ateista

V reálnom živote pozorujeme, že svet v podobe hmotnej prírody je to pravé, čo človek potrebuje. Jej prívetivosť je tým komplexnejšia, čím viac o nej vieme ako o možnom zdroji nevyčerpateľnej energie. Náboženstvo nerieši problém rozvoja ľudstva –  potrebu energie, teda nehľadá nové zdroje energie v prírode, ale len vo vidinách, ktoré nám len čosi sľubujú, ale až vtedy, keď to nebudeme potrebovať. V minulosti dokonca pokladali výdobytky konzumnej spoločnosti za úpadok, napriek tomu ich dnes radi využívajú pre vlastné potreby a už nečakajú na zázračne zoslanie „many zhora“.

Vytvorili si štát v štáte ako nedotknuteľný, ktorí môžu každého poučovať, kárať za prízemný konzum, ale každú kritiku ich predstáv pokladajú za rúhanie, ktoré by malo byť trestné. Zneužívajú svoje postavenie tak, že finančné dotácie pre cirkevné objekty nesprehľadnili a skorumpovali ako nekontrolovateľné a neraz sa súčasne vyskytujú na ten istý účel na viacerých úrovniach (napríklad na postavenie alebo opravu kostolov): zo strany samospráv, kraja, štátu i rôznych súkromných agentúr. Dôsledkom je neefektívnosť a plytvanie prostriedkov. Cirkev neplatí dane, priživuje sa na úkor spoločnosti, a sama dotuje organizácie, ktoré vystupujú proti systému demokracie, zadržiava majetky, ktoré by mohli slúžiť potrebnejším,  sabotuje kontrolu svojej činnosti ako narába s majetkom, či dotáciami od štátu, myslite si, že to nie je úpadok morálky. Komu vlastne slúžia, keď na zákony tohto štátu ich netýkajú.

Ale od svojich veriacich žiadajú aby v pokore pracovali a neustále sa im kajali, donášali dary, poukazovali na hriechy druhých, ale hlavne aby verili v ich biblické predstavy z doby bronzovej.  Až potom možno čakať, že sa stane zázrak a „motyka vystrelí“. História ukazuje, že takéto intrigovanie a čakanie na zázrak nikdy nič dobrého neprinieslo. Človek sa celkovo posunul na vyššiu úroveň vždy až vtedy, keď použil vlastný rozum, pretože v Biblie, ani v podpore cirkvi ho nenájde.

Jedine tak sa mu podarilo objaviť nové zdroje energie, ktoré pomohli všetkým, čo náboženské tradície spísané Bibliou pokladajú za zbytočne, pretože je každá svetská iniciatíva nepotvrdená Bohom hriešna. Z toho je zrejmé, že i keď cirkev tvrdí, že jej ide o naplnenie podmienok pre blaho v „druhom živote“, ide im v prvom o ovládanie ľudí v tomto živote, preto hovorcovia vymysleného Boha vyžadujú stále nejaké privilégia a hrabanie majetku, ktorý podľa učenia Ježiša nepotrebujú.

Od začiatku dejín človeku išlo o využitie síl prírody, o hľadaní energie a to nielen z potravy. Ovládnutie energie ohňa nebolo len pre rituálne potreby úcty k Bohu, aj tu išlo hlavne o potreby zlepšenia kvality života človeka, a tak človek postupne nahradil menej efektívne drevo uhlím, plynom, elektrinou a v 20 stor. i jadrovým štepením atómu. Objavil využitie prírody i v podobe sily vody, vetra, či Slnka, čo mu určite viac pomohlo ako tisícky prosieb na svätých omšiach.

V budúcnosti možno človek ovládne i jadrovú fúziu, či genetiku života, silu, ktorú rozvíja príroda už miliardy rokov a teda je to prirodzená energia Vesmíru. To je to pravé poslanie človeka, objavovať a aktívne na sebe pracovať v prospech rodiny a spoločnosti. Tu nejde o prihlúple želenia byť vzatý na nebesia, kde cieľom je byť rozmaznávaný samotným stvoriteľom ako jeho najlepší sluha, ale tu ide o posun človeka na dobrého správcu prírody, ktorý tým pomôže nielen sebe, ale i prírode, a nespočetným generáciám, ktoré prídu po ňom.

No tak či onak, tu ide o realitu a nie o nejaké čarovanie v duchovnu, ktoré u nás na jednej strane vyvoláva namyslenosť na svoju vyvolenosť a na druhej strane nás nezbaví strachu z neznámeho, čím sa stále viac a viac ponárame do väčšej temnoty. V tejto temnote nie je viera svetlo na konci tunela, ale toto svetlo, čo vidí veriaci ide priamo z pekla. My nie sme vidina, my sme súčasťou kolobehu hmotného Vesmíru – to je presne to čo sme a prečo žijeme. Nijaké rozprávky o duchovnom živote založené na nehmotnom Bohu nás nikdy nikam neposunú, len do sveta vidín, tak aby sme nevideli, že niektorí sa potrebujú priživovať na energie vyrobenej nami, ktorú nám odoberajú na základe tohto udržiavania strachu z konania neviditeľných.

Snaha oddeliť človeka od prírody „objavom“ duchovna, náboženstvo vytvorilo  len prázdne ilúzie, ktoré nás majú naplniť, namiesto toho aby nás naplňovali fyzickými skutkami, ktoré náš život a prírodu vylepšujú. Život nestojí na snoch, ale na aktivite organizmu, ktorá ho robí nielen jeho, ale nasledujúce generácie pevnejším a životaschopnejším. Je i tak dosť problémov, čo musí človek prekonávať, nepotrebuje ďalšie prekážky z titulu neomylnej ideológie vytvorenej otrokármi. Konať v prospech človeka nie je konzum, pohanstvo, to je zmysel života a práve životom nepodložené duchovno je cesta do pekla podriadenosti, ktorú vyvolený potrebujú aby nás mohli beztrestne vysávať. Láska k blížnemu nie je náboženstvo potvrdené diktatúrou.

Benjamin Franklin, americký vynálezca a vodca americkej revolúcie (1706 – 1790):

Keď je nejaké náboženstvo dobré, nazdávam sa, že sa bude môcť financovať samo. A keď sa samo financovať nedokáže a ani boh ho nefinancuje, preto jeho stúpenci sa dožadujú podpory vlády; to dokazuje, že ide o zlé náboženstvo“.