ateista

   Väčšina veriacich si predstavuje logiku ateistu za zvrátenú – rýpe do toho čo predpokladá, že neexistuje. T.j. najprv tvrdí, že Boh neexistuje, potom dokazuje, že Boh je zlý a to na základe jeho vlastného výkladu Biblie a činnosti, či nečinnosti cirkvi. Je normálne hodnotiť, popisovať, vysmievať sa z neexistujúceho?

   Záver veriaceho: V napádaní Boha si v podstate ateista logicky odporuje a z toho vyplýva, že musí byť ochudobnení o ďalší rozmer bytia. Závidia veriacim ich vedomosti o pravde, čo im vlastná pýcha nedá spať. A nakoniec každý z nich uzná svoj omyl a budú sa prvý pchať a prosiť o pomoc a milosť Boha. Toto je ich farizejstvo.

   Ako to vlastne je s tou neomylnou pravdou. „Pravda“ podľa mňa je logický pojem, presnejšie povedané hodnota, ktorá je priradená k tvrdeniu. To ale znamená, že to vôbec nemusí byť reálna pravda a už vôbec ju logikou nemožno dokázať. Logika je síce založená na skúmaní pravdy, ale samotná logika pravdu nezistí. Logika je určitý konsenzus (dohoda), že určité tvrdenie možno chápať ako pravdu. Ako príklad, že logikou nemožno zistiť pravdu je tvrdenie jednotlivých náboženstiev, že tí ktorí neveria v ich náboženstvo skončia v pekle, čo sa pri množstve náboženstiev vzájomne vylučuje a tak logicky všetci skončíme v pekle, či už v kresťanskom, alebo napr. v moslimskom.

   Preto logika ateistu, že sa rýpe v tom v čo neverí nie je bezpredmetná, pretože on nehľadá nejakú pravdu, ale hľadá argumenty a fakty. Pričom zistil, že Boha k tomu nepotrebuje. Hovorí sa síce, že pravda oslobodzuje, ale sama pravda nemusí nám dávať i vhodný cieľ  do budúcna a ten treba vytvoriť  a to na základe dokázaných faktov. Viď vývoj evolúcie – vieme ako postupovala, ale nevieme kam smeruje. Pokusy o to kam smerujeme sú už od dávna – k čomu sa postupne vytvorili sofistikované náboženské systémy. Tento vplyv vízií sa  prejavuje i v praktickom živote. Najlepšie to vidieť na komentároch o vývoji ekonomických výsledkov krajiny. Aby sa neistota vývoja otupila objavujú sa tiež vyhlásenia  všelijakých populistických prognostikov – moderných prorokov, ktorých podporujú i média – väčšina z nich sú schopní sebavedome vysvetliť vzostup, či pokles cien akcií, miery nezamestnanosti i budúci žiaduci vývoj aj keď v reálnom svete sú tieto súvislosti natoľko zložité, že je nemožné určiť, ani či A spôsobilo B. Prečo takéto vyhlásenia prijímame, pretože spoločnosť takéto dôkazy si už zvykla tolerovať. Inak by nemohli byť uverejnené vážne výsledky vedy o nadpozemských bytostiach, kde niektorí  „vedci“ dokážu spočítať i počet pier na krídle anjelov.

   Tvrdenie že nás neustále sleduje Stvoriteľ  – si v našej spoločnosti vytvorilo určitú hodnotu, ktorá je nad všetkým a samozrejme, že ovplyvňuje konanie ľudí, i keď to neplatí pre každého, najmä nie pre tých, ktorí to hlásajú. Preto i tí, ktorí neveria v náboženské pravdy nepokladajú za dôležité hľadať, čo je pravda, ale pokladajú tieto tradície za dôležitejšie, pretože sledujú dosiahnuť žiaduci cieľ, ktorý táto „pravda“ u väčšine ľudí vytvára. Z tohto dôvodu sa práca ateistu zdá nerozumná, pretože bojuje za zmenu hodnôt, ktoré boli časom vyskúšané. Že s titulu týchto hodnôt, ktoré podporujú nerovnováhu, rasizmus, nacionalizmus, náboženskú neznášanlivosť, nižšie postavenie žien, potieranie slobodnej vôle jednotlivca  vznikali a naďalej vznikajú vojny, nespravodlivosť, chudoba a kde vražda, či pomsta môžu sa javiť ako humanitný čin sa akosi zabúda.

