ateista

Pri poslednom mojom blogu vznikla polemika, či človek je viac ovplyvňovaní svojimi zdedenými génmi, alebo výchovou. Za tvrdením z toho blogu naďalej stojím, myslím si, že vlastnosti človeka sú ďaleko viac ovplyvňované softwarovou výbavou genómu DNA a až potom výchovou. Je pravda, že dlhodobou výchovou je možné nevhodné gény utlmovať a dobré aktivovať, ale je to veľmi náročný nekončiaci proces a neodbornými zásahmi môže narobiť viac škody ako úžitku. A ani urýchľovať tento proces i odborníkmi sa nemusí vydariť. Navyše je otázne čo sú dobré a čo zle gény a či treba za každú cenu tlačiť niekoho do toho čo nie je pre neho prirodzené – napr. nasilu zmeniť homosexuálov.

Ako je možné, že sa narodí niekto taký aký bol Mozart – musí sa stretnúť celá rada génov jeho predkov pre určitú profesiu a navyše musia byť tieto vlastnosti správne podporené ešte vonkajšími podmienkami. Avšak podobne sa môžu u jedinca nahromadiť  i nevhodné gény a to od rôznych i vzdialených predkov. V takom prípade, môže byť tento jedinec veľmi nebezpečný pre svoje okolie. Tieto úchylky ho môžu úplne ovládnuť i keď navonok sa nemusí nič neblahého spozorovať. Túto dilemu dvojitého života, kde sa jedinec navonok prispôsobuje požiadavkám doby už v minulosti odhalila cirkev a označila ho ako „dedičný hriech“.

Jednotlivé národy sa geneticky pretvárali tisícky rokov zo zberačov-lovcov na poľnohospodárov, avšak doteraz táto zmena ešte plne nezakotvila v génoch. Medzi zberačmi a poľnohospodármi existuje medzi skupina – pastieri. Mongoli vo svojich vojenských výbojoch ničili obrábané políčka a menili ich na pastviny, pretože iné ako pásť dobytok nevedeli, čím vrátili evolučný vývoj v týchto krajoch o tisícky rokov naspäť.  Pastierstvo tam prekvitá doteraz. Židia boli pôvodne tiež pastieri, ale okolité národy ich presvedčili (Mezopotámia, Egypt) že žiť na svojom a v mestách zvyšuje hrdosť a bohatstvo národa. Pre urýchlenie tohto prerodu múdri tohto národa použili Boha, ktorý akože si vyvolil tento národ pod podmienkou, že bude robiť to, čo im prikáže.

Zaujímavý príklad  odlišného nazerania na zmysel života možno vysledovať i v našich končinách. Kočovní zberači – lovci i pastieri, ktorí sa presúvali z jedného miesta na druhé nepotrebovali sa starať o to čo po sebe zanechajú a ako veľmi dôležitého pomocníka pre svoje činnosti mali psa, za to poľnohospodári, ktorí sa pochopiteľne zdržovali na jednom mieste nemohli miesto kde žili devastovať, pretože ich živilo a za pomocníka prijali i mačku, ktorá sa drží v príslušnej lokalite, pričom sa stará o likvidáciu škodcov úrody. Dodnes v osadách týchto pôvodne kočovných národov i keď žijú v našich končinách bezmála 400 rokov sa neujali mačky i keď by mali tam čo likvidovať. Pre ľudí u ktorých prevládajú gény zberačov je veľký problém naučiť sa základne agrárne technologické postupy a to: obrábať pôdu, niečo zasadiť, pestovať to, ale hlavne zabezpečiť časť úrody pre ďalšiu výsadbu. Sú známe príklady, ktoré vychádzajú z pôvodného kočovného života, že po výplate z nich už nikto nedošiel do práce – a znovu sa objavili, až keď nič iné nenašli. Tu nejde o nejaký rasizmus, to účinkujú gény ich predkov.

Podľa Richarda Dawkinsa, za to my starousadlíci máme voči zberačom viac vypestované sebecké a arogantné gény a pudy, ktoré nám v minulosti síce slúžili v boji o prežitie, avšak v súčasnosti pri hrozbe nukleárnej vojny, či ekologického zničenia Zeme, môžu spôsobiť katastrofu.

Od roku 1800 prestalo ľudstvo žiť len z obnoviteľných zdrojov a na základe priemyslovej revolúcie začalo rabovať neobnoviteľné prírodné zdroje a to bez akejkoľvek regulácie. Zároveň s tým nastal i prudký nárast populácie. Niektoré národy si tak zvykli na vyšší životný štýl, že im nevadí ani to, že žijú na úkor iných, ani to, že pomaly ničia planétu. A čo je najhoršie nemienia z tejto pozície ustúpiť. Nedávno vyhlásil generál amerického Pentagónu Mark Milley, že Spojené štáty rozdrvia každého, kto by sa pokúsil zničiť ich štýl života.

Napriek nesúhlasu týchto „patriotov“ prezident Obama konečne podpísal parížsku dohodu o znížení emisií skleníkových plynov, čo bude mať iste nepriaznivý vplyv na americkú  životnú úroveň. To, že títo generáli z Pentagónu boli a sú stále v moci svojich pudov a nevhodných génov potvrdzuje  i známa historka, keď prezidenta Kenedyho v čase Kubánskej kríze nabádali, aby začal nukleárnu vojnu voči Sovietskemu zväzu a to i s tým rizikom, že zostanú len 2 Američania, i tak by Američania zvíťazili.

Ako utlmiť tieto nevhodné gény, ktoré sťažujú naše prežitie tak, že nedovoľujú sa vrátiť k spôsobu života len z obnoviteľných zdrojov ale naopak povzbudzujú skôr do neoprávneného zaberania zdrojov iným národom, namiesto seriózneho obchodovania, bude  veľmi ťažké – čas pracuje proti nám. Pretože do 100 – 200 rokov už väčšina neobnoviteľných prírodných zdrojov bude vyťažených a nepomôže nám (pri takom náraste obyvateľstva) ani recyklácia odpadu, či finančne náročná ťažba prírodných zdrojov z iných vesmírnych telies.

To, že viac rozhodujú u človeka gény a výchova sa len prispôsobuje hovorí i to, že vedci objavili aj náboženský gén, ktorý tlačí svojho majiteľa k spiritualite – v  krajinách kde náboženstvo hrá významnú úlohu majiteľ takého to génu priľne k hlavnému náboženstvu ako je kresťanstvo, islam, budhizmus, woodu, či len k prostému meditovaniu a v nenáboženských krajinách si ľudia svoju ochranu vylepšujú vylepovaním obrázkