazyk o pojmy minulosti, či budúcnosti, čím uľahčila orientáciu v čase a priestore. Dala človeku tiež nádej, že to, čo život prináša, môžeme prostredníctvom niečoho, trebárs  pomocou modlitieb a rituálov ovplyvniť, čím sa stávali rozhodnejší, pôsobili šťastnejšie a v ich dušiach často vládol akýsi radostný pokoj.

Lenže je to všetko ozaj  založené na skutočnej pravde? Alebo sme programovo balamutení už niekoľko storočí a pôvodný účel náboženstva sa stratil v boji o moc. Alebo nám klamú  vlastne preto, lebo pravdu by sme  aj tak nepochopili. Preto tí ktorí  týmto rozprávkam neuveria, musia zákonite skončiť v pekle. Ale ja si nemyslím, že skončím v pekle, pretože neverím ani v peklo.

Nechcem tu hovoriť o Bohu Starého zákona, kto už vie ako bolo, ale vieme, že  síce vydal prikázania na zlepšenie morálnych zásad ľudstva, ale sám ich nedodržoval.  Pričom si vyvolil len jednu skupinu ľudí ktorých zachráni a ostatných kázal vyhubiť. Obhajoba na spôsob „Kto je totiž schopný konať dobro, má právo konať aj zlo“ je veľmi pozoruhodná morálna myšlienka. Keďže je to všetko postavené na svätej viere nemožno o tom pochybovať. Pokiaľ tak urobím, som plný nenávisti, „plácam“ nezmysly, neviem nič o cirkvi – jednoducho ak niekto má pochybnosti je lepšie ho zabiť ako by sa mali spýtať svojho svedomia, či je to správne.

Čím je učenie Ježiša Krista tak výnimočné, okrem toho, že je synom Boží a z toho titulu sľubuje život večný, čo je nesporná výhoda v podobe drogy voči iným učiteľom. Až po 50 rokoch sa spísalo toto učenie, ktoré počítam nebola zásluha len jedného človeka –  a zázraky sa tam len pridali aby bolo učenie podporené nadprirodzenými silami – čo bolo nekorektné voči iným spasiteľom od ktorých prevzali aj zázraky. I keď v čase keď žil Ježiš nikto nepísal o zázrakoch, to by sa neutajilo.

Kristus bol predovšetkým človek – nič viac. Jeho matkou bola Mária, Jozef bol jeho otcom. Rodokmeň Jozefa sa uvádza preto, aby dokázal, že bol z Dávidovej krvi. Potom sa začalo tvrdiť, že bol božím synom, a že jeho matka bola panna a pannou zostala až do smrti. Neskôr sa začalo tvrdiť, že Kristus vstal z mŕtvych a vystúpil s telom na nebo. Trvalo mnoho rokov pokým sa všetky tieto absurdnosti zmocnili ľudských myslí. Všetko bolo potvrdené zázrakmi, ktoré činil. Avšak židia, medzi ktorými sa tieto zázraky údajne konali, im vtedy ani neveria. Chorí, ochrnutí, malomocní, slepí, ktorých Kristus vyliečil, sa nestali jeho nasledovníkmi. O tých, ktorí boli vzkriesení, nikto už nič viac nepočul. Nie je potom divné, že pri Kristovom procese sa nenašiel nikto, kto by povedal čo i len slovo v jeho prospech? Nikto nevystúpil a nepovedal: „Bol som malomocný, a tento muž ma vyliečil dotykom ruky.“

A čo jeho neprekonateľný príkladný život. Nikdy sa neoženil. Potuloval sa bez domova z miesta na miesto, s pár učeníkmi. Žiaden z nich sa zrejme nevenoval žiadnej užitočnej práci, a zdá sa, že všetci žili z almužien. Opovrhoval všetkými ľudskými zväzkami, lebo tento svet mal byť obeťou pre svet ďalší. Odrádzal ľudí od všetkých prirodzených snažení. Ježiš dokonca žiadal, aby predviedli jeho nepriateľov, ktorí ho neuznali za kráľa a zabili ich pred jeho očami( Lukáš 19:27)

Nikdy nepovedal ani jediné slovo v prospech vzdelania.  Nikdy ani len nenaznačil existenciu akejkoľvek vedy. Neuznával ženy, rodinu, nerobil nič proti otroctvu, skôr naopak, nerozumel obchodu, stavebníctvu, poľnohospodárstvu, hygiene a predsa sa stal idol, pretože z neho urobili nadprirodzenú bytosť.

Čo tým chcem dokázať –narušiť pokoj veriacich  pochybnosťami. Áno pokiaľ sú postavené na zázrakoch – t.j. na nekorektnej výhode, ktorá nie sú dokázaná a teda svojim svedomím by bola vylúčená. Bolo mnoho ľudí, ktorí mali i podnetnejšie a morálnejšie myšlienky, ale keďže ich nezastrešoval  Boh tak sa nepresadili, ba boli i ľudia, ktorí odhalili rôzne skutočné pravdy, napr. ako je to zo Zemou a Vesmírom a trvalo stáročia až sa ich objavy začali brať vážne a neboli za to prenasledovaní, či priamo zabití.

Nakoniec by som chcel povedať, tak ako cyklistika pôjde aj bez drog, možno nebude toľko zázrakov a víťazí sa budú meniť častejšie, čo je prirodzenejšie . Tak isto k tomu aby som robil dobro, a obetoval sa pre rodinu, spoločenstvo nepotrebujem „obezličku“  v podobe Boha a ani zázraky, či cirkev, ale svoje nezaťažené svedomie a pôjde to, pretože skutočná dokázaná, či viditeľná pravda bude dôležitejšia.

Poznámka: Môže byť rodič milujúci, keď sa svojim deťom neukáže, ale posiela svojich hovorcov aby jeho deti strašili.