Podobnosť vývoja ľudského embrya so zvieratami, či ich znaky vzájomnej príbuznosti sú zapísané v DNA. I keď veriaci tieto znaky ignorujú, tým však nezmenia pravdu. Aké majú dôkazy o tom, o čom sú presvedčení, že by nejaké fakty – nie, len svoju náboženskú nadutosť. Tieto bizarné sekvencie premeny tvarov embrya je možné pohotovo interpretovať v evolučných a genetických termínoch: je však úplným tajomstvom ako to vysvetliť, že je to produktom inteligentného stvorenia, ktoré človeka postavil mimo prírodu. Osvietení vierou v Boha ignorujú i fakt, že v našich telách sa i po narodení ešte stále nachádza takmer sto rôznych evolučných pozostatkov, ktoré už nie sú potrebné a postupne ich i strácame. Medzi najznámejšie takéto nepotrebné pozostatky patria zuby múdrosti, slepé črevo, kostrč, tretie viečko, ušné svaly, husia koža či rôzne pseudogény. Za to získavame nové a to nielen schopnosti, ale fyzické danosti, ktoré vyplývajú zo zmeny životného prostredia.
Kreacionisti tak si hovoria títo osvietenci, oponujú, ale nič nedokazujú i keď musia pripustiť, že je tu určitý spoločný aspekt každého organizmu, ktorý sa samostatne rozvíjal a teda nikdy nebol nemenný od svojho „stvorenia“. Jednotlivé druhy organizmov nie sú nejaké skladačky ako stroje, ktoré sa už nemenia, aleže sú zložené z fyzických orgánov, ktoré sa postupne prepojili a vyvíjali z ohľadom na prostredie v ktorom žili. I mozog ako centrum pamäti a analýzy meniaceho životného prostredia sa tým pádom neustále komplexnejšie vyvíjal a prispôsoboval, čo sa postupne prejavovalo v nových generáciách. A ak zvieratá, či ľudia sa postupne vyvíjali, potom je jasné, že nebol ani žiaden raj, ani žiaden prvotný hriech, ale vždy bola aktívna snaha prežiť.
Úlohou človeka je prežiť, preto ak nechce zaniknúť musí sa stále nielen prispôsobovať prírode, ale i ju lepšie spoznávať a nie podávať sa neomylným táraninám o tom, že človek ju nepotrebuje poznať. To má čakať na milosrdenstvo Boha v podobe nejakej kométy, ktorá ukončí „nehanebný“ život človeka? Myslíte si, že vidiny, či nádej vyvolaná pudom sebazáchovy , či pokorou k Stvoriteľovi, ktorý sa nám bojí ukázať, nám v tom nejako pomôže?
Tento Stvoriteľ predsa podľa Biblie nechce aby sme spoznávali prírodu, poznali zákony Vesmíru, len aby sme mu slúžili a uctievali iba jeho – začo nás neskôr uvedie do svojho snového kráľovstva. Toto sú rozprávky pre deti, ba je to ešte horšie, pretože rozprávky pre deti podporujú slobodného ducha človeka, ktorý sa neuspokojí poverami, ale rieši problémy rozumom. Za to ovečky v náboženskom košiari sú po celý život strašené nielen zlými vlkmi, či medveďom, ale i opusteným košiara a nakoniec ich zožerie vlastný pastier.
Ako môžeme dôverovať niekomu, ktorý sa nám nechce ukázať, ale naopak nás žiada cez svojich hovorcov, aby sme my jeho hľadali („Ja som cesta, pravda i život. Nik nepríde k Otcovi, ak nejde cezo mňa“).
No, ak si presvedčení, že žiadne úmyselne hriechy si nespáchal (nepokladáš za hriech ani svoju zvedavosť) a nemáš sa prečo kajať – tak sa rúhaš, opúšťaš pravú cestu a preto sa spojiť s Bohom nemôžeš, ale ideš rovno do pekla! Ježiš ťa potrebuje vydierateľného – mať niečo na teba inak mu nijako nemôžeš slúžiť. No ak sa mu v pokore podvolíš, potom všetky neprávosti za teba pomstí sám Boh, ale až po smrti a teba povýši do nebeskej večnosti. Máš ho vidieť, kto tomuto verí, nemá všetkých pohromade.
Tomuto zotročeniu slobodného ducha človeka, hovoria, že je to je zmyslom života. Človek si môže podľa kresťanských pravidiel vybrať len z toho, či sa stať sluhom, alebo byť opekaný na ohni. Slúžiť fatamorgánam, ktoré neodpovedajú na naše otázky nie je hľadanie pravdy, je to sebaklam, prehra v boji o prežitie. Mať pochybnosti o správnosti takej to cesty nie je rúhanie, ani neúcta k Stvoriteľovi ako tvrdia jeho samozvaný hovorcovia, to je obrana proti podvodu. Nehovoriac o tom, že ešte nikdy nijaký otrok nedostál od otrokára niečo lepšie ako pohŕdanie a výsmech – skrátka otrok môže byť rád, že ho otrokár hneď nezabije, pretože má na to právo.
Nakoľko náboženstvo opisuje Vesmír a prírodu ako dielo Boha, ktorého nesmieme rozčuľovať tým, že budeme rozoberať to čo on vytvoril a nedajbože ešte s prírodou i spolupracovať proti jeho rozhodnutiam. Z toho dôvodu predstaviteľom náboženstva nikdy nešlo o prírodu, ani o Boha, ktorý akože túto prírodu stvoril, ale o to, aby sme sa v pokore kajali predstave byť sluhom vyvolených a osud prírody nás nemusí zaujímať. Musíme plne veriť rozhodnutiam, ktoré pre potreby vyvolených nám zanechal ich vymyslený tvorca Vesmíru a prírody. Preto podľa cirkevníkov človek chápaním prírody, zákonov Vesmíru, sa rúha voči božiemu plánu byť večným sluhom. Kto preboha vyrobil takéto nezmysly, ktoré bránia ďalšiemu vývoju, ktoré neochraňujú prírodu našu živiteľku a kto potrebuje aby sme tomuto verili?
Honoré de Balzac (1799-1850), franc. spisovateľ:
Iba Boh má právo konať dobro, a preto tí, ktorí sa mu pletú do remesla, sú za to kruto trestaní.
Čo s tým? Zaradiť niekoho niekam a je to... ...
Perfektné, takto by som si predsavoival... ...
https://www.slideserve.com/saxon/k-typol-gii…... ...
Ešte doplnok, lebo to je podstatné - ak by to... ...
janko, opakujem ti to stale ked uzkazes na... ...
Celá debata | RSS tejto debaty