ateista

Atómy ľahkého prvku vodíka sa gravitáciou zhlukovali a tak vytvárali ostrovy zhustenej hmoty, čím sa začali tvoriť zárodky prvých štruktúr v „živom“ vesmíre. Na vznik hviezdy treba, aby sa vytvorený vodík ochladil do podoby plynu – to mu umožní spojiť sa – a následná gravitácia vytvorí v zhluku dostatočný tlak a teplotu pre vznik jadrovej fúzie.

Jadrá každého prvku sú elektricky kladné nabité a dostať ich k sebe tak blízko aby sa mohli zlúčiť je možne len vtedy ak vytvorený tlak a teplota prekonajú určitú potencionálnu bariéru. To znamená, že musia byť horúce až niekoľko miliónov stupňov. Pri takejto teplote atóm stráca svoje elektróny a vytvorí sa plazma, kde sa už protóny voľne pohybujú bez obmedzovania elektrickými bariérami. Simulácie tohto deja ukazujú, že tento proces vytvorenia hviezdy nenastal ihneď, ale rádovo to trvali stovky miliónov rokov. Vedcom sa podarilo zachytiť slabý signál prvých hviezd. Tie prvé sa objavili už 180 mil. rokov po Veľkom tresku. Modely tiež ukázali, že i keď tieto hviezdy boli obrovské, nemali dlhú životnosť, nakoľko produkovali ultrafialové svetlo, ktoré mimochodom ľudské oko ani nevníma, no napríklad hmyz ako včela áno.

Fúziou protónov vodíka po zapálení hviezdy vznikali v jej útrobách ďalšie nové a teda ešte ťažšie prvky, a vznikala tu i prebytočná energia, ktorá v podobe širokého spektra elektromagnetického žiarenia unikala do okolitého sveta, čím sa naštartoval stabilný zdroj energie potrebný pre ďalší rozvoj hmoty v zložité molekuly.

Spálením vodíka v kotly hviezdy sa na konci života hviezdy začne spaľovať i hélium a vytvárať  zložitejšie jadra prvkov s viacerými protónmi až po železo, ktoré už nedokáže vytvoriť dostatočne teplo, aby sa ďalej mohol svojim spojeným zmeniť na ťažší prvok a tak sa začne ukladať vo hviezde. Prečo len po železo? Železo vyniká tým, že obsahuje najmenej energie spomedzi všetkých prvkov. V praxi to znamená niečo celkom jednoduché – ak rozštiepime atómy železa, absorbujú do seba energiu. A ak podrobíme atómy železa syntéze jadier, takisto pohltia energiu. Čiže čím viac železa obrovské hviezdy vyrábajú, tým viac chýli ich život ku koncu.

Ukladaním železa v útrobách veľkej hviezdy nastane nestabilita hviezdy, čo vyústi neodvratný výbuch hviezdy a následne abnormálne zvýšenie teploty, čím vzniknú podmienky pre tvorbu ešte ťažších prvkov ako železo. Toto sa síce netýka nášho Slnka, pretože je menšie, a po spálení vodíka sa tiež začne zväčšovať a zvyšovať svoju teplotu, ale nedôjde k výbuchu, najskôr sa po vyhorení zmení na bieleho trpaslíka

Ako mohol Boh stvoriť život bez vytvorenia základných prvkov? Bez uhlíka, fosforu a ďalších prvkov, ktoré sú základom každého biologického organizmu. Tieto prvky neboli stvorené, ale mohli vzniknúť jedine v peci hviezd a pri ich výbuchu. Tak sa i dostali do hviezdneho prachu, čo trvalo niekoľko miliárd rokov. Preto zabudnite na Ježiša, to hviezdy museli zomrieť, aby sme my mohli vzniknúť a žiť. Bez hviezd by neboli ťažšie prvky hmoty, nebola by ani energia, ktorá poháňa a udržuje tento svet.

Ak písmo sväte inšpiroval Stvoriteľ Vesmíru nebolo správne, aby aspoň zjednodušene uviedol, že z čoho sme vznikli, ale ho zaplnil len táraninami o sile slova, o stvorení duše človeka, o chorobách, ktoré spôsobujú hriechy…. Prečo, pretože tvorcovia týchto textov nemali žiadne znalosti o vzniku a vývoji Vesmíru.

Takže žiadna z prvých hviezd, kedy vznikali sa nezachovali dodnes. Vieme o nich tak, že vidíme ich pozostatky v ďalekom Vesmíre i keď už dávno neexistujú, pretože svetlo z nich k nám putovalo niekoľko miliárd rokov.

Práve táto populácia hviezd však mala obrovský vplyv na formovanie galaxií, pretože vysoké teploty, ktoré vznikli pri ich zániku vyvolali nielen vznik ťažších prvkov, ale ich intenzívne žiarenie ešte i ionizovali okolie tak, že sa prvky skladali do molekúl. Tieto prvé hviezdy svoj krátky život ukončili ako supernovy, avšak mnohé z nich boli veľ obri (väčšie ako 30 Sĺnk), ktoré na konci svojho života sa priamo zrútili do čiernej diery. Čierne diery sú už zárodkom galaxií a sú stredom mnohých galaxií dodnes.

Po ochladnutí pozostatkov hviezdy už nemohli vznikať ďalšie fyzikálne fúzie,  ale hmota sa „nevzdala“ ale pomocou energie novej hviezdy, ktorá sa vytvorila z mrakov vodíka a z hviezdneho prachu ďalej skúšala ako sa zlučovať i mimo hviezdu a to tak, že vznikali chemické „fúzie“ – zlučovanie vytvorených prvkov – pomocou interakcie elektrónov. Dotvárali  sa reťazce molekúl z rôznych prvkov, ktoré sa odlišovali svojimi vlastnosťami od pôvodných základných prvkov. Napríklad veľmi silnou ionizáciou pri zániku hviezdy vznikli i molekuly – chemické zlúčeniny vodíka s kyslíkom, ktoré v chladnom priestore Vesmíru zamrzli na vodný ľad, čo malo neskôr veľký význam pre vznik života.

Bertrand Russell (1872 – 1970), britský matematik, filozof,

Vesmír, ktorý vidíme, má presne tie vlastnosti, aké by sme očakávali, keby nemal v podstate žiaden dizajn, zmysel, žiadne dobro a žiadne zlo; nič len slepú neľútostnú ľahostajnosť.