ateista

Tí čo veria v duchov, ich obyčajne aj vidia.

Kedysi vedci verili že žijeme vo Vesmíre riadením Newtonovou mechanikou príčiny a následku, všetko malo svoju symetriu a teda elegantnú rovnováhu, t.j.  ak je známa v danom momente pozícia a rýchlosť telesa, potom je jeho pohyb v akomkoľvek nasledovnom čase determinovaný mechanickými rovnicami.  Túto elegantnú harmóniu nenarušili ani Einsteinove objavy, či Maxwelové teórie, ktoré vlastne potvrdili, že rovnomerne sa pohybujúca hmota (bez zrýchlenia) je v kozme symetricky rovnoprávna  a  plne určená zákonmi. Oproti zložitosti nášho života, ktorý sa pohyboval všetkými smermi, kde životná dráha akoby nebola určená zákonmi, ale príležitosťou sa zdali zákony nášho Vesmíru veľmi jednoduché a predvídateľné. No pri bližšom zoznámení sa s vývoja života zisťujeme, že i pri genetickej optimalizácie organizmu víťazia tiež prírodne zákony a to zákony symetrie. Samozrejme, že i tieto zákony sú voči logike stvorenia, ktorá porušuje svojim čarodejníctvom všetky zákony v priamom rozpore.

I keď mnoho ľudí cíti, že existuje niečo také, čo nedokážeme uchopiť a pritom nás to ovplyvňuje, ešte neznamená, že toto duchovno súvisí s bohom, ktorý takto nás ovplyvňuje. Skôr si myslím, že tento pocit vychádza zo skúsenosti milióna generácií našich predkov, ktoré sa zakódovali do nášho podvedomia. Zdalo by sa, že tu tak, či tak pôsobí na hmotu niečo nehmotné – duchovné. Väčšinou si tieto javy spojujeme so záhadnou mystikou, svedomím, alebo rôznymi náboženstvami – teda s Bohom, ale môže to byť i inak. Čisto materialisticky pohľad, ktorý čokoľvek nezávislého na hmote popiera, nie je vlastné ani u ateistov, to tvrdí len náboženská propaganda o ateistoch. Objav premeny hmoty na energiu a opačne vlastne potvrdil, že zdanlivo nehmotný svet môže vplývať na hmotu (elektromagnetické vlny, gravitačné pole sú neviditeľné a pritom pôsobia na hmotu).

No keď sa neskôr zistilo, že premena hmoty na energiu sa riadi tak isto materialistickými fyzikálnymi zákonmi,  nebolo to, čo nakoniec náboženstvo očakávalo. Výskum nehmotných – duchovných vplyvov na hmotu teda zostal mimo vedy. Tieto sféry boli a sú doménou náboženstva. Asi všetky náboženstvá obsahujú náuky o anjeloch a diabloch, ktorí sú údajne obyvateľmi takých to nehmotných svetov, čo je v rozpore so všetkými doteraz známymi zákonmi. Že ide len o rozprávky, ktoré sa rozprávajú od nepamäti ako strašiť neposlušné deti je vidieť i z toho, že nielen náboženstva, ale i ľudové povesti hovoria o podobných svetoch plných rôznych víl, vodníkov, upírov, trpaslíkov a podobných transcendentných  bytosti.

Veda síce, aby nebola obvinená zo svojej nečestnosti, nezavrhuje túto možnosť, ale nemá sa čoho chytiť, pretože tieto výplody sú len domnienky. Ak sa preukázateľne zistí, že tento neviditeľný vplyv je schopný hmotných prejavov a teda schopný vplývať na hmotný svet je potom pravdepodobné, že môže existovať i energia a jej prejavy na hmotu o ktorých zatiaľ nič nevieme.

Hmota sa skladá z malých okom neviditeľných elementárnych častíc, ktoré sa skladajú z ďalších a ďalších neviditeľných častíc. Môžeme ju pitvať prakticky donekonečna, čo prakticky už nemožno ani nazvať hmotou, ale je zrejme, že nejako pôsobí na celkové prejavy hmoty. Ak však nemáme nástroje pre pozorovanie a meranie týchto javov je pochopiteľne si myslieť, že vplyv nehmotného sveta na hmotu môže existovať.

