ateista

V krátkosti možno povedať, že život na našej Zemi sa rozvíjal a rozvíja postupne do zložitejších foriem a to na základe boja organizmu o svoje prežitie. Organizmy reagujú a snažia sa stále efektívnejšie prijímať energiu, tak aby pri zmenách prostredia a v konkurencie s inými organizmami prežili. To znamená, že od začiatku vzniku hmoty sa hmota vyznačovala vlastnosťou presúvať sa ku energie, čo neskôr spôsobilo, že sa vytvorila biologická hmota, ktorá dokázala i meniť svoje vlastnosti a to nielen pohybom elementárnych častíc a polí, ale pokračovala pohybom atómov pri vzniku chemických väzieb buniek a to premiestňovaním sa celých telies a tvarov systémov v priestore, zmenami funkcie pri vývoji v organickej štruktúry, či zmenami štruktúry samotných živých organizmov v konkurencie iných organizmov a nakoniec i procesom sociálnej spolupráce organizmov prebiehajúcich už v rozvinutej spoločnosť. Rozvoj vlastnosti organizmov sa nevylepšoval náhodným spôsobom, ale vychádzal už z dosiahnutého, to znamená, že sa vytvorila pamäť organizmov, kde začali prevládať len účinne riešenia prežitia, ktoré prešli do novej generácie.

Životaschopný organizmus z dôvodu prežitia musel neustále reagovať na zmeny v prísune energie, t.j. reagovať na zmeny v klíme, na zmeny v konkurencie, na prirodzenú entropiu, ktorá systémy determinuje k zániku. Na hľadanie nových zdrojov energie nestačili len dedičné skúsenosti jedného organizmu. Preto sa v prírode ujalo i sexuálne rozmnožovanie, ktoré spojilo pamäť viacerých riešení a vytvorilo odolnejšie varianty rozmanitých génov, čo dovolilo i viac individuality potrebnej pre zmeny prežitia.

Podľa toho, čo nám natárali o Bohu jeho hovorcovia, tak ten chcel a chce urobiť ľudí len poslušných otrokov – rovnakých robotov a k tomu by nepotreboval možnosť vzniku rozdielnych ľudí s rôznymi názormi, ktorý vznikajú sexuálnym rozmnožovaním rozmanitých jedincov, ale len sluhov, ktorí ani nepotrebujú žiadnu pamäť, pretože nevlastnia ani vlastný život.

Človek, ktorý sa vývojom dopracoval až k strategicky rozmýšľajúcemu organizmu, prekročil hranicu svojho prežitia založenej len na prežití prispôsobovaným sa k prírode, ale dokázal už i spolupracovať nielen medzi sebou, ale i s prírodou a to tak, že objavuje energiu pre svoje potreby i z nových netradičných zdrojov. Utlmovať snahy človeka o využitie nových zdrojov energie nie je proti prírode, ale je proti vymyslenému Bohu, ktorý nerád vidí, že jeho otrok je čím ďalej samostatnejší. Diktátor, ktorý požaduje pokoru a neúmerne uctievanie, vlastne obhajuje cestu odovzdanosti – nemôže byť zdrojom života.

Je pravda, že všetko ráz skončí, ak prestaneme hľadať nové spôsoby prežitia, či nové zdroje energie. Ak hviezdy zaniknú, pravdepodobne zanikne i život a všetko nakoniec sa vráti do večnosti. Ale zatiaľ máme veľa času na to, aby sme sa už teraz vzdali a nehľadali spôsob ako sa vyhnúť tejto večnosti.

Epicurus (341 – 270 pr.n.l.), filozof v antickom grécku

Smrť nás nemusí zaujímať. Pretože pokiaľ existujeme, smrť tu nie je. A keď príde, tak už aj tak viac neexistujeme.