Založ si blog

Ateizmus 20

To že neexistuje žiaden medzičlánok medzi súčasnými druhmi tvrdí i teória evolúcie a dodáva, že určite existovali  ich spoloční predkovia. Jednotlivé druhy sú navzájom spojené vyvíjajúcimi  líniami, ktoré vychádzajú zo spoločného predka, ktoré sa delili a menili podľa okolnosti. Teda žiaden králikogepard  neexistuje, ale oba mali spoločného predka asi pred 120 miliónmi rokmi. Gepard sa v žiadnom prípade nevyvinul z králika, ani králik z geparda. Ak by sa sledovala línia králikov, ich nepatrné zmeny cez ich matky, babky, tak podľa genetických hodín už v období počas konca poslednej doby ľadovej (pred 12.000 až 17.000 rokmi) – títo predkovia už nevyzerali ako králiky a ešte skôr pred niekoľkými miliónmi rokov dozadu už by sme ich vôbec nepoznali, ale narazili by sme na rôzne vetvy cicavcov, ktoré sa oddelili a jedna z nich pri  postupe dopredu by nás doviedla ku  gepardom. O tom, že vzdialení predkovia vyzerali inak sa môžete presvedčiť v každom prírodovedeckom múzeu.

Utkvelá predstava medzičlánku ako nejakých chimér, ktoré sú napol tím a napol oným je chybná. Žiadny súčasný druh nie je priamym potomkom iného súčasného druhu. Prečo vznikali jednotlivé vetvy vývoja je zásluhou určitých kompromisov, ktoré vychádzali z dostupnosti rôznej  potravy alebo možnosťami lovu, či zmien  klímy, katastrof, ale i partnerstvami  medzi druhmi, ako napr. včela a kvet, či parazit a hostiteľ.

Niektorí tvrdia, že partnerstvo včely a kvetu musela vytvoriť nejaká inteligencia. Avšak skôr si myslím, že ich k tomu dohnala snaha prežiť – včela hľadala sladký nektár a rastlina opelenie. Každý živý tvor má akúsi inteligenciu, ba i rastliny – ako si potom vysvetliť hmyzožravé rastliny, ako na to prišli, že na sladký nektár môžu hmyz chytiť a skonzumovať.

Dokonca i keby prostredie na oboch geografický oddelených genofondov toho istého druhu bolo rovnaké,  budú sa  genofondy od seba vzďaľovať tak, že neskôr sa už nebudú môcť medzi sebou ani páriť. Ale zmeny ako absencia predátorov, či zmena jedálničku, sexuálna aktivita, alebo zmena klímy ešte len urýchlia rozdiely.

Vedcom sa podarilo porovnávaním proteínov rôznych organizmov v ohromných, no často neprehľadných génových bankách vylúštiť zložitú spleť evolučných príbuzenských vzťahov a v konečnom dôsledku aj odhaliť, že bohato rozvetvený „evolučný strom“ kde vrcholom je človek vychádza až z aktinobaktérií.
Doteraz všetky objavené skameneliny, sú v správnych geologických vrstvách bez výnimky a v správnom časovom slede – žiadna skamenelina napr. cicavca nie je tam, kde podľa evolučného stromu klasické cicavce ešte nemali byť a to je pred 200 mil. rokov.

Pred 250 mil. rokov sa vplyvom zvýšenej sopečnej činnosti Zem veľmi ohriala a následne uvoľnenie metánu zo dna oceánov spôsobilo prudké vymieranie nielen rastlinstva a väčších živočíchov, ale aj mikroorganizmov, ktoré vyrábali kyslík (zníženie atmosférického kyslíka na 10%). Pre prežitie tohto obdobia, ktoré trvalo až 100 mil. rokov, našla vetva plazov s ktorých vyšli dinosaury riešenie. Toto riešenie pri nedostatku kyslíka doteraz využívajú vtáci a dokážu lietať i v 8000 m výške. Vtáky majú s pľúcami spojené vzdušné vaky. Pri vdychu časť vzduchu putuje do pľúc a zvyšok napĺňa vaky, ktoré zasahujú až do kostí, čo im umožňuje získať viac kyslíka. Tento systém umožňuje neustále zásobovanie tkaniva kyslíkom a to nielen pri nádychu, ale aj pri výdychu.

