ateista

Ľudia od nepamäti si kladú otázky kedy a ako vznikol vesmír, a ako to súvisí so vznikom človeka.  Rôzne náboženstva sa pokúšali dať pomocou mýtov odpoveď na tieto otázky. Zo životných skúsenosti bolo logické, že každý následok musel mať svoju príčinu a keďže ju zjavne nevideli, prichádzali do úvahy neviditeľné nadprirodzené sily. Až neskôr si ľudia uvedomili, že správanie prírody sa riadi určitými zákonmi, ktoré sa potom pokúšali zredukovať na jednoduché využiteľné princípy.

Už v 6 stor. pred n.l. v starom Grécku sa objavilo veľa poznatkov o odhaľovaní zákonoch prírody ako napr. že dokázali vypočítať zatmenie Slnka, zistili že Zem sa točí okolo Slnka a že Slnko je ďaleko väčšie ako Zem. Odhalili matematické zákonitosti geometrie – Pytagorova veta, fyziky – frekvencie zvuku,  zákony zotrvačnosti, materiálnu podstatu vzduchu. A tiež rozvíjali teórie, že každá hmota a teda i človek sa skladá z neviditeľných rovnakých čiastočiek – atómov, že človek sa musel vyvinúť zo zvierat, pretože bez skúsenosti predkov, ako jedinečne stvorený by neprežil. A to všetko zistili bez znalosti aritmetiky, desiatkovej sústavy, bez znalosti znamienka plus a mínus, bez merania času na sekundy, bez vykopávok prehistórie. Na základe týchto podmienok by som odhalenie zákonov prírody  považoval za pravé božie vnuknutie.  Ak existuje Boh tak v tomto by sa mohol realizovať a nie starať sa o ľudské zákony, ktoré si majú riešiť len ľudia.

Žiaľ, tento iónsky pohľad na prírodu, že sa dá všetko vysvetliť pomocou všeobecných zákonov a nie je nutné sa utiekať k mýtickým vysvetleniam sa pomaly vytrácal, pretože nevedel vysvetliť pojem slobodnej vôle, keďže telo bolo podľa nich zložené z neživých elementov bez duše. A tak isto tu bola potreba regulovania a teda zasahovania do chodu sveta, čo sa prisudzovalo bohom.

K týmto myšlienkam sa začalo ľudstvo vracať až v 16 stor., to jest po 2000 rokoch. Ešte v 13 stor. Tomáš Akvinský napísal, že neživé nebeské telesa musí niekto riadiť, inak by okamžite skončili svoju púť.

Aký je teda pôvod zákonov? Do akej miery musí model zákona súhlasiť s existujúcimi zisteniami a  predpoveďami o budúcich pozorovaniach? Existujú vôbec nejaké výnimky zo zákonov, t.j. zázraky? Existuje objektívna realita? Dopracujeme sa niekedy k tomu, aby sa dalo všetko vysvetliť jedným súborom zákonov?

Na prvú otázku, by sa dalo odpovedať – že zákony vychádzajú z vlastnosti hmoty. Avšak prečo je hmota, či vesmír taký aký je aj keď by mohol byť  i iný je veľa špeciálnych teórií, ktoré si koľko razy i vzájomne odporujú. Dajme tomu, že to zariadil Boh. No odpoveď na druhú otázku nám už viac napovie.

Myslím si, že správny model musí dať overiteľné a hlavne využiteľné predpovede. Model Boha nám síce dáva odpovede prečo, ale vôbec sa nemožno spoľahnúť na jeho vysvetlenia udalosti, či predpovede budúcnosti. Tvrdenie, že pri zbožnom živote nebudú choroby, bude dlhý vek, nebudú vojny nie je podľa histórie ľudstva pravda – skôr opak je pravdou. V období 5. až 9 stor. keď v Európe absolútne vládla cirkev a nikto nemohol byť nepobožný –  bola najkratšia priemerná dĺžka života, vojny boli na dennom poriadku a v tom čase postihol Európu i prvý krát mor, ktorí zabil väčšiu polovicu obyvateľstva. Naproti tomu teraz, keď je najviac v histórie  bezbožných ľudí a svet sa rúti do chaosu – priemerný vek sa predlžuje, vojna v Európe nebola prakticky 70 rokov. A čo sa týka predpovedí, napr. o konci sveta, či posmrtnom živote – škoda o tom písať.

