ateista

Nie je to tak dávno, keď cirkev pokladala fyzickú prítomnosť Boha za zrejmú. Dokonca v biblických textoch sa dozviete, že človek je anatomicky podobný Bohu a že voľakedy sa dalo s ním rozprávať medzi štyrmi očami, ba i zápasiť. No dnes na základe vedeckého poznania posunuli teológovia Boha, keďže ho v skutočnosti nevedia predstaviť v realite do čohosi neurčitého, hmlistého, niečo, čo sa nachádza v metafyzickom priestore, o ktorom síce nemajú ani paru, ale tvrdia, že existuje. Snívajú, že čoskoro (síce už 2000 rokov) sa otvorí nebo, teda priechod z iného sveta a napravia sa všetky nespravodlivosti. Fakty a realita prírody sú teda len príťažou pre ich slobodné myslenie. Dokonca niektorí začali tvrdiť, Boh ak ho prijmeme je v každom z nás – niečo ako svedomie, čo je jednoznačným dôkazom jeho existencie.

Vyžadovať dôkazy o existencie Boha veriaci neradi počúvajú. Niektorí dokonca uznávajú vedecké poznatky z fyziky o mechanike vzniku sveta, či vývoja života len s tým, že sú hranice ktoré človek nikdy neprekročí. Preto si myslia, že vedou nemožno spochybniť Boha, nakoľko tu ide o inú rovinu poznania, ktorá sa vedou nedá zdokumentovať.

Zdalo by sa, že neexistenciu takéhoto Boha je nemožné dokázať. Ak trocha pozmeníme toto tvrdenie je zreteľnejšia jeho absurdita: „Neexistencia boha sa dá dokázať“, potom je nutné si položiť otázku, ako vôbec možno „dokázať niečo čo neexistuje“?

Potvrdiť jeho neexistenciu by bolo možné tým, že na základe jeho učenia by veriaci mali byť na tom lepšie. Avšak medzi veriacimi nie je ani menej chorých na cukrovku, či rakovinu a ani sa nedožívajú vyššieho veku i keď ich viera vraj uzdravuje. Ba práve naopak je všeobecne známe, že práve tí, čo sa zbavili predstavy Boha, veria viac lekárom sa skôr uzdravia, nehovoriac o tom, že práve bohatí zločinci sa obvykle tešia hojnosti a dobrému zdraviu.

Tieto argumenty pre nich nič neznamenajú a budú napriek ním tvrdiť, že Boh je preto nezistiteľný, pretože ak by bol zistiteľný, tak by to už nebol Boh. Tieto metafyzické táraniny len potvrdzujú, že Boh neexistuje a nie, že ešte zasahuje do diania a vývoja človeka. Dolu predkladám vývoj organizmu ku človeku, podložený fosílnymi nálezmi a to i v dobe, keď ešte nebol riadení Bohom, t.j. pred 6000 rokmi, keď akože ešte nemal dušu.

Pred – 6 mil. rokov – Spoločný predok človeka a šimpanza (400 cm3 veľkosť mozgu). Prvé oddelenie predchodcu človeka od opice nepochádza len z Afriky, pretože sa našli i dosť vyvinuté pozostatky tohto predchodcu z tejto doby (zuby, čeľusť) i na európskom kontinente.

4 mil. – Vývoj homida Australopithecus, 450cm3 veľkosť mozgu – výška 1m, používal ako nástroj drevo, kosti. Tento ľudoop dokázal chodiť i po dvoch nohách (nález pod menom Lucy).

3,7 mil. – prvý vzpriamený ľudoop, ktorý si tým uvoľnil ruky, ale na noc sa ešte skrýval vo vetvách stromoch, či vo vysokých skalách. Prečo sa tento ľudoop vzpriamil, veď v lese to príliš nepotreboval. Asi pred 8 mil. do 2 mil. rokov bombardovalo Zem zvýšené kozmické žiarenie (výbuch pomerne blízkej supernovy – vzdialené asi 150 svet. rokov), ktoré spôsobili zmenu počasia, 50 x zvýšená atmosférická ionizácia pravdepodobne vyvolala obrovský nárast počtu úderov bleskov na Zem, časté požiare v lesoch, premenila hlavne východnú Afriku, ktorá vyznačovala suchším počasím na savanu (suchšie klíma vznikla tektonickým pohybom zemských platní, čím vzniklo pohorie, ktoré bránilo prechodu dažďov na toto východné územie – vytvorila sa krajina plná skál a roklín, ktoré navyše komplikovala i sopečná činnosť). Na tomto území však vznikli naši predchodcovia, pretože boli donútený preliezať skaly a sledovať pohyb predátorov cez vysokú trávu po dvoch. V tom čase nastalo (podľa merania izotopov v zuboch) i rozšírenie stravy človeka o rôzne trávy, hľuzy, a trstiny, ktoré si dovtedy naši predkovia nevšímali.