Táto konkurenčná výhoda spôsobila i veľký rozvoj dinosaurov a zatlačenie protocicavcov, ktorí dovtedy vládli. Iné živočíchy z ktorých sa vyvinuli napríklad cicavce riešili tento problém síce nie tak rýchlo a ani nie tak efektívne (vyvinula sa síce bránica, ktorá sa oddelila od hrudného koša, proti zime si vyvinuli kožuch a stálu teplotu tela, žili v norách, kde sa rozvinula ich vše žravosť a aj postupne sa menilo rozmnožovanie z vajcorodého na zásobovanie plodu kyslíkom v tele matky), ale neskôr keď sa vrátila pôvodná výška hladiny kyslíka, ukázali sa tieto zmeny ako životaschopnejšie, pretože umožnili cicavcom osídliť širokú škálu prostredí v najrôznejších klimatických podmienkach, veľmi chladné či teplotne premenlivé prostredia nevynímajúc – tak boli lepšie pripravený na nastávajúcu katastrofu, ktorá zničila dinosaurov.

Prechod z vajcorodého potomstva na potomstvo, ktoré sa vyvíjalo v tele matky bolo lepšie v tom, že ochránilo a predĺžilo počiatočný vývoj plodu, ktorý sa mohol lepšie rozvinúť, najmä mozog novorodenca. Ľudský mozog bol vytvorený evolúciou k prežitiu. Človek prežil vďaka svojmu mozgu, pretože sa uplatnili len tí, ktorí sa naučili ho používať, teda ktorí v konkurencie iných obstáli. I keď človek je pozostatok svojich zvieracích predkov (o čom svedčí, že má v tele veľa zdedených vecí od zvierat, ktoré nepotrebuje), avšak mozog dokázal oproti zvieratám prostredníctvom vytvoreného spoločenstva lepšie ochrániť a zabezpečiť a to tým, že zabezpečil dlhší vývoj mozgu ľudského dieťaťa.

Po katastrofe pred 65 mil. rokov vyhynuli dinosaury, až na niektorých plazov a vtákov a uvoľnili cestu pre drobné cicavce, ktoré sa uchránili pred katastrofou tým, že žili v podzemí vzhľadom na nebezpečie zo strany dinosaurov a tiež preto, že svoje potomstvo vyvíjali v tele matky, čím neboli plody – vajcia vystavené nepriaznivým prírodným vplyvom.

Asi pred 50 mil. rokov sa rozvinula tráva, ktorá dovolila cicavcom vyjsť z lesa a na základe jej hojnosti dovolila cicavcom zväčšovať svoje rozmery a aj rozmanitosť druhov.

Vedci nemôžu určiť odkedy človek ako druh presne existuje, pretože naši predkovia sa menili postupne a v niekoľkých líniách prežívali i vymierali. Niektorí predkovia  už mali vzpriamenú chôdzu (Lucy – 3,2 mil. rokov), ale mali malý mozog. Od akej veľkosti mozgu, či akého iného znaku je presný bod kedy sa táto bytosť môže chápať ako človek nemožno jednoznačne určiť. Je známe, že šimpanz bonobo, sa sám naučil vyrábať jednoduché nástroje, dokonca nie je problém naučiť ho aby si sám dokázal založiť oheň, je láskavý a má súcit, vie sa v cítiť do druhých, vie spolupracovať a vyučovať mladších, vie sa deliť o jedlo, pozná rozdiely medzi dobrom a zlom a dokonca do určitej miery vykonáva i pohrebný akt svojho príbuzného, znamená to, že je to už človek?

I keď mozog je pravdepodobne určujúci faktor kedy možno oddeliť človeka od zvieraťa – nie je jednoduché určiť v čom to spočíva. Je známe, že genetické základy, usporiadanie mozgu ba i jeho funkčnosť je podobná u človeka, tak ako u primitívnej ryby, rozdiel je len vo veľkosti a doby dozrievania – dospievania mozgu. Ani veľkosť mozgu voči telu nie je určujúca, sú živočíchovia ako napríklad najmenšia opica na svete kosman trpasličí, ktoré majú tento pomer vyšší ako človek, preto je dôležitejšia dĺžka dospievania mozgu. Čím dlhšie má mozog čas dospievať tým je inteligentnejší. Je známe, že trojmesačné opice sú chytrejšie a života schopnejšie ako trojmesačné dieťa človeka. Tento zrýchlení vývoj mozgu opice je potrebný pre prežitie v prostredí kde žijú títo primáty, avšak spôsobuje to, že títo jedinci čo sa nenaučia do svojho 3-4 roku života, neskôr to už nie sú schopní dobehnúť.

