ateista

Náboženstvo vzniklo až vznikom vyvolených ako nádej pre poverčivého človeka, ktorý potrebuje uveriť, že svet riadi niekto, komu na ňom záleží. Nebezpečenstiev pre prežitie človeka bolo v ďalekej minulosti neúrekom, čo sa riešilo vytváraním väčších spoločenstiev. Avšak stabilizáciu veľkej komunity bolo treba podporiť niečím trvalým a nespochybniteľným a nato sa hodila podpora zo strany duchov s ktorými vedeli hovoriť len vyvolený.

Duchovia – bohovia boli však nevyspytateľný a zasielali na ľudí rôzne katastrofy ako trest za neúctu k ním. Riešenia sa chopili vyvolení, ktorí presne vedeli ako upokojiť nahnevaných bohov, čím sa pasovali za hovorcov samotného stvoriteľa života. Strach z neznámeho títo vyvolení zneužili vo svoj prospech, a to tak, že stanovili pravidlá, ktoré im zjavil vraj samotný Boh ako pravidla pre otrockú podriadenosť ich ducha. Došlo to až tak ďaleko, že bez Boha už sa ani lístok na strome nepohol, čo nebol len začiatok straty osobnej slobody, ale i legalizácie náboženských inštitúcií na ovládanie človeka.

Náboženstvo sa tak stalo aktívnym spojencom diktátorov. Diktátora nezaujíma blaho svojho ľudu, čo sa prenieslo i do náboženstva, kde sa doberieš spravodlivosti až po smrti a to len vtedy, keď obstojíš v skúške podriadenosti počas svojho skutočného života.

Veda nie je náboženstvo, i keď sa tiež stala spojencom diktátorov v podobe výroby zbraní je predsa niečo iné. Jej pravidlá pri objavovaní prírody nevychádzajú z povier, či podriadenosti človeka k nejakým vymysleným duchom, ani nevychádzajú z úcty k rôznym stvoriteľom, ale zo slobodného poznávania zákonov prírody. Napriek tomu, že diktátor, vrátane cirkvi  financoval vedu len pre podporu výroby zbraní, či výrobu mučiacich nástrojov pre lepšie pochopenie lásky Ježiša, veda si i tak objavila  pravdu, s ktorou sa môže stotožniť každý, pretože nikoho neponižuje.

Vo vede neexistuje žiadna zjavená neomylná pravda, len overená realita, ktorá funguje ako zákon pre každého, teda nepozná priateľa, ani nepriateľa. Správny objaviteľ – vedec sa teší z každého úspechu vedy a snaží nadviazať na túto pravdu, nech sa zrodí kdekoľvek. Veda hľadá potvrdenie reality, nie potvrdenie našich želaní, či hľadanie vlastného duchovného osvietenia pre záchranu seba pred sebou samým. Zázraky prírody, ktoré sa tvorili miliardy rokov sú pre objavovanie vedou prakticky nevyčerpateľné – to je pravá studnica poznania, to je skutočný zmysel života.

Tu nejde o hru na slepú babu, keď veda hľadá pravdu, tu ide o poznávanie života a jeho ochranu. Náboženstvo i keď má určený jasný zdroj a účel všetkého je slepé, pretože cez zjavené pravdy nevidí, kto je našou živiteľkou – fyzickou prírodou. Vidieť rozvoj človeka len v poznávaní svojich pocitov, či v poklonkovaní sa k vymyslenému Bohu, ktorého obhospodarujú vyvolení, náš život v skutočnosti neobohacuje, ale ho robí závislým. Len rozvoj vlastnej aktivity na fyzické potreby človeka ruší pochybnosti a rozširuje naše schopnosti. Kto sa zaoberá skutočnými potrebami človeka – výrobou a obchodom, ten nehľadá nepriateľa – vojnu, ten vidí v každom zákazníka. A teda nie neviditeľný Boh, či iný neviditeľný oligarcha je náš pán, ale viditeľný zákazník. Kto sa skrýva za neviditeľnosťou, ten myslí len na vlastné dobro.

Riadiť sa pocitmi a nevidieť realitu nie je cesta poznania. Podľa pocitového pozorovania napríklad je človek presvedčený, že Zem je plocha ako doska a ak by Zem existovala ako guľa, tak podľa tejto logiky by Austrálčania museli chodiť dole hlavou. Ale v skutočnosti to tak nie je. Veda cez fyziku gravitácie odhalila túto zdanlivú nelogickosť z pohľadu pocitov človeka, a poznáva, že z pohľadu zákonov gravitácie je logické niečo iné. Takto veda skúmaným zákonov prírody odhaľuje veci, ktoré ľudia vychovaný náboženskými príbehmi nemôžu logicky chápať. Biblia neučí človeka poznávať prírodu, jej zákony, ale len upevňuje oddanosť veriacich strachom a poverčivosťou.

Mimochodom o tom, že Zem je guľa sa nikde v Biblie nepíše, skôr naopak, keď podľa Nového zákona diabol schytil Ježiša a unáša ho na vysoký vrch, odkiaľ bolo vidieť všetky kráľovstva sveta na Zemi. A o čom sa nepíše v Biblie, ktorú nám nadiktoval sám Boh, to nemôže predsa byť pravda!

Je zrejmé, že ten, kto neverí v duchov, ten nemá strach z tmy. Avšak ľudia pod patronátom náboženstva svoje duchovno nenaplnili vedomosťami o našej živiteľke – Zeme, ale naplnili ho poverami, vymyslenými legendami, ktoré len vyvolávajú strach z neznámeho, čo zakrývajú nezmyselnými ilúziami odtrhnutými od reality.

Charles Darwin (1809 – 1882) britský prírodovedec:

Všetko, čo sa zhoduje s našim prianím, je pravda. Všetko, čo je s ním v rozpore, vyvoláva náš hnev.