Ľudia sú zvedavé bytosti, pretože človek je v základe predátor, jeho stratégia prežitia je najprv skúmať objekt záujmu a až potom útočiť. K tomu mu pomáha rozum, ale aj skúsenosti generácií, ktoré neraz prešli i do náboženských povier. Otázky o vzniku a prežití sú síce tradične adresované filozofie, či náboženstvám – lenže tie nestačia držať krok s pokrokom vo vede. Preto sa veda a vedci stávajú nositeľmi  túžby po poznaní a odpoveďou na otázky života. Nové teórie najmä o mikrosvete už akoby odporovali filozofickej logike, teda zdravému rozumu. Lenže na čom je založený zdravý rozum – na každodenných skúsenostiach to čo mu dovolia pozorovať jeho zmysly. Nové prístroje, ktoré umožňujú nazrieť hlboko do atómu, či späť do ranného vesmíru vytvárajú človeku nové zmysly, ktoré v rozume človeka sa ešte neudomácnili. Vytvárajú sa schopné symetrické modely, ktoré dokážu vysvetliť určité javy ba aj predpovedať ďalší ich vývoj i keď sa zdá, že tieto modely odporujú zdravému rozumu.

Zatiaľ vedci pomocou prístrojov už nazreli do hmoty a objavili úplne iný nepredvídaný vesmír, všetko tam kmitá, akoby žilo. V mikrosvete môžu byť jednotlivé prvky na dvoch rozdielnych miestach súčasne, takže v kvantovej fyzike príčina a následok už úplne neplatí, asi preto, že ešte nedokážeme určiť všetky príčiny. Vypadá to tak ako v živote, kde dráha častíc nie je určená zákonmi, ale akoby príležitosťou.

No je to ešte zložitejšie, keďže nevieme určiť presne príčiny, tak musíme konštatovať, že všetko je prepojené so všetkým a všetko závisí na všetkom. Podľa experimentov to skutočne vyzerá tak, že častice sú symetricky informované o stavu inej i veľmi vzdialenej príbuznej častice. Experimentálne môžu byt napr. vytvorené dve svetelné častice ako dvojčatá. Tie potom letia opačným smerom a i keď môžu byť od seba nepredstaviteľne ďaleko v priestore a čase – v prípade prekážok sa bez výnimky „rozhodujú“ medzi dvoma cestami rovnako. Takže vôbec nejde o náhodu. Všeobecne tu ale neplatia nejaké striktné prírodné zákony, ale ako vidíme nejde ani o chaos, skôr o štatistické priemery dosiahnutia určitých rovnovážnych cieľov, presne toho druhu, aké platia i v živote, kde na tieto javy pôsobí veľa neznámych vplyvov.

Všetko čo zatiaľ vieme o kvantovej mechanike je založené len na ľudskom pozorovaní a experimentoch. Výskum kvantovej fyziky prekonáva hranice našich zmyslov a ani prístroje, ktoré rozširujú naše zmysly ešte nie sú schopné pozorovať pohyby a javy objektívne. Z toho vyplýva, že naše predstavy môžu byť mylné, pretože nikto nevidel jedinú subatomárnú časticu očami a to ani pomocou prístrojov, pretože meracie aparatúry dokážu merať len účinky častíc! Skôr to vypadá tak akoby sme žili vo svete klamu a ilúzií.

Elektróny sú základným stavebným kameňom reality. Dánsky fyzik Bohr tvrdil, že ich pozorovaním môžem zmeniť ich osud. Ide o tzv. Kodanskú interpretáciu. Z fyzikálneho hľadiska teda určitý stav vznikne až tím, že ho zmeriame. Obecne: Žiadny jav nie je javom, dokiaľ nie je pozorovaný.  A rovnako i Vesmír. Ak má byť Vesmír reálny, musí svojimi vlastnosťami  umožniť existenciu pozorovateľa. Vesmír, v ktorom žijeme, si môžeme pôsobením našich myšlienok svojvoľne tvarovať. Inak povedané, vesmír na naše myšlienky odpovedá. Čo znamená, že táto teória, že žijeme v duševnom svete, nahráva náboženstvu – preto má takú podporu.

