ateista

V tomto článku nebudem polemizovať s rôznymi problematickými teóriami o stvorení života rukou Stvoriteľa, či mimozemšťana i keď niektorým sa tieto teórie zdajú najlogickejšie.Niečo nadprirodzené, či zásah mimozemšťanov nie je príliš vedecky, pretože o tom nie sú žiadne preukázateľné dôkazy. Preto aj nastavenie väčšiny súčasných vedcov je také, že ak nechcú znevažovať Boha, tak Ho radšej nezahŕňajú do vedy vôbec. I ja sa budem snažiť vysvetliť  vznik života bez filozofických špekulácií, a to na základe len preukázateľných faktoch i keď niekedy sa nemôžem vyhnúť určitým teoretickým predpokladom.

Prečo sa zaoberám touto témou je spôsobené tým, že vznik života vôbec neriešila Darwinova teória, ale pri každej diskusie o tejto téme bola z dôvodu neriešenia vzniku života zatracovaná ako celok.  Taktiež nemienim opakovať argumenty o pravdivosti evolúcie ktoré som spísal v článku „Evolúcia nie je tvrdenie, ale fakt“. Len sa pokúsim naznačiť ako mohol vzniknúť život podľa dostupných faktov.

 Čo je vlastne život. Myslím si, že život sa nevyznačuje pohybom ak sa to deje v rámci prírodných zákonov, ale život by som charakterizoval ako obrannú reakciu určitého uzavretého celku postupne pretváraného do trvalých zmien a to i proti vplyvu prírodných zákonov a čo je ale najdôležitejšie, že dokáže tieto úspešne zmeny replikovať i do ďalšej generácie svojich potomkov. No a tento špecifický jav je i základom  Darwinovej teórie, ale vo vyššom leveli, t.j. v tom, že tvrdí, že právo na život vyhráva to najlepšie riešenie, čím selektuje ďalší vývoj. V tejto súvislosti si neodpustím poznámku:  Najväčší výdobytok súčasnej doby je právo byť sprostý, tárať nezmysly a pritom  za to nezaplatiť životom, ale ešte na tom si postaviť svoje živobytie.

No vrátim sa k prvopočiatkom vzniku Zeme. Keď pred  4,6 mld. rokov vznikla Zem ako planéta, jej  atmosféra pravdepodobne pozostávala z veľkého množstva vodných pár (zemský povrch bol zahriaty na 100-150 stupňov Celzia a preto všetka voda bola v plynnom skupenstve). Ďalšie faktory boli elektrické výboje a silné ionizačné žiarenie, lebo nebola ozónová vrstva (O3), ďalej  intenzívna sopečná činnosť dodávala do atmosféry ťažšie plyny a časté bombardovanie meteoritmi, podobne ako  to bolo i na ostatných  planétach v našej slnečnej sústave nedávalo veľkú nádej na vznik života. Podmienky začali byť priaznivejšie až neskôr po ochladení povrchu planéty (cca pred 4 mld. rokov), ale stále neboli porovnateľné s tými dnešnými, keďže vtedy ešte neexistoval voľný kyslík O2!!!, ale vzhľadom na optimálnu vzdialenosť od Slnka sa začali vodné pary zrážať do vodného skupenstva, čo vytvorilo stabilné a bezpečne prostredie pre život.

Najstaršie paleontologické nálezy sú z obdobia spred minimálne 3,5 miliardy rokov. Sú to však už pomerne zložité mikroskopické bunkové útvary (mikrofosílie podobné dnešným siniciam). Z toho vyplýva, že ak vznikol život na Zemi, musel vzniknúť v mori. I keď sopky a blesky na súši v blízkosti morských plytčín mohli tiež výdatne prispieť a to vytváraním chemických základov života.

V oblasti vzniku chemických základov života sa považuje vznik samoreplikujúcich systémov, ktoré boli tvorené molekulami kyselín, pretože tie môžu riadiť syntézu molekúl. Laboratórne bolo dokázané, že tieto zložité molekuly mohli vzniknúť pri vtedajšej atmosfére. Ide pritom hlavne o aminokyseliny ako stavebné jednotky bielkovín a neskôr i ribonukleová kyselina (RNA), ktorú možno považovať za primárnu látku života.  DNA a bielkoviny boli už výsledkom postupných procesov –  reakcie zložitých zlúčenín.