Na druhej strane je tu model vesmíru. Model podľa Ptolemaosa a tento model vesmíru prebrala kresťanská cirkev, kde je Zem stred vesmíru, no Koperníkov model vesmíru tvrdil, že Zem sa pohybuje a stred je Slnko. Ktorý model je správny? Zaujímavé je, že Koperník  vôbec nedokázal, že Ptolemaos sa mýlil, pretože podľa jeho modelu tak isto sa dala vypočítať budúca dráha  nebeských telies a navyše  svojimi zmyslami sme naozaj cítili, že Zem stojí a je v  strede vesmíru, pretože na každú stranu boli hviezdy rovnako husto. A i Hubblov objav, že jednotlivé galaxie sa vzďaľujú od nás a to tým rýchlejšie čím sú ďalej –  na prvý pohľad podporoval cirkevný model. Jedinou skutočnou výhodou Koperníkovej sústavy bolo to, že výpočet dráh planét sa podstatne zjednodušil. Teda i keď sme teóriou Boha zatriasli, ale cirkevne dogma sme nevyvrátili.

No odpoveď na tretiu otázku – možnosti zázrakov, bude rozhodujúca. Podľa biblického pohľadu Boh môže i meniť prírodné zákony, pretože ich vytvoril a teda môžeme sa dovolávať modlitbou aby v nich urobil výnimky. T.j., že je tu možné určité prepojenie medzi človekom a dočasnou zmenou prírodných zákonov.

Prírodný zákon je pravidlo, ktoré je založené na odpozorovanej pravidelnosti a tým poskytuje predpovede. Zákony môžu byť presne v určitých podmienkach, napr. Newtonové zákony platia pri bežných podmienkach, avšak pri pohybe predmetu rýchlosťou blízkou svetla sa musia upraviť. To, ale neznamená, že sa dajú obchádzať.

Zistilo sa, že daný stav vesmíru i kompletný súbor zákonov sa časom nemenil a teda úplne určuje jeho budúcnosť i minulosť. To by vylučovalo možnosť zázrakov, alebo nejakú aktivitu Boha. A to platí i pre ľudí i keď akože máme slobodnú vôľu.

Majú ľudia slobodnú vôľu? Majú riasy, či baktérie slobodnú vôľu alebo ich správanie je automatické podľa zákonov aj keď sa neustále menia a prispôsobujú okoliu aby prežili. Je to prejav slobodnej vôle? Podľa mňa organizmus skúša v rámci využitia zákonov rôzne varianty a ktoré sa osvedčia v prežití, tie sa rozmnožia. Táto metóda teda neobchádza zákony, ale vyberá alternatívne najlepšie postupy, čo nie je slobodná vôľa, pretože vieme, že rozhodnutia sú častokrát iracionálne, alebo založené na chybnej analýze následkov – preto je živý svet v takom chaose. Snaha cirkví zjednotiť názory na jeden a tým zabrániť chaosu sa v minulosti a i teraz mína účinku a vždy prinášal skôr utrpenie ako radosť zo života.

Odpoveď na štvrtú otázku –  čo je vlastne realita? Z príkladu rôznych modelov vesmíru vyplýva, že z titulu nášho poznania vidíme síce účinky prírodných zákonov, ale ich podstata je niekedy ťažko rozlúštiteľná, veľmi komplikovaná, pretože ich buď nevidíme zo správneho pohľadu, alebo sú natoľko malé, či natoľko vzdialené, že ju len predpokladáme. Proste zatiaľ neexistuje spôsob zistenia či za skutočnosťou, ktorú mi registrujeme, neexistuje iná oveľa jednoduchšia skutočnosť.