Takže až do začatia merania času človekom čas ako veličina vo vesmíre neexistoval? Dokonca neexistovali ani všetky ostatné fyzikálne vlastnosti vesmíru? Potom logicky nemohol existovať ani Boh. Vesmír nebol nekonečný pokiaľ si to neuvedomil človek? Podľa mňa, náš názor na vesmír nemá žiadny vplyv na jeho existenciu ale vážne žiadny. A ak tvrdí akýkoľvek vedec opak, je to len jeho teória rovnako pravdivá ako moja. Pretože neexistuje jediný dôkaz, ako človek svojim názorom zmenil jedinú vlastnosť vesmíru. My sa Vesmír snažíme len pochopiť, to je všetko.. aby sme mohli využiť jeho vlastnosti k nášmu vývoju a napredovaniu.

Tieto teórie nedokázal stráviť ani Einstein a do konca života proti ním brojil. Einstein preto vytvoril proti teóriu, že elektróny ktoré boli vytvorené rovnakou udalosťou a nakoniec boli oddelené sa chovajú rovnako preto, lebo už dopredu bol stanovený ich osud, t.j. jeden je ako ľavá rukavica a druhý ako pravá rukavica na jedno telo, pretože nemohol pripustiť, že sa častice dodatočne dorozumievajú a to možno i vyššou rýchlosťou ako svetlo. No experimenty ukázali, že je za tým aj niečo iné, zatiaľ neznáme a že skôr má pravdu Bohr.

Einstein sa nevzdával a oponoval tým, že podľa Bohra keď sa nepozerá na Mesiac tak neexistuje? To, že kvantové pole reaguje na pozorovateľa, neznamená, že ho môžeme ovplyvniť kvalitou svojich myšlienok i keď sme jeho súčasťou a môžeme si vytvárať i reálne budúce udalosti. To je klam ktorým trpia vykladači Biblie. Keďže naše telá sa skladajú z elektrónov, mohli by sme tento „objav“ prakticky využívať tak, že v jednom momente zmizneme z našej súčasnej reality – a v tom istom momente sa objavíme v realite, ktorú sme si vysnívali. Tak to, ale nefunguje i keď si týmto spôsobom môžeme vysnívať život i po smrti. Miešaním ľudských, či kvantových a prírodných zákonov potom máme dojem, že existuje niekto, kto to tu všetko sleduje a teda riadi.

Podľa mňa energia subatomarných častíc sa pohybuje všetkými smermi a dopadá i na Mesiac ako na terč, ktorý reaguje, pretože sa skladá tiež s podobných častíc a preto ho vidíme. V prípade, že by sa zastavil pohyb subatomarných častíc a ani svetlo by sa nešírilo, nebolo by nič vidieť, čo by spôsobilo i zastavenie času. No možno existuje zatiaľ neznáma temná hmota, ktorá na svetlo nereaguje, ale gravitačne pôsobí na okolie, pravdepodobne preto, že nie je zložená zo symetrických atómov, ktoré vznikli pri formovaní nášho Vesmíru. Ak by neexistovala v galaxiách žiadna iná hmota okrem pozorovanej, mala by rýchlosť, ktorou obiehajú hviezdy okolo jadra galaxie zodpovedať Keplerovým zákonom. Z pozorovania však vyplynulo, že hviezdy od určitej vzdialenosti od stredu galaxie obiehajú omnoho rýchlejšie, než by mali podľa výpočtov. Analýzou pohybu galaxii vedci došli k záveru, že stabilita galaxie je podmienená existenciou obrovského množstva nežiariacej hmoty. Z čoho sa skladá táto temná hmota nie je známe. Nech je temná hmota čokoľvek, je jej podľa výpočtov minimálne päťkrát viac ako môžu dohromady zložiť objekty z obyčajnej hmoty – hviezdy či planéty. Potom je tu ešte temná energia, ktorá svojou odpudivou vlastnosťou pôsobí proti gravitácie, čím vládne celému vesmíru (tvorí vraj 73% vesmíru). Nárast vzdialeností medzi galaxiami má na svedomí práve táto zvláštna energia.

Či už ide o základný materiál z ktorého vznikol i náš svet, to znamená niečo, čo existuje vo Vesmíre večne, alebo to celé je nejaký omyl a žiadna temná „hmota“ neexistuje, nie je dôležité. Nakoľko náš vesmír ani temná hmota nečaká na človeka.. nemá prečo.. vesmír človeka toleruje, ale neriadi a už vôbec od nás nič nepožaduje a ani ho vôbec nezaujíma názor človeka ňaň… teda na vesmír.. .. je to naša domýšľavosť že sme jedineční a teda Boh, či Vesmír na nás dá…

I keď rôzne náboženstva si vykladajú pojem hmotný a nehmotný svet po svojom. Hmotný, teda viditeľný svet, bol vedou už natoľko popísaný, že zjednodušené náboženské výklady hmotného sveta úplne vyvrátila. Vo vysvetľovaní nehmotného, teda neviditeľného sveta i keď sa prejavuje gravitačnou silou zatiaľ veda málo pokročila, ale náboženské vysvetlenia sa môže tak isto mýliť. Predstavitelia cirkvi si toto uvedomujú, pretože skúmanie nehmotného sveta prenechali na amatérov a sami aktívne broja proti vedeckému skúmaniu tejto oblasti. Je to vcelku logické, pretože by mohlo dôjsť k vysvetleniu i tejto témy, z ktorej vďaka neznalosti  doteraz ťažia.

To, že aký má nehmotný svet vplyv na hmotný svet sa zmocnili náboženskí vykladači nie je náhoda. Viera v niečo, je jedno čo to je, a či sa to dá rozumovo vysvetliť nehrá v tomto smeru rolu, pretože sme boli od malička tými to ideológiami bombardovaný. Ak má niekto stáročia absolútnu moc, násilím si vybuduje i pevnú vieru a to jednostranným diktátom, ktorého sa človek len tak nezbaví i keď vie, že podstata náboženskej viery nezodpovedá realite.

Ale i u pobožného človeka musí predsa jeho „Ja“ upozorňovať na to, že kresťanská viera sú len mýty, ktoré mu síce dávajú útechu, ale sú to len príbehy zaváňajúce účelovosťou,  Možno áno, ale vo svojich úvahách až k takému logickému záveru nedôjde, pretože sa takýmto myšlienkam vyhýbajú. Je známe že v okamihu, keď musia ľudia zapájať analytické myslenie, oslabuje to ich vieru v Boha. Skôr uveria tomu, že len oni veriaci v Boha sú tí najdôležitejší ľudia na tejto planéte, pretože bez ich oddanosti k Bohu by tento svet už dávno zanikol.  Kto nedá Boha na prvé miesto pred všetko ostatné nie je ho hoden a preto môže očakávať to najhoršie, čo potvrdzujú „niektorí veriaci“zvyšujúcim sa počtom katastrof. To je židovská logika zo Starého zákona ktorou vysvetľovali pohromy na židovský národ. Neviem či je to pokrok v ich náboženstve, ale už i židia Hitlera nepovažujú za bič boží, ktorý by ich takto trestal za slabú vieru.

Tieto zmeny pohľadu, že všetko nemusí súvisieť s trestom, či odmenou od Boha nevedie veriaceho k pokore, ale opačne ho až rozzúri, ak zapochybujete o tom, že viera v Boha je viac ako viera v rodinu, k človeku, lebo aj oni sami už majú akýsi temný pocit, že nie je všetko tak, ako bolo napísane vo svätých knihách. Avšak na tieto im sväté zásady, si nedajú siahať, i keď sami pochopili, že sú tu nejaké nezrovnalosti. To im, ale nebráni vnímať ako urážku ak verejnosť má nezáujem o to, čo im pripadá sväté. K tomu sa ešte pridáva predstava o absolútnom primáte Božej vôle, ktorej treba slúžiť vždy a všade. A ak sa nerešpektujú ich predstavy o ich Bohu, dokážu siahnuť nielen po znehodnocovaní kritizujúcich osobnosti, prenasledovať ich, ale dokonca sa i pomstiť na nevinných v podobe vojny, cenzúry, či prehnanom zákonodarstve, len aby zabránili takejto neúcte.

Svet ale potrebuje otvorené srdcia a nezaťaženú duchovnú vnímavosť; to sa ale nedosiahne strnulými náboženskými predstavami. Svet je objektívny a celkom nezávislý od nášho vedomia. Za to Boh je ľudská fikcia, ktorú si človek prispôsobuje ako potrebuje. Preto mimo ľudského mozgu Boh nemôže existovať, ale realita sveta áno.