Pravdepodobne oddelenie človeka od zvierat nastalo tým, že človek sa už neriadil len dedičnými génmi, ale začal rozvíjať svoj intelekt zdieľaním myšlienok a zhromažďovaním informácií. Uvoľnenie rúk – posunková reč, výroba nástrojov; prechod na mäsitú stravu, skupinový lov a teda zdieľanie myšlienok pri stratégie lovu spôsobilo rozvoj nových technológií ako výrobu rôznych nástrojov, zbraní. Využitie ohňa ďalej spôsobilo, že človek začal konzumovať upravené kalorickejšie jedlo na ohni, čím sa zmenšovali organy v tele potrebné na spracovanie jedla a zväčšoval sa prísun energie hlavne do mozgu. Človek si začal kolektívne vymieňať informácie, čím sa začal vyvíjať jazyk, ktorý dokázal lepšie prenášať nové myšlienky prežitia. Rozvoju človeka pomohla i doba ľadová a to na jednej strane chlad donútil ich sa viac spolčovať a aj lepšie chrániť proti zime a to vynálezom ihly a šitím oblekov na mieru. Znížená hladina mori pomohla človeku sa rozširovať a dostať i na americky a austrálsky kontinent. Po ústupe ľadovcov začala byť strava z voľne žijúcich zvierať ťažšie dostupná, ľudia začali sa venovať viac poľnohospodárstvu, čím prestavali „kočovať“ za potravou, ale usadili na jednom mieste. Vznikla poľnohospodárska revolúcia, čo posilnilo kolektívne poznávanie i medzi kmeňový obchod.

Zo začiatku prechod z lovca na poľnohospodára ľudstvu veľmi neprospelo, nakoľko tvrdá práca na jednom mieste, znížená potreba chôdze, čo malo vplyv na zníženie prísunu mäsa sa dramaticky podpísalo na zhoršení životných podmienok. Prejavilo sa to v rôznych ukazovateľoch, okrem iného i v znížení priemernej výšky ľudí (neandertálci sa vôbec nedokázali prispôsobiť k tejto zmene, pretože nespolupracovali s ostatnými ľudskými spoločenstvami, ale uzavreli do seba). V dobe veľkých zmien je zotrvanie na tradíciách (hoci v minulosti výhodných) sa často rovná sebe vražde.

Obchodovanie s poľnohospodárskym tovarom, s dobytkom, nástrojmi ale i  potrebou zbraní, či soľou potrebnou na konzerváciu mäsa a iných potravín (soľ odstraňuje vlhkosť a tým zabraňuje rozvoju mikróbov) spôsobilo rozvoj deľby práce, potrebu stavať mestá. Rozdiely obyvateľstva v životnej úrovne na vidieku sa neriešili, ale stavali sa hradby, vytvárala sa náboženská filozofia, ktorá ustanovila vyvolených, vodcov pre viac kmeňov, čo nás síce doviedlo k začiatkom civilizácie, ale nie k spravodlivejšej spoločnosti.

Ateizmus 24

04.11.2019

Napriek všetkým dôkazom, či argumentom popísaných v tejto série článkoch, veriaci budú naďalej tvrdiť, že náboženská viera nie je ilúzia, ale jediné vysvetlenie, ktoré zatiaľ človek viac »

Ateizmus 23

03.11.2019

Nie je to tak dávno, keď cirkev pokladala fyzickú prítomnosť Boha za zrejmú. Dokonca v biblických textoch sa dozviete, že človek je anatomicky podobný Bohu a že voľakedy sa dalo s ním rozprávať viac »

Ateizmus 22

02.11.2019

Človek po dobu svojej existencie bojoval z nepoznaným, aby prežil. Pomohla mu viera vo vlastne sily, ktorá pramenili zo skúsenosti predkov. Ak, ale svoj život odovzdáš nadpozemskej pravde, zmysel viac »

pokus, laboratórium, experiment

Arménsko umožní Rusku prístup do jeho biologických laboratórií

11.11.2019 21:37

Moskva sa dlho usilovala o prístup do troch biologických laboratórií v Arménsku, ktoré sponzorovali USA.

Čile

Čilská vláda prepracuje ústavu a vyhovie tak požiadavkám demonštrantov

11.11.2019 20:50

Prezident, členovia kabinetu a politickí spojenci sa zhodli na tom, že Kongres by mal viesť proces prepracovania ústavy, pričom znenie dokumentu by malo prejsť i referendom.

Čína / Saudi / ropa / investície /

Čína investuje do arabskej ropy

11.11.2019 20:22

Rokovania medzi Čínou a Saudskou Arábiou už prebiehajú. Odhadovaná čínska investícia má byť v hodnote 5 až 10 miliárd dolárov, informoval o tom portál Bloomberg.

Generálny prokurátor SR Jaromír Čižnár

Čižnár sa stretol s talianskym národným prokurátorom pre boj proti mafii

11.11.2019 19:57

Obaja sa dohodli, že v najbližších týždňoch sa uskutoční stretnutie v úzkom kruhu na pôde Eurojustu, kde sa prerokuje súčinnosť v aktuálnych trestných veciach.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 131
Celková čítanosť: 614768x
Priemerná čítanosť článkov: 4693x

Autor blogu

Kategórie