Videli sme, že dve inak nezlučiteľné teórie môžu úspešne predpovedať ten istý jav. Preto nemožno tvrdiť, že náš pohľad je reálnejší, ale len to, že súhlasí z pozorovaním a že je vhodnejší pri určovaní budúcnosti, či potvrdenia minulosti. Najmä teraz, keď sa objavujú modely zloženia atómov, ktoré mimochodom nikto nevidel. No keď model vedie k správnym predpovediam možno ho akceptovať.

No nemožno akceptovať model stvorenia vesmíru, ktorý odporuje základným poznatkom  – Zem podľa  Biblie bola stvorená pred 7000 rokmi, a toto tvrdenie presadzujú napriek tom, že Zem je plná skamenelín a iných dôkazov, ktoré dokazujú,  že svet je starší. Napr. sa vie, že vesmír sa neustále rozpína, čo pri spätnej projekcie navodzuje odpoveď veku vesmíru 13,7 mld. rokov keď musel byť v jednom bode. Tak isto je zrejme, že prvé hviezdy neobsahovali ťažšie prvky, hlavne uhlík, ktorý dokáže viazať iné prvky potrebné pre život. Tieto prvky mohli vzniknúť jedine v peci dohasínajúcich hviezd a výbuchu supernovy, a to podľa výpočtov muselo trvať aspoň 9 mld. rokov. Tento model veku vesmíru potvrdzujú i rádioaktívne stopy a skutočnosť, že prijímané svetlo zo vzdialených galaxií k nám putuje miliardy rokov. Ktorý model je preto pre nás užitočnejší a reálnejší?

Odpoveď na piatu otázku, či existuje jednotný súbor zákonov, ktorý všetko vysvetľuje je zásadná. Doteraz sa také niečo neobjavilo. Zdá, že z nášho pohľadu neexistuje žiadna jednotná teória, ktorá by opísala každý aspekt vesmíru, či mikrosveta, ale existuje súbor – sieť teórií, ktoré samostatne vysvetľujú jeho určité časti. Toto zistenie môže mať len dve vysvetlenia, buď žijeme v nejakom „Matrixe“ a tak nemôžeme nikdy spoznať základný jednotiaci zákon, alebo taký zákon ani nemôže existovať, pretože svet by sa nevyvíjal tak chaoticky.

Skutočne sa zdá, že mnohé teórie dnešnej vedy odporujú zdravému rozumu. Lenže zdravý rozum je založený na každodennej skúsenosti tu na zemi, nie vo vesmíre. Odhaľovanie vesmíru, ale i  mikrosveta sa koná technikou, ktorú človek nikdy nepotreboval pre život a preto doteraz nemohol nazrieť hlboko do atómu, či do ranného vesmíru, avšak jednotlivé teórie dávajú správne predpovede.

Je síce pravda, že prírodne zákony na Zemi sú vyladené tak jemne, že umožňujú život. To by skôr nasvedčovalo, že ide o nejaký „Matrix“, teda Boha, avšak je tu jedna skutočnosť, ktorá tomu odporuje, t.j. vek existencie vesmíru (13.7 mld. rokov). Žiadny experiment nemôže trvať tak dlho, musí to byt realita, ktorá vznikla niečo podobné ako život – z miliárd možnosti sme sa náhodou dostali do takého vesmíru, kde život mohol vzniknúť.

Nakoniec ešte poznámka: Niektorí idú i ďalej a špekulujú, čo bolo pred veľkým treskom, prečo vznikol, podľa mňa je to zbytočne, pretože to čo bolo pred veľkým treskom nemá absolútne žiadny vplyv na to, čo platí dnes. Preto je zbytočne sa stým zaoberať.

Spracované na motívy knihy – Stephen Hawking: Veľký plán