3,0 mil. – Začala doba kamenná, štiepanie a otĺkanie kameňa

2,4 mil. – Homo habilis (zručný), 600 cm3 veľkosť mozgu – meral 140 cm a 30 kg váhy, mrchožrút, prechod na mäsitú stravu, kamenné nástroje používal hlavne na rozbíjanie kosti; voči opiciam od ktorých sa náš predchodca človeka oddelil, musel z dôvodu zániku lesov sa živiť hlavne zháňaním mäsitej potravy, čo bolo síce zložitejšie, ale viac mu to prispelo k vývoju mozgu. Neskoršie pristúpil i k lovu zvierat, čo poskytovalo okrem výživy i materiál na ďalšie spracovanie, ako kožu, kosti, zuby, či parohy. Výroba nástrojov nielen na lov a spracovanie úlovku, ale i na výrobu ochranného odevu voči nepohode pomohla rozvoju mozgu. Uvoľneným rúk na výrobu nástrojov a rozvoj posunkovej reči sa posilnilo plánovanie a komunikácia s ostatnými členmi kmeňa.

2,1 mil. – prvá vlna migrácie z Afriky. Raní ľudia dokázali osídliť väčšinu africko-euroázijskej časti planéty. Krátko po ich príchode do nových oblastí takmer všetky veľké pôvodne druhy zvierat vymreli

1,8 mil. – Homo erectus (vzpriamený), 1000 cm3 veľkosť mozgu – 160 cm a 45 kg váhy, živil sa lovom a používal už oheň, čo zomklo rodinu a teda vytvorilo základy pre morálku – starostlivosť o starých, ryl znaky do dreva, či mušlí; pracoval v teamoch, urovnával rozpory, ale mal aj lepšie stráviteľnú stravu (oheň), ktorá pomohla zväčšiť mozog, jednak prísunom viac energie pre mozog a jednak zväčšením miesta v lebke na úkor žuvacích svalov a zubov, čo nebol jednoduchý ani krátkodobý proces, ktorý si myslím, že vzišiel zo starostlivosti o starých, ktorí inú ako takto upravenú stravu ani jesť nemohli

700 tis. – Oddelenie neandertálca od línie dnešného človeka

600 tis. – Kamenné nástroje z kameňov, pazúrika, kremenca, rohovca – pästný klin a neskôr i rôzne úštepy ako škrabáky a sekáče, bodné nástroje

350 tis. – Prepojenie moderného človeka (1400 cm3 veľkosť mozgu) so sieťou iných línií DNA človeka, čím sa natrvalo človek oddelil od ríše zvierat a to rozvojom reči čo pomohlo lepšie odovzdávať informácií medzi ľuďmi, hromadná výroba kvalitných kamenných nástrojov pre ktoré už bol vyhľadávali vhodný kameň.

300 tis. – Najstaršie prípady pochovávania, prvé stopy využívania ohňa, ktorý už nezískaval len z požiarov vzniknutých v prírode

250 tis. – Vrchol vývoja homida neandertálca, 1500 cm3 veľkosť mozgu – výška cez 160 cm, robustnej postavy, lovec a zberač, používal kamenné i drevené nástroje pre lov a spracovanie mäsa a kože, poznal oheň, avšak z titulu viery vo svojich predkov zostával loviť len na jednom území

250 tis. – Lov mamutov, jednoduché nože, škrabadlá na spracovanie kože, zárodky umenia

195 tis.- Anatomicky moderný ľudia sa objavujú v Afrike. Používanie dlhých drevených oštepov s opálenými hrotmi. Niektorí bádatelia podľa nájdených úlomkov kosti predpokladajú výskyt moderných ľudí o 100.000 rokov skôr

180 tis. – Rozširovanie rodu homo sapiens na Blízky východ

150 tis. – Prvé artikulované slová, vynájdenie kresadla. Až oveľa neskôr (pred 40.000 rokmi) začali používať lukový vrták, ktorý trením zapálil drevo