Či sa to už niekomu páči, alebo nie, Boh nestvoril svet, ani život, ani človeka – ale abstraktné myšlienky človeka stvorili Boha – prečo myslíte, že Boh vládne len slovom – príkazmi a nie príkladom, ktorý by každý videl, aký je presný a spravodlivý? A prečo sa Stvoriteľ podobá na človeka, pretože ľudský mozog si vie predstaviť vrcholom len seba samého.

Áno je to moja ľudská konštrukcia, ale opiera sa o to, že Boh sa nijak priamo neprejavuje  – dôkazy o jeho existencie obsahujú len rozprávkové knižky a tvrdenie, že Stvoriteľa možno vydedukovať zo vzniku a vývoja vesmíru. Je to len domnienka, nakoľko sa dá väčšina týchto javov vysvetliť reálnejšie – bez jeho čarodejníckych schopnosti.

To, že kvantová fyzika môže vysvetliť tajomstva biológie, evolúciu, záhady života sa zisťuje až v poslednej dobe. Doteraz si niektorí mysleli, že kvantová mechanika pracuje na náhodnom princípe, ale ona  má určité zákonitosti, ktoré vylučujú náhodu, tak ako vývoj života. Ide o proces, ktorý sa kvôli svojej usporiadanosti nedá vysvetliť náhodou. Čo môže vplývať i na evolúciu, tým, že do osudu organizmu zahŕňa kvantová mechanika určitý cieľ, ktorý sa prejaví ako, že napr. silnejší prežije. A ak niečo má svoj cieľ, tak to už nie je náhodné, ale usporiadaný výber. Kvantová mechanika pôsobí na evolúciu preto i tak, že z variácie dvoch možnosti sa snaží zapísať do ďalšej generácie lepšiu adaptáciu. A preto je možné, že procesmi kvantovej mechaniky vďačíme za život ako taký, na základe čoho vznikol i nový obor kvantová biológia.

Čím sa tento obor zaoberá, napríklad sa zistilo, že migrácia vtákov je založená na kvantovej mechanike. Doteraz sa myslelo, že vtáci migrujú podľa Slnka, či podľa magnetického pólu Zeme. Existujú ale vtáci, ktoré migrujú z Antarktídu do Arktídy, t.j. prakticky z južného pólu na severný a opačne, a to nemožno podľa Slnka. Vtáci dodržujú jeden smer väčšinou nad pevninou, avšak magnetické pole je veľmi slabé na to aby ho mohli sledovať. Zistilo sa, že kompas majú ukrytý v oku, ktorý nesleduje magnetické pole, ale molekuly ovplyvnené magnetickým polom, ktoré sú medzi sebou prepojené.  Tak isto na kvantovom princípe funguje i čuch človeka. Detekcia častíc – vibrácia molekúl odošle do mozgu nervový signál po zachytený vône – vibrácie receptormi dorazia do správneho receptoru mozgu a vyvolajú správny dojem. To vysvetľuje i prečo si napr. mozog mýli „vôňu“ kyanidu a mandli, pretože molekuly kyanidu a mandlí vibrujú na rovnakej frekvencie i keď zloženie molekúl je úplne iné.

Nakoniec by som konštatoval, že buďme opatrní s konečnými prehláseniami, pretože vnímanie a myslenie na základe skúsenosti je nedokonalé a neúplne. Nemôžeme veriť ani sebe ani expertom. To platí i pre kvantovú fyziku i keď nám odhaľuje, že sú tu predpoklady, ktoré možno odôvodňujú zákony vzniku a vývoja života, ale aj ukazujú i možnú spiritualitu, telepatiu, či existenciu paralelného sveta. Zastávam názor, že všetky javy reálneho sveta sú racionálne vysvetliteľné. Som presvedčený, že príde čas, keď aj vlastnosti ľudskej psychiky – ako je vôľa, či vedomie, bude možné prebádať exaktnými vedeckými metódami.

Lev Nikolajevič Tolstoj (1828 – 1910)

Blud neprestáva byť bludom, i keď ho zdieľa väčšina.

Budúci utorok bude reč o stvorení sveta a človeka, spolu s tabuľkami základných bodov ich vývoja.