   Hodnotiť človeka nie podľa jeho denných skutkov, ale podľa toho či chodí do kostola, či verí v Boha a v akého, pričom všetko čo nepasuje do hodnôt stanovených cirkvami pokladať za skazenosť – sa už dávno vie, že nie je v poriadku. Ale i tak málokto sa vzdáva týchto „hodnôt“.  Pretože na základe týchto hodnôt sa v podstate v každej krajine presadzujú ekonomické a fyzické bezpečie na úkor kvality života a to metódou zdôrazňujúcou skôr poslušnosť a rešpekt k autoritám než nezávislosťou pri výchove potomkov. Preferovanie určitej rovnováhy týchto hodnôt je kľúčové v charakteristike národných kultúr až do takej miery, že náboženstvo aspoň v Európe prestáva mať rozhodujúcu úlohu. V rámci štúdie  o hodnotách sa zisťovalo či  hodnotové predstavy nejako súvisia, napr. s vekom, pohlavím, úrovňou vzdelania, religiozitou, pričom sa zistilo, že vo väčšine krajín prevláda faktor vplyvu, kde človek žije. To znamená, že katolík v Španielsku a katolík v Nemecku sa v pohľadu na určitou otázku líšia viac ako katolíci a protestanti v Nemecku. U väčšiny európskych krajín pojmy ako poslušnosť k autoritám, sporivosť, či religiozita už strácajú na význame, ale samozrejme, že existujú i krajiny s opačnou tendenciou. Napr. v Európe náboženstvo úplne stratilo vplyv na usporiadanie partnerstva, prístup k cudzincom, na morálku vlastníctva, na aspekty práce a politiky.  Človek už netúži len po materialistických, či nematerialistických hodnotách, ale chce od všetkého viac. Už sa nedá tak ľahko oklamať a verejné diskusie  už prestávajú hodnotiť či pravicové, alebo ľavicové hodnoty sú pre spoločnosť lepšie, ale hneď sa snažia odhaliť, pre ktorých gaunerov sú navrhované zmeny v prospech.

   Doterajší systém hodnôt, ktorý dovoľuje rôzne výkyvy a tiež ovládanie rôznymi diktátormi spôsobuje, že väčšina jednotlivcov v takomto zoskupení nepozná a ani nevie ako presadzovať vlastné hodnoty, ktoré by zabezpečili ich individuálny súkromný rast. Spoliehajú sa na vyššiu moc, že to neskôr niekto vyrieši za nich, alebo sa to vyrieši nejako samé.

   Evolúcia nás vybavila rozhodovacími právomocami. Dokonca, i keď nám hrozí živelná pohroma vieme sa účinne spolčiť a spoločne brániť sa riziku a nečakáme, že nám pomôže nejaká nadprirodzená bytosť.  Avšak čo sa týka rizík vyplývajúcich zo sociálneho spolužitia podliehame rôznym táraninám o ochrane zo strany Boha, o odmene v posmrtnom živote, namiesto toho aby sme použili vlastný mozog a naučili sa rozpoznávať čo nám osobne prospieva a čo nás brzdí vo vlastnom rozvoji. Skôr ako sa máme rozohňovať nad tým, že „zabednené“ mozgy moslimov nechápu naše práve kresťanské hodnoty, či špekulovať o predstavách ateistov k božej milosti by sme sa mali radšej zamyslieť nad svojou zabednenosťou.