I iné druhy živočíchov, ktoré prežívali v tieni silných dinosauroch, tiež sa postupne prispôsobovali zníženej koncentrácie kyslíka v atmosfére ( u cicavcov sa vyvinula bránica, čím sa oddelila od hrudného koša a na výkyvy klímy sa adaptovali stálou teplotou krvi). No pri silných dinosauroch sa ešte nedokázali rozvíjať čo do veľkosti, preto museli byť vynaliezavejší a efektívnejší, čo ovplyvnilo viac vývoj ich mozgu.

Totiž naučili sa skrývať v hlbokých norách, kde si vytvárali zásoby potravy, teda začali strategicky myslieť, mohli sa pohybovať a hrabať i v chladnom prostredí vzhľadom na stálu teplotu krvi, čím si zlepšovali motoriku končatín. V norách a jaskyniach lepšie chránili svojich potomkov a to i tým, že embryo sa v počiatočnom štádiu vyvíjalo v tele matky. Prechod z vajcorodého potomstva na potomstvo, ktoré sa vyvíjalo v tele matky bolo lepšie v tom, že ochránilo a predĺžilo počiatočný vývoj plodu, kde sa mohol lepšie rozvinúť najmä mozog novorodenca.

Vyliezali z nor len v noci, čím si rozvinuli i iné zmysly, ale hlavne i tým, že dokázali sa stať všežravcami (živili sa rastlinami, korienkami, hmyzom, vajíčkami dinosaurov i zdochlinami), sa stali životaschopnejší, čo znamenalo, že neboli odkázaný len na jeden druh potravy ako dinosaury. Tieto zmeny sa neskôr, keď sa vrátila pôvodná výška hladiny kyslíka, ukázali ako užitočnejšie, pretože umožnili cicavcom osídliť širokú škálu prostredí i v horších klimatických podmienkach, ako sú veľmi chladné či teplotne premenlivé prostredia nevynímajúc.

V dobe, keď dopadla kométa na Zem (pred 66 mil. rokov) ešte existovali i nejaké žijúce pozostatky aj väčších protocicavcov, vládcov sveta pred dinosaurami, avšak len v chladnejšom podnebí, kde dinosaury mali problémy prežívať. Tieto protocicavce však  neboli všežravcami, ale výhradne sa živili rastlinami. Tak tiež vyhynuli. Schopnosť vše žravosti zachránila nielen cicavcov, ale i niektoré druhy dinosaurov, ako napr. vtáky, ktorí sa vyvinuli z malých operených dinosaurov a to nielen tým, že boli všežravcami, ale dokázali sa i dlhšie starať o vajíčka ich zahrievaním a kŕmením mladých, čo veľkí dinosaury až tak nerobili.

Pri skúmaní skamenených vzoriek peľu a skamenených listov pred a po páde kométy, ktorá vyhubila dinosaury sa zistilo, že o polovicu poklesol výskyt rastlín. Vymierali väčšinou medzi semenné rastliny. Obnova lesov nastala až po 6 mil. rokov, ale už dominovali kvitnúce kryto semenné rastliny. Neskôr sa rozvinula i tráva, ktorá dovolila cicavcom vyjsť z lesa a na základe jej hojnosti dovolila cicavcom zväčšovať svoje rozmery a aj rozmanitosť druhov, vrátane predátorov.

Základ rozvoja života teda nie je len v prispôsobovaní sa k zmenám podmienok životného prostredia, ale i v tom, že ich dokážu v konkurencie prežitia hlbšie využiť tak, že svoje skúsenosti dokážu preniesť i na budúcu generáciu. Rozvoj života sa preto nikdy nekončí, ale bude postupovať ďalej aj keď človek to bude z titulu náboženstva pokladať za nepodstatné. Pretože je tu hrozba, že i človek môže zaniknúť a to z rôznych dôvodov.

Vedci nemôžu určiť odkedy človek ako druh presne existuje, pretože naši predkovia sa menili postupne a v niekoľkých líniách prežívali i vymierali. Niektorí predkovia  už mali vzpriamenú chôdzu (Lucy – 3,2  mil. rokov), ale mali malý mozog. Od akej veľkosti mozgu, či akého iného znaku je presný bod kedy sa táto bytosť môže chápať ako človek nemožno jednoznačne určiť. Je známe, že šimpanz bonobo, sa sám naučil vyrábať jednoduché nástroje, dokonca nie je problém naučiť ho aby si sám dokázal založiť oheň, je láskavý a má súcit, vie sa v cítiť do druhých, vie spolupracovať a vyučovať mladších, vie sa deliť o jedlo, pozná rozdiely medzi dobrom a zlom a dokonca do určitej miery vykonáva i pohrebný akt svojho príbuzného, znamená to, že je to už človek?

V evolučnom vývoji (po našom oddelení od primátov pred pár miliónmi rokov) sa vetve homo hlavne zdokonaľoval mozog smerom k vytváraniu lepších komunikačných schopností. Šimpanzy naopak jazyk tak podstatne nepotrebovali a k prispôsobeniu sa svojmu okoliu ich mozog zdokonaľovali len v oblasti pracovnej pamäte a pre odovzdávanie potrebných informácie im stačili posunky. Šimpanzy napríklad dokážu v priebehu 0,5 sekundy zaregistrovať 9 náhodne rozmiestnených čísel na obrazovke a následne ich naslepo správne vzostupne zoradiť. Bez tréningu! Opakovane a takmer vždy bezchybne. Človek toto nedokáže.

Niektoré vetvy človeka i keď boli vyspelejšie ako náš priamy predok i tak zanikli (ešte pred 100 tis. rokmi obývalo Zem minimálne 6 druhov človeka, dnes existuje už len jeden druh), a to z dôvodu, že ostatné druhy neboli nútene sa vyvíjať, či spolupracovať na svojom prežití, tak náhla zmena ich zmietla.

Napríklad neandertálci sa skôr začali usadzovať na jednom území ako naši priami predkovia, a to hlavne preto, že sa usadzovali v Európe, či v Prednej Ázie, kde bolo vlhkejšie podnebie, ale hlavne preto, že tu nemali tak nebezpečných zvieracích nepriateľov, takže nepotrebovali sa spolčovať do veľkých skupín. Týmto počinom sa stali  vrcholoví predátori, ktorí si vytvárali vlastné územia lovu, a tak sa u nich rozvinul silný auto regulačný princíp, ktorý udržoval ich populáciu v určitých teritoriálnych medziach. To jest boli viac spätý s územím na ktorom žili, kde si pochovávali a uctievali svojich predkov, čím si vytvorili svoje náboženské povery prežitia. Takýto prístup však nesledoval medzi kmeňovú spoluprácu, či spoluprácu s inými vetvami človeka. Skôr opačne dávali jasne najavo, že o žiadny kontakt s okolitým svetom nestoja, pretože si vytvárali len menšie a uzavreté spoločenstva, v ktorých prevádzkovali stanovené rituály spojenia so svojimi predkami, čo nemohlo dlho prosperovať, a najmä nie v vtedy, keď sa začala meniť klíma.

Christopher Hitchens (1949-2011), am. novinár:

Akonáhle len raz pripustíte, že existuje stvoriteľ a nejaký jeho plán, stanete sa predmetom krutého experimentu.