120 tis. – Neandertálec žijúci na území Slovenska (nálezisko Gánovce pri Poprade)

100 tis. – Ľudia začnú hromadne migrovať z Afriky do Európy a Ázie. Objavená súprava nádob pre prípravu pigmentov maľovaných na telo

75 tis. – Pravdepodobný vznik prvých jazykov, artikulovaná ľudská reč, veľký skok vo vývoji človeka

73 tis. – Najstaršie skalné maľby boli nájdené v Afrike. Ide o abstraktné obrazce – krížové čmáraniny červeným okrom do kameňa boli objavené v juhoafrickej jaskyne Blombos

70 tis.- Pohyb prvých našich predkov po Európe

65 tis. – Prvý moderný ľudia na austrálskom kontinente

60 tis. – Prvé kamenné sekery, zver sa začala loviť do umele vyhĺbených jám, oheň a obleky z kože umožnili osídliť i Sibír, či vysokohorské územia

60 tis. – Neandertálci začali vymierať, pretože sa nevedeli prispôsobiť novej klíme (končila doba ľadová – nové neznáme rastlinstvo, rýchlejšia lovná zver) a konkurencia zo strany moderných ľudí, ktorí si šili odevy z kože ulovených zvierat a zošívali šľachami, a ktorí už uplatňovali i chemické postupy pri úprave kože (roztok soli a vtieranie tukov), viac používali nástroje z kostí a parohov, ale aj ako násady na kameň, prvé pokusy o skrotenie vlka pre lov, primitívne sane na dopravu

45 tis. – Najväčšia vlna migrácie z Afriky do Európy

40 tis. – spracovanie nástrojov – čepeľová technika, kamenné nákovy pre spracovanie nástrojov, obydlia-jaskyne a prvé dočasné primitívne chatrče zo žrdí a prútia, najstaršie svietidla boli smolnice, kahance vydlabané z pieskovca a naplnené tukom, začiatky umenia – kresby zvierat jaskyniach na ostrove Borneo, neskôr i v Europe – Altamira, Lascaux, Miaux, Madeleine.

38 tis. – Neandertálec ako druh prakticky vyhynul, moderný človek začal vyrábať prvé člny vydlabané z jedného kmeňa, zrejme aj plte

35 tis. – Najstaršia známa vyrezávaná soška ženy – Venuše z mamutieho kla

32 tis. – Vestonická vrúbovka, prvé náznaky o počítaní, vlčia kosť o 55 zárezov

30 tis. – Najstaršie nálezisko východných Európanov na území dnešného Ruska

24 tis.- Posledný neandertálec vytlačený až k Gibraltáru

19 tis. – V oblasti Blízkeho východu sa podstatne zmenila príroda (lesy, pravidelný dážď), vznikal usadlí spôsob života počas zimného obdobia i keď stále bol založený na zbere divokých obilnín a love, objavili sa základy kamenných skladov a hrnčiarstva

16 tis. – Prvé pokusy s pestovaním obilnín

15 tis. – Prví moderný ľudia na americkom kontinente, ale i na našom území – čo je spojené s ústupom ľadovcov

14,4 tis. – Prvé trvalé celoročné príbytky ľudí so stálym ohniskom z nízkym hlineným múrom, nosnými kolami a z pleteného prútia, zaťažené mamutími klami a zakryté kožou zo zvierat, kde boli objavené zbytky pečeného cesta z vody a múky, ktorú vyrobili z plodov jačmeňa, jednozrnnej pšenice a ovsa, pravdepodobne nešlo o chleba, ale nekvasené placky. Záujem o získanie väčšieho množstva tohto špeciálneho jedla bol však hlavne z dôvodu, že z obilia sa dalo vyrábať alkoholické pivo a to nielen pre rituálne účely (pivo nemalo ešte žltú farbu a ani penu), pravdepodobne prispelo k rozhodnutiu začať tieto rastliny i pestovať, prvé kosáky s kamennou čepeľou. Vrcholným vynálezom bol luk s tetivou.

13 tis. – Koniec doby kamennej – Paleolitu (Staršej doby kamennej), ktorá trvala viac ako 3 mil. rokov. Začiatok baníctva, zatiaľ na dobývanie pazúrika a vápenca.

