ateista

Mal by som niečo popísať i o tom ako podľa vedcov vznikla živa príroda a ako sa postupne rozvíjala až k človeku, ale to by predstavovalo minimálne ďalších 20 článkov v ktorých by som nemohol obísť kvantovú mechaniku, ktorá veľa veci vysvetľuje (napr. ako prebieha evolučný výber), ale zatiaľ viac táto veda podlieha názorom všelijakých šarlatánov, ktorí všetko vedia najlepšie. Priznávam sa, že nemám nervy odpovedať týmto odborníkov, ktorý nikdy nič nevysvetlili, ale sú presvedčený, že majú pravdu – novodobý náboženský fanatici. Títo fanatici sú ešte horší ako presvedčení veriaci v Boha, pretože budia dojem, že niečo naozaj vedia, čo o veriacich v Boha na základe ich vyrobených rozprávok sa nedá povedať.

Preto preskočím pár miliárd rokov a napíšem ešte pár článkov len o pravdepodobných príčinách, ktoré vytvorili človeka, ale len po vývoj Homo sapiens. Ďalšie znalosti o konkrétnych detailov z histórie, ktorá nás doviedli až k súčasnosti sú veľmi skresľované náboženským vplyvom. Nemienim sa stať terčom kdejakých sčítaných osvietencov, ktorí všetko filtrujú nie cez vlastný rozum, ale cez zázraky z Biblie, či príspevky rôznych šarlatánov. I keď mám vyštudovanú aj ekonomiku, nedovolím si o nej verejne diskutovať, pretože je to veda, podobná náboženstvu, pretože viac podlieha názorom kdejakých mudrlantov, ktorí o ekonomických zákonoch síce nič nevedia, ale cítia, že pre ekonomické riadenie sú oprávnene stvorený. Verejná diskusia, preto obyčajne nič neprinesie.

Pretože treba čeliť podobným argumentom, aké mi i v tejto polemike o vzniku Vesmíru napísal jeden veriaci, že všetky vedné odbory, fyzika, chémia, biológia (v 7 pokračovaní) sa opierajú o prírodne zákony, ktoré nám dal Zákonodarca. A to má byť dôkaz že existuje práve kresťanský Boh a že náboženstvo je potom celé pravdivé a akceptovateľné, pretože pracuje v duchu Stvoriteľa. A ostatní stvoritelia sú asi falošný. Neviem ako táto predstava môže predstavovať dôkaz. Týchto ľudí vôbec netrápi, že Biblia je plná nezmyslov, ktoré sú v rozpore s týmito prírodnými zákonmi, ba i v rozpore s predstavou milujúceho Boha, pretože nabáda na vraždenie a odsudzovanie celých skupín ľudí, a ani to, že tieto „fakty“ spísali ľudia, ktorých nikto nepozná. Čo vieme o Lukášovi, Matúšovi, Marekovi, Jánovi okrem toho, že sú zapísaný ako autori evanjelií, ktoré doznali za 2000 rokov toľko úprav, že by ich už ani nepoznali – nič.

Áno je pravda, že zákony prírody existujú, ale náboženstvo i keď títo svedkovia čo popísali tieto elaboráty boli akože v spojení so Zákonodarcom o nich nič nevedeli. Neviem, čo tieto zákony majú spoločné s náboženstvom, keď na základe týchto zákonov nikdy nič neriešili. Toto privlastňovanie zásluh na niečom s čím nemajú nič spoločné je neuveriteľné. Pripadá mi to ešte horšie ako v tom vtipe, kde opitý otec vyčítal svojmu synovi, že čo doteraz vykonal, že keď on bol v jeho veku tak Gagarin obletel Zem. Je možné s takýmito obmedzencami, ktorí si vlastne rozprávkové zdôvodnenia pokladajú za fakty a všetko čo veda zistí, je bez ich požehnania neplatné – ako je potom možné s takými nadutými hlavami nejako rozumne diskutovať.

Život neberie do úvahy koniec sveta, ale stále hľadá spôsob ako bojovať s entropiou – narušovaním systému života, ktorá je charakterizovaná neustálymi útokmi proti rozvoju života. Avšak vytvárať si náboženskú bublinu, kde sa nič nové nesmie diať, čím udržujeme pomery v otrokárskej spoločnosti, nemôže byť zmysel života, ale cesta k dôstojnému umieraniu. Bez boja o prežitie by sa život nikdy tak nerozvinul ba ani by nevznikol. Na príklade vzniku a rozvoja človeka uvediem ako snaha o prežitie ovplyvnila nielen jeho telesnú konštrukciu, ale i jeho rozum, či strategické schopnosti.

