Vieme ako fungujú prírodne zákony, ale nevieme prečo, práve takto fungujú. Tiež vieme, že ak by fungovali inak, určite by sme tu neboli, ba ani život by nebol na tejto planéte v takej forme ako ho poznáme teraz.
Náboženstvo má v tomto jasno – verí, že za všetkým je Boh – Stvoriteľ. Tu viera akoby doplňovala rozum. Lenže má to háčik, nie sú o tom žiadne dôkazy.
Predpokladajme, že Stvoriteľ stanovil ako budú fungovať prírodné zákony – nevieme ako to urobil, aby sa vekmi nedali meniť, minimálne ich musel zapísať do vlastnosti hmoty, na základe čoho sa vytvorili podmienky , ktoré umožnili vznik i komplikovaných životaschopných organizmov. To, že tieto odkazy zatiaľ nevieme čítať neznamená ešte, že Boh aspoň voľakedy neexistoval. Zvestované slovo Božie vo svätých knihách o vzniku Vesmíru ale nemôže byť ten pravý zápis, a to z toho dôvodu, že nemá s realizáciou prírodných zákonov nič spoločné a tiež preto, že nemožno niečo stvoriť z ničoho, ale len zmeniť .
Je zrejme, že ak by aj nejaký Stvoriteľ existoval tak to bolo tak dávno, že sa ani žiadne iné dôkazy zachovať nemohli, pretože v tom čase ani človek, ba ani žiaden život neexistoval. Stvorenie sveta nebolo pred 5774 rokmi ako uvádza židovský kalendár, ktorý počíta roky od stvorenia, ani iný letopočet vypočítaní na základe svätých kníh, ale sú to miliardy rokov o čom svedčí rada dôkazov.
Preto tvrdím, že Boh nestvoril človeka, ale predpokladám (nehovorím, že verím), že sa vyvinul z iných druhov životaschopných organizmov. Pretože aj o tom je nes počet dôkazov. Viera sa môže uplatniť len tam kde nie sú dôkazy.
Keď sa bližšie pozrieme na jednotlivé organizmy zistíme, že sa ich organizmus vyvíjal a to nielen zo zárodku v dospelého, ale i generačne, pričom stále obsahuje i pozostatky orgánov, ktoré už prestal používať – čo celé napovedá, že človek nebol stvorený, ale jednoznačne sa postupne vyvinul tak, že sa prispôsoboval zákonom prírody, ktoré sa síce nemenili, ale menila sa váha jednotlivých vplyvov.
No ak by sa pod „Bohom” rozumeli prírodné zákony, ktoré riadia vesmír, na základe ktorých vznikol život, tak potom taký Boh je pre veriaceho k ničomu. Pretože taký Boh veriaceho citovo neuspokojuje, keďže sa nemá zmysel modliť k zákonu gravitácie. K čomu by bol veriacemu Boh, ktorý nerobí zázraky, t.j. nedokáže aspoň na čas porušiť prírodné zákony v môj prospech, neodpovedá na modlitby a nečaká na každého z nás, aby nás po smrti súdil.
Na to mi veriaci povedia, že realitu môžem prijímať zmyslami, rozumom alebo vierou. Zmyslami Boha spoznať nemôžem – nevidíš ho, nepočuješ… Rozumom si môžem realitu odvodiť, viera je ale zjavenie. Nemôžete sa k nej dopracovať svojou múdrosťou, ani dobrými skutkami. Viera je stav, keď prestanete dúfať v seba a všetku svoju nádej upriete na Boha. Viera je z poznania svojej vlastnej úbohosti a pohľadu na kríž, t. j. podľa mňa prepadnete v zúfalstvo – z čoho vás môžu vytrhnúť len schizofrenné predstavy o spravodlivom Bohu.
Tí čo veria, že Boh existuje by si mali uvedomiť, že keď majú určitú istotu – predstavu, neznamená to, že je to aj pravda. Možno nás ostatných do toho nič, čo si kto predstavuje, avšak keď tieto tvrdenia prezentujete ako pravé presvedčenie a na základe toho vstupujete do života iných, tak ste povinní tieto tvrdenia dokázať a to takým prijateľným a zrozumiteľným spôsobom aby aj iní si to mohli dostupnými prostriedkami overiť, že je to skutočne. Inak to zaváňa podvodom. Je fakt, že som si vždy prial aby Boh existoval. No nevedel som si predstaviť dokonalého Boha, keď jedna z vlastností dokonalosti je jeho zjavná existencia. Napriek tomu, že je všemohúci je neviditeľný, čo je to isté ako by so povedal , že je tak dokonalý, že neexistuje.
Idea, že nedostatok dôkazov vo viere je pozitívna cnosť môže zavádzať, pretože ak niečo prijmeme za nespochybniteľné, tak automaticky tým vyvraciame každú námietku proti tomuto predpokladu, pretože nesúhlasí z mojim z hora uvedeným presvedčením.
Veriaci spravidla cíti hlboké vnútorné presvedčenie, že niečo je pravda, správne alebo cnostné: toto presvedčenie síce nemá nič spoločné s dôkazmi alebo rozumom, ba ani so svedomím, ale veriaci cíti jeho zrejmosť alebo nezvratnosť potvrdenú i vlastnými vidinami. Ide vraj o zjavenie Ducha svätého, ktorý sa každému nedostáva, prostredníctvom neho môžete hovoriť so samotným Bohom. Myslím si že to nie je dar , ale schizofrénia, pretože potom dostať sa z vplyvu „Ducha svätého“ je to isté ako dlhodobo sa liečiť z drogovej závislosti.