Za pred stupeň života môžeme považovať takzvané koacerváty. Ide o guľôčky bielkovín, samovoľne vznikajúce vo vodnom roztoku makromolekulárnych látok. Vznikali v pôvodnom mori. Koacervát je kvapalný, ale koncentrácia makromolekúl je o dva rady vyššia, ako kvapaliny okolo. Od okolitého sveta je oddelený špeciálnou membránou, vďaka tomu sa mohla uskutočniť jednoduchá reakcia – primitívny metabolizmus. No nemôžeme o nich povedať , že by už žili, ale ani že by nežili – síce do koacervátu  vstupovali rôzne látky z okolia, ktoré sa zúčastňovali  na biochemických procesoch a tiež sa i vylučovali keď sa ukázali ako nepotrebné. Avšak keď membrána praskla vzniklo viacero guľôčok z náhodne zmiešaných látok.  O priebehu evolúcie v mori nemáme žiadne nálezy, pretože je to najnevhodnejšie miesto pre zistenie takýchto reakcií, ktoré sa ľahko stratia nakoľko množstvo molekúl vody pohltí vzniknuté látky z bielkovín, respektíve aj samotné bielkoviny. No život nemohol vzniknúť „skokom“, a pôvodné nebunkové organizmy sú teda medzistupňom, primitívnymi formami života. Ako dôkaz je, že sa nám z nich viacero zachovalo do dnešných čias (i keď je otázne, či vo svojej pôvodnej štruktúre, pretože zloženie morskej vody bolo vtedy iné).

Prvá živá hmota sú až archeóny, čiže nimi sa začína evolúcia živej hmoty. Archeóny sú neobvyklé organizmy, ktoré žijú v extrémnych podmienkach ako je bez kyslíkového prostredia, prostredie s vysokou koncentráciou solí, či pri vysokých teplotách. I dnes existujú a dajú sa využívať napríklad pri čistení odpadových vôd, pričom pri reakciách s týmito vodami produkujú plyny, hlavne metán, ktorý sa dá využívať ako biopalivo. V tomto smere je Darwinova teória asi menej presná, pretože v bez kyslíkovej atmosfére vznikali i organizmy, ktoré asi nie sú naši  predchodcovia, ale vedľajšie pokusy o život, ktoré sa ďalej už nerozvinuli.

Vznikom mikroskopických bunkových útvarov podobných dnešným siniciam možno už hovoriť o podmienkach vzniku našich predchodcov. Tieto baktérie síce ešte nepotrebovali k životu kyslík, ale ho dokázali vyrábať. Sinice získavajú organické látky  reakciou oxidu uhličitého s vodou, pričom ako katalyzátor slúži chlorofyl. Vznikajúci odpad – toxický kyslík potom postupne zafarbil atmosféru do modra a neskôr sa stal hlavným predpokladom na prežitie zložitejších druhov realizujúcich štiepenie cukrov za prítomnosti kyslíka a pomocou istých mitochondrií. Kyslík vyprodukovaný sinicami sa stal hlavným palivom ich hnacích motorov, ktoré až dodnes nemajú konkurenciu.  Hlavným dôkazom môže byť i to, že sa zachovali až dodnes.

Vznik buniek s  jadrom a chromozómami  sa datuje o niečo neskôr. Bolo to asi pred 2 až 1,5 miliardami rokov. Mitochondriám sa tam začalo dariť a pri rozmnožovaní bunky, sa delia s ňou, pretože ich genetická informácia je zakódovaná v nich . Takáto bunka sa stala základom pre zložitejšie organizmy, pretože dedičný systém ktorý obsahuje (chromozómy v jadre), môže získať schopnosť pohlavného rozmnožovania. „Môžeme teda povedať, že evolúcií to pridalo pár kW výkonu naviac”.

Je zrejme, že život na Zemi vznikol v mori a to ďaleko skôr ako na súši, o čom ale v Biblie nie je žiadna zmienka, že by sa Boh babral vo vode s nejakými mikroorganizmami. Obrovská priepasť rokov potrebná na pretvorenie atmosféry a organizmov využívajúcich toxický kyslík ako palivo hovorí o tom, že život na Zemi nikto naraz nestvoril a ani ho nikto nemohol riadiť i keď nevylučujem, že niekto mohol v určitom krátkom výseku doby usmerniť a urýchliť vývoj života na Zemi. Ale Kto?