12,8 tis. – Pád kométy, krátkodobý návrat doby ľadovej

12 tis.- Prvé náboženské stavby (Göbekli Tepe) postavené z veľkých kamenných blokov vysokých do 6 metrov a vážiacich okolo 20 ton (Turecko – na hornom toku rieky Eufrat)

12 tis. – Čísla dostali svoju písanú podobu – symboly, neskôr hieroglyfy. Od tohto bodu sa k objavom paleontológov, pribúdajú i písomný záznamy z minulosti

11,6 tis. – Prvé založenie mesta ohraničené múrom (Jericho) z dreva a hliny (chrám dlhý 6,5 m a široký 3,5 m), prvé náznaky obrázkového písma, prvé náznaky geologického ovplyvňovania ekosystému Zeme. Neskôr domy z nepálených tehiel a mesto obkolesili kamenným múrom s vežami. Mesto za svoj rozvoj vďačilo obchodu s obsidiánom. Vyleštený obsidián sa používal ako zrkadlo.

11 tis. – Človek už cieľavedome používal pracovné nástroje. Koniec poslednej doby ľadovej. Rozvoj poľnohospodárstva na blízkom Východe – pravidelná žatva plano rastúcich obilnín. Tekuté pokrmy sa varili v kamenných priehlbinách do ktorých sa vkladali rozpálené kamene. Zmena stravy, kde nebolo už treba zubami spracovávať húževnatú stravu spôsobila i zmenu postavenia horných a dolných zubov (mierny predkus), čo rozšírilo možnosti hovorovej reči o vyslovovanie nových spoluhlások. Prvé použitie lukov a šípov na americkom kontinente

10,5 tis. – Mezolit (Stredná doba kamenná) – koniec strednej doby kamennej. Ľadovce ustupujú. Vzniká dnešná klíma. Človek staval poľnohospodárske objekty na ochranu pred škodcami, začiatky spolupráce človeka s mačkou pri ochrane úrody proti hlodavcom. Začali sa obrábať polia špicatými žrďami a rýľmi. Postupne sa zjavujú stále dokonalejšie obrábacie a žatevné nástroje. Príbytky sa stavali pri riekach. Prvé použitie harpúne v oblasti Eurázii

10,2 tis. – Prví pastieri dobytka (kozy, ovce, neskôr kravy svine), využitie ťažnej sily zvierat, kopanie studní. Usadzujúci sa poľnohospodári budujú väčšie obytné stavby – zjavujú sa sušené tehly i kamenné stavby. Všetky obydlia už majú hlinené pece a zásobárne na obilie, ba i vápenné omietky

9 – 10 tis. – Prví poľnohospodári v Európe, Jericho malo už 3000 obyvateľov a obydlia z nepálených tehál. Mesto bolo obklopené kamennými múrmi s vežami do výšky 8 m. Obsidián dopravovali až do vzdialenosti cez 1000 km. V Anatólie už tkali textil. Nastal rozvoj remesiel.

8,8 – 8,2 tis. – V Mezopotámie nastalo sucho. Zatopením Perzského zálivu náhlym prerazením vody z ľadovcov vo vnútrozemí do mora (Sev. Ameriky a na Sibíri), spôsobilo chladnejšie zimy a suchšie leta, čo prinútilo ľudí vymyslieť zavlažovacie systémy a využiť silu dobytka pre obrábanie pôdy, čo zvýšilo i jeho efektívnosť. Uvoľnenie pracovnej sily rozvinulo ďalšie obory ľudskej činnosti ako hrnčiarstvo, stavebníctvo, ale v neposlednej miery i výrobu kovových nástrojov i zbraní. Prvé použitie kovu – medi a olova na nástroje – územie dnešného Turecka tiež používalo keramické nádoby na varenie, plietli sa rohože i sušili tehly

8 tis. – Prvý roľníci na území Slovenska

8 tis. – 6,2 tis. – Koniec doby ľadovej; Prerazenie vody Stredozemného mora do Čierneho mora, čím sa zvýšila jeho hladina o viac ako 120 m, čo mohli byť základy povesti o biblickej potope.

7,6 tis. – Prvé skrotenie koňa na dopravu (stredná Ázia)

7,5 tis. – Vznikali mestské vlády v Mezopotámie, zákony, trestajú sa zločinci, vzniká hierarchia vlády ľudí, vojenská sila, farmári, remeslá, otroci. Stavanie umele zavodňovacích kanálov. Primitívne pluhy. Výroba odliatkov z bronzu.