Priamy predkovia človeka po dobu desiatky miliónov rokov bojovali o prežitie v žičlivom ale nebezpečnom pralese, kde sa im svojou húževnatosťou a prispôsobovaním svojho života v bývaní na bezpečných stromoch oddelil palec od ostatných prstov, a tiež sa im vyvinul  i zrak, ktorý rozlišoval farby pri hľadaní skrytej potravy v listoch stromov. Avšak to by nestačilo aby sa tento primát medzi zvieratami stal človekom i keď rúčkovaným po haluziach, či s ostražitým prechodom medzi stromami sa naučil chodiť i po dvoch, čím si úplne uvoľnil predné končatiny.

Vlastnosti, ktoré charakterizujú človeka sa začali vytvárať až pri zmene klímy, ktorá spôsobovala postupný zánik pralesa a to hlavne vo východnej Afrike. Tam, kde sa to nedialo, prakticky život nemenil a doteraz tam žijú len opice. Preto nové vlastnosti, ktoré charakterizujú človeka nevyplynuli len z podriadenia sa prírode, ale z tvrdého boja o prežitie v novo vznikajúcom prostredí. V tomto novom prostredí náš predok mal nielen zhoršenú dostupnosť potravín, ale i zvýšenú konkurenciu nebezpečných zvieracích predátorov, ktoré lepšie ovládali život mimo pralesa, čo spôsobilo, že niektoré vetve vznikajúceho človeka boli hneď na začiatku vytlačené do nehostinných krajov. Totiž náš priamy predok nebol dostatočne uspôsobený pre život na savane – t.j. nedisponoval rýchlosťou, ani silou, nemal ani ostré drápy, ani krídla, nemal taký čuch, či sluch aby mohol stopovať možnú potravu – menšie zvieratá, teda ak chcel prežiť v tomto novom prostredí nemohol nič iné robiť ako si rozvinúť to čo získal pri živote v pralese.

Prispôsobenie sa životu na savane neprebiehalo síce krátko, ale stačilo, aspoň na to, aby sa niektoré skupiny našich predkov dokázali prispôsobiť. Prales sa len postupne menil na redší a redšejši les s vodnými plochami a vysokou trávou, čo značne vylepšilo chôdzu po dvoch, nakoľko len tak mal výhodu voči predátorom – lepší rozhľad. Ale podľa najnovších výskumoch naši predkovia sa pohybovali za potravou i v bezpečnejších plytkých jazerách, kde tiež bolo lepšie sa pohybovať po dvoch. Dôkaz o tom, že ľudia sa na čas pohybovali i vo vodnom prostredí, hovorí to, že voči ostatným primátom sú bez ochlpenia a teľný tuk majú napojený na kožu, čo je podobné ako u cicavcov, ktoré prešli na život do mora ako sú veľryby, či delfíny.

Bývalí časy, keď tisíce a tisíce generácií našich predkov len prežívali. Plahočili sa po rovnakom území, lovili i pili z rovnakých zdrojov ako zvieratá. I keď v Európe, či v Prednej Ázie, ktoré boli vlhkejšie, ale i chladnejšie sa pravdepodobne skôr uchytili vyspelejšie druhy primátov (neandertálci), ktorí vzhľadom na menšiu konkurenciu zo strany zvieracích predátorov už sa dokázali i teritoriálne usadzovať na jednom mieste. V Afrike náš priamy predok mal väčšie problémy, suchšia klíma ho asi pred 400 tisíc rokmi donútila migrovať za potravou. Počasie sa začalo chovať nepredvídateľne a spolu s ním sa menili i jeho cesty za potravou. Podľa čoho a z akých príčin sa z týchto predkov vytvorili prví zástupcovia rodu Homo sapiens, popíšem v nasledujúcich článkoch.

Richard Dawkins (1941 -), evolučný biológ a propagátor ateizmu

Som proti náboženstvu, lebo nás učí, že máme byť spokojní s nepoznaním sveta.