ateista

Tlak klimatických zmien a konkurencia iných organizmov v životnom prostredí spôsobili, že vznikali a zanikali rôzne vetve predkov ľudí, ktoré sa snažili v ňom prežiť. Kedysi existovalo viac druhov podobných človeku, ktorí skutočne existovali a hľadali si svoje miesto. Keďže prežitie v zasnežených lesoch, či prežitie v sparnej džungle, či v savane vyžadovalo iné vlastnosti a schopnosti, vyvíjali sa rôzne druhy populácie, ktoré dokázali prežiť. Niektoré z týchto druhov boli veľké (nad 3 m), ale i trpasličie (do 1 m), niektoré sa vypracovali na lovcov a rybárov, iné na zber len rastlinnej potravy. V každej konkrétnej dobe neobýval Zem len jeden typ primátov podobných človeku, iné druhy tiež prežívali v rôznych prostrediach. Avšak nakoniec prežili len tie vetve človeka, ktoré sa naučili žiť spolu ako komunita, avšak nie ako svorka predátorov (na to napríklad v suchšej východnej Afrike nemali, pretože tu žili rýchly a nebezpečnejší predátory, ktorí lovili i ľudí), ani ako len zberači ovocia a rastlín (pretože len konzumáciou rastlín a ovocia by sa im tak nerozvinul mozog), ale ako veľká skupina, ktorá prežívala na základe hlbšej špecializácie jednotlivcov na rôzny druh obživy, čo malo následne vplyv i na rozširovanie komunikácie a teda i pamäť komunity.

Chôdzou po dvoch a uvoľneným rúk boli ľudia voči ostatným zvieratám vo výhode v tom, že mohli lepšie rozvinúť používanie nástrojov a zlepšiť rozsah komunikácie. Čo spôsobilo voči telu i zväčšovanie mozgu, spolu s vývojom jemnejších svalov do prstov, avšak len do určitej miery. Faktom je, že príliš veľký mozog je príťažou pre telo, čo ho spomaľuje a jemnosť svalov zoslabuje. Tieto prednosti totiž vyžadujú vyššie zásobovanie energiou, napríklad mozog i keď tvorí len 2% hmoty tela,  spotrebuje viac ako 25% všetkej energie a to už v pokojnom stave (opice len 8 %). Museli nastať rôzne kompromisy, ktoré ešte dovolili človeku prežiť. Čo do inteligencie by napríklad šimpanz prehral s človekom, ale na druhej strane by človeka šimpanz dokázal roztrhať na kusy.

Prežiť totiž znamenalo nielen vedieť sa prispôsobiť duchovne, ale i fyzicky sa zachovať, čo by bez väčšieho využitia mozgu v spojení so zachovaním fyzickej sily a rýchlosti, či vytrvalosti nešlo. O týchto problémoch v začiatkoch ľudského vývoja sa v Biblie nedočítate – človek i keď bol vyhnaní z raja, bol podľa Biblie duchovná bytosť a okamžite sa stal pastierom, či roľníkom, teda vôbec sa nepíše o tom, že najprv bol len zberačom, či lovcom toho, čo mu príroda ponúkala a že mal veľké problémy zo zvieracími predátormi.

Grupovaním sa do väčších a bezpečnejších komunít si ľudia dokázali vzájomne pomôcť a aj ešte viac rozšíriť schopnosti prežiť. Ľudská komunita aby prežila, nielen že sa grupovala do väčších celkov, ale musela sa i  špecializovať,  a to tak, že niektorí jednotlivci komunity sa lepšie hodili na lov zvierat a niektorí iný na zber rastlín a ovocia, či spracovanie potravín, alebo výchovu potomkov. To ale znamenalo, že sa museli naučiť ako si tieto dôležité informácie i odovzdávať. Existovali i „ľudia“ ktorí sa grupovali do menších skupín a usadzovali sa na jenom mieste (neandertálci) avšak to neboli naši priamy predkovia – o tom budem písať neskôr.

Odovzdávaním informácií a uvoľnením rúk pre komunikáciu si človek vytvoril novú dimenziu, ktorá tu ešte nebola – cielená zručnosť, čo prinieslo vyššiu koncentráciu nervov a jemnejších svalov do prstov, ale aj do orgánov reči. Získanie zručnosti sa prejavili nielen vo výrobe nástrojov, zbraní pre potreby spoločenstva, ale i v dorozumievacích schopnostiach človeka pochopiť i abstraktné myšlienky, čím sa motivoval do neustáleho rozvoja. Len ľudia si vypestovali schopnosť abstrakcie, ktorá sa zakladá na symboloch, čo im vytvorilo určitý „jazyk“, ktorý vychádza zo znakov, ako sú geometrické tvary. Táto geometrická intuícia je u človeka prítomná, ale u zvierat chýba.

Dorozumievanie ľudí sa nerozvinulo ani tak rozvojom gestami, či výstražnými  postojom ako u zvierat, ale napodobňovaním zvukov, ktoré predstavovali určitú činnosť, či predmet. To znamená, že sa zo začiatku rozvinuli hlavne citoslovcia, ktoré označujú určitý zvuk činnosti sledovaného predmetu (rev leva – znamenalo leva, chrápanie – spánok, alebo výrazy ako haf, mňau, cukru  – každý vedel čo znamenajú). Tieto napodobňujúce zvuky sú doteraz pochopiteľne každému národu.

Proste si začal vytvárať reč symbolmi zvukov, podobne ako Číňania si vytvorili písmo na základe symbolov kresby objektu či činnosti, ktorú všetci poznali. Čínske písmo je v základe obrázkové písmo, ktoré sa doteraz používa i keď sa postupne zjednodušovaním kresby obrázku tiež symbolizovalo. Výhodou tohto systému je potom to, že i keď sa zvukovo pomenovanie veci u jednotlivých národov v Číne začalo značne odlišovať, podľa symbolov písma si stále rozumejú i keď zvukovo ho nečítajú rovnako.

A. C. Grayling (1949 – ), britský filozof

Keď som mal 14, dal mi kaplán v škole zoznam odporúčaných kníh. Všetko som to prečítal a prišiel som k nemu naspäť s otázkou: Ako vôbec môžete v tieto hlúposti veriť?