7,3 tis. – Prvá stredoeurópska civilizácia s veľmi kvalitnou lineárnou keramikou, avšak našli sa i dôkazy kanibalizmu, či použitia náboženských rituálov násilia, kde bolo obetované väčšie množstvo ľudí, čo viedlo  k obrannému opevňovaniu osád
7 tis. – Založenie Babylonu, prvé používanie počítadiel – abakusu, spriadanie textílií z rastlinného vlákna. Objav kolesa.

7 tis. –  V tom čase nastal veľký rozmach poľnohospodárstva, vypaľovanie rozsiahlych území, pokusy pôdu hnojiť vápencom, čo spôsobilo výrazný nárast obsahu metánu v atmosfére (podľa výsledkov analýz grónskych ľadovcov). Išlo hlavne o stále siatie pšenice, ryže pozdĺž riek na starých kontinentoch a kukurice a fazule na americkom kontinente čo prispelo i k rozvoju chovu dobytka v Eurázie. Vynález rotačného hrnčiarskeho kruhu.

6,5 tis. – Neolit (Mladšia doba kamenná) – Megality – ľudia ich začali stavať na britských ostrovoch z obrovských skalných blokov a niektoré kamene presúvali po zemi (pravdepodobne na saniach) až 300 km (Stoneheng). Nastal prudký rozvoj chovu dobytka, rozvoj remesiel, oddelenie pastierstva od poľnohospodárstva, začiatky lodnej prepravy.

6,35 tis. – V Mezopotámie vzniká prvé impérium (Sumer – Sargon Akkádský) spojením mestských štátov. Následne vznik podobnej Egyptskej ríše kde sa spojil Horný a Dolný Egypt kráľom Menesom (pred 6,15 tis. rokov). Tieto impéria rozvinuli obchod a deľbu práce, lepšie využitie ľudí pri veľkých stavbách, ukončenie miestnych vojen. V Indie nastal proces vzniku impéria o 200 rokov neskôr, avšak nie báze jediného kráľa, či jediného náboženstva, ale len na báze obojstranného výhodného obchodu.

6 tis. – Eneolit (Doba medená) – Na konci mladšej doby kamennej, začala prevládať výroba nástrojov a zbraní z kovu – postupne nastala doba bronzová (v Európe pred 4000 rokmi) a doba železná (pred 3500 rokmi – v Európe Kelti pred 2700 rokmi), prvé bane na striebro v Európe (Crveni Potok v Srbsku)

6 tis. – Pestovanie ryže vo veľkom v Číne

6 tis. – Najstaršia mozaika na svete je tzv. kužeľová mozaika, ktorá vznikla v Mezopotámii (Sumeri). Rôznofarebné kužele (ktoré ale neboli ani z kameňa, ani zo skla, ale z pálenej hliny) boli vtláčané do hrubej mokrej omietky, vytvárali geometrické vzory a boli súčasťou palácovej architektúry. Umelé zavodňovanie polí, primitívne pluhy. V Uruku (Mezopotámia) sa postavil chrám 75 m dlhý a 29 m široký.

6 tis. – Stvorenie sveta a človeka podľa Biblie – kedy dostal človek dušu. Avšak doteraz sa nenašli kostry ľudí, ktoré by vykazovali vek uvádzaní v Biblie – viac ako 70 rokov života – takže bájky o 900 ročných starcoch zostanú len rozprávkami pre veriacich. Pravdepodobne išlo o počet mesiacov (cyklus 28 dní), čo by zodpovedalo (900:13=69,2 roka)

Pravdou je, že od tohto dátumu začali vznikať veľké civilizácie, ktoré neboli už úplne oddelené, čím sa i obchodne stretali, čo prinieslo nebývali technologický pokrok. Ich vznik bol podobný na základe hojnosti zdrojov potravín a vody, ktoré sa vyskytovali na brehoch veľkej rieky (Mezopotámia, Egypt, India); Sumeri rozvinuli obchod (už vtedy ceny prepočítavali na zlato), zjednodušili klinové písmo, rozvinuli vedu, matematiku, architektúru, prvý používali bronz, vynašli pílu, kladivo, klince, meče, dýky, sekery , pluh, hrnčiarske koleso, výrobu skla i lepidla (prírodný asfalt). Mali sústavu váh a mier založených na verejných etalónoch, varili vo veľkom pivo, ulice mali dláždené, ba i kanalizáciu, či zavlažovacie kanály. Ich epos o Gilgamešov inšpiroval Bibliu. Deň rozdelili na 24 hodín a 60 minút, používali slnečné hodiny;