Náboženská viera bola a u niektorých i je v prvom rade záležitosťou potreby, a nie pravdy. Citová potreba Boha je silnejšia než akékoľvek dôkazy o jeho neexistencii. Človek si to v boji o život postupne vypestoval. Tí čo prežili museli niekomu ďakovať, čoho sa múdro chytili rôzni šamani. Falošné viery môžu byť rovnako utešujúce ako pravé, aspoň do momentu vytriezvenia z ilúzie.
Ak dospeješ k viere, potom už viac nič nepotrebuješ, nemusíš ďalej nič hľadať. Takto si to predstavujú vykladači viery v Boha – možno tým dosiahneš pokoj v duši, ale aj pokoj v rozvoji mysle, čím sa automaticky zaradíš medzi ovládané stádo oviec.
Ja som bol vychovaný ako katolík, no od mladosti som chcel veciam rozumieť, nechcel som sa modliť k neviditeľnému Bohu, ktorý sa skrýval akože tým skúšal moju vieru. Mal som preto pochybnosti či vôbec existuje, ale na to mi nikto nevedel dať uspokojivú odpoveď. Postupne a dlhodobo som sa vymaňoval z vplyvu Ducha svätého a stal som sa ateistom. Ale nie preto ako mi jeden napísal, že ateisti sa regrutujú zo znechutení ch bývalých veriacich, ktorí nedosiahli čo si priali, či z padlých kňazov a biskupov, resp. ako obete „náboženského fanatizmu“. Ja som proste rozumovo nenašiel dôkazy o tom, že Boh existuje. A to, že som zistil, že rôzne cirkevné tvrdenia sa nezakladajú na pravde mi nijak nepomohlo k viere a teda som zákonite dospel k názoru, že humbug okolo Neho je len prešpekulovaný výmysel a slúži hlavne na ovládanie a upevňovanie moci vyvolených.
Tých ktorých Ježiško nekonečne miluje, vôbec nezaráža fakt, že síce stvoril všetko ľudstvo, ale spasený môžu byť len tí, ktorí sú v tej našej cirkvi, ostatní nemajú šancu a pôjdu do pekla. Ako to, že pravý Boh pripustil toľko falošných bohov, za ktorých ich hovorcovia tvrdia to isté, že len cez ne môžeš byť spasený. Že by to bola hra na slepú babu a teda zase skúška viery, ale ktorí Boh je ten pravý? Korunu všetkému dalo západné náboženstvo tvrdením a to oproti východným náboženstvám, že nie je dôležité ako si žil, aké si spáchal hriechy, ale aký máš vzťah k Bohu – teda k cirkvi a či neustále pokorne prosíš o odpustenie. To síce jasne hovorí o väčšej vypočítavosti a chamtivosti západného kléru, ale ako som zistil ani to nijako neotrasie u bežného veriaceho vierou v Boha.
Vychádzam z diskusie o tom, že keď som poukázal na prehrešky cirkvi, tak veľa diskutérov napísalo, že keby sa aj dokázalo, že cirkev klame v tom, že je zástupcom Boha a teda že žiaden Boh neexistuje – že by nenastala žiadna škoda, lebo by v Neho a v Ježiša Krista verili pokojne ďalej aj bez cirkvi.
Preto v tomto článku sa nezaoberám prehreškami cirkvi, ani nezrovnatelnosťami, ktoré boli napísané v Biblie – pretože tu nepísal Boh, ale ľudia, ale len predpokladom, že Boh je logickou príčinou všetkého.
Ako je možné, že Boh, ktorý je za všetkým trvá na takom nezmyselnom zákone o jeho nenahraditelnosti. „Nebudeš mať iných bohov okrem mňa. Neurobíš si vyrezávanú modlu ani podobu ničoho, čo je na nebi hore, čo je na zemi dolu, alebo čo je vo vode pod zemou. Nebudeš sa im klaňať ani im slúžiť, lebo ja som Hospodin, tvoj boh, boh horliaci, ktorý trestám neprávosť otcov na synoch do tretieho a štvrtého pokolenia tých ktorí ma nenávidia a preukazujem milosť tisícom, ktorí ma milujú a zachovávajú moje prikázania“. Pretože v tomto zákone nejde o želanie Boha (on ak existuje to nepotrebuje), ale len a len o významné postavenie hovorcov Boha.
Nedá sa nijako zistiť, či Boh existuje, ale je dobré sa zbaviť týchto vidín o Božom diele – pomôže to správnejšie chápať život, no väčšina veriacich to neurobí, lebo by sa im zrútil doterajší svet. Lepšie je žiť v klame za vetrom po prúde, čakať na božie mlyny a platiť, ako sa postaviť pravde do očí a prestať závidieť úspešnejším čo zákonite vedie k úprave ba i k zmene doterajšieho života. Títo veriaci, ktorým bola viera vštepovaná dlhé roky sa už nezmenia, nezbavia sa svojej závislosti, ale prečo dovolíme aby boli očkované „Duchom svätým“ i budúce generácie. Nech sami prídu na to čo je logické, prirodzené a potrebné v rámci svetských zákonov za ktorými nastojí žiadna nadpozemská bytosť.
Asi si to cele dobre nepochopil... ...
a to isté sa ťa pýtam.. nebolo ...
takže filozofia.. ak zatvorím oči ...
Kvantova fyzika dokazuje, ze sme zvazkom... ...
Žádný jev není jevem, dokud není ...
Celá debata | RSS tejto debaty