Egypťania stavali sofistikované zavlažovacie systémy, vynašli mechanické čerpadlo, stavali lode s plachtami – síce voda v Nílu tiekla z juhu na sever, ale vetry vanuli zo severu na juh, takže sa mohli plaviť i proti prúdu rieky, ťažili a prepravovali veľké kamenné bloky, budovali pyramídy, vynašli papyrus a piktografické písmo (hieroglyfy), zlatotepectvo a výroba šperkov, rozvinuli výrobu vína i ovčích syrov, vyrábali medené nádoby, ale čo bolo najviac pozoruhodne v tejto civilizácie, že písmom kodifikovali stále pevné zákony, zaznamenávali históriu a dokonca písmo poznali i bežný ľudia, ktorý písali príbehy z bežného života;

Indovia vynikali výrobou bronzových predmetov, mali prebytok poľnohospodárskej výroby, teda vznikol čulý obchod, zdokonalili lode, kolesa a vozy na dopravu, štandardizovali výrobu tovaru, stavali sofistikované čisté mestá podriadené obchodu, ktoré mali kanalizáciu, vodné nádrže, ale i splachovacie záchody. Obchodníci mali svoje značky kvality, platili sa dane, clo, uzatvárali sa zmluvy, hypotekárne úvery. Pokúšali sa o skrotenie slonov pre dopravu ťažkých predmetov, nosili látky z ovčej vlny, pili medovinu a stavali domy z pálených tehál. Podľa starovekých indických eposov dokonca niektorí indický „experti“ tvrdia, že starí Indovia vykonávali plastické operácie, mali i internet, lietadla, či satelity, pretože spolupracovali s mimozemskou civilizáciou, čo je síce zaujímavé, ale nepodložené – podobne ako povesti o iných civilizáciách v ktorých existovali mimozemšťania.

Neskôr vznikla i oddelene prvá americká civilizácia Caral pri rieke Šupe v dnešnom Peru. Táto civilizácia odtrhnutá od euroázijských znalosti a plodín, si sama vyriešila a rozšírila pestovanie plodín ako fazuľu, bavlnu, sladké zemiaky, kakao, ovocie guava a upravila si i tok rieky. Vzhľadom na pozostatky morských rybích kosti a mušlí je zrejme, že obchodovali s ľuďmi žijúcimi na pobreží mora. Títo a následne americké civilizácie keďže nemali skrotené ťažné zvieratá nepoznali ani princíp kolesa, nepoznali železné nástroje, ani zbrane postupovali pomalšie ako civilizácie v Euroázie a tiež pri zmene klímy veľmi rýchlo zanikali (caralská civilizácia zanikla asi pred 3800 rokmi). Neskoršie kultúry (Inkovia, Mayovia i severný Indiáni) objavili i kukuricu, zemiaky, batáty, maniok, dyne, boby, melóny, slnečnice, paradajky, papriku, avokádo, búrske oriešky, chilli, ananás, javorový sirup, kaučuk, chinín, ale i koku a kurare.

Veľká čínska a grécka civilizácia vznikla až o tisíc rokov neskôr, avšak ich základ už nebol odkázaný na veľké rieky a ich každoročne zúrodnenie záplavami, ale s využitým ťažných zvierat mohli pôdu orať a tak rozšíriť civilizáciu i do vnútrozemia, čo spôsobilo, že neboli tak odkázaní na rozmary nevyspytateľných bohov rieky. Tak vznikali myšlienky, že osud človeka má v rukách v prvom rade človek, že práca ľudí je zdrojom úrody. Tieto myšlienky pretrvali až do modernej doby. V Číne vybudovali cestné a vodné dopravné siete, vyrábali hodváb, vozy mali špicové kolesá. Vznik gréckej civilizácie začal na ostrove Kréta, kde sa začali používať pákové lisy na výrobu olivového oleja, ktorý vyvážali do vtedy známeho sveta a tavili i privážané kovy.

Ďalej už nebudem v tomto vývoji civilizácií pokračovať, pretože nastal rozmach nepreberných vynálezov, ktorý sa načas zastavil víťazstvami náboženských fanatikov, ale neskôr pokračoval napriek nesúhlasu náboženských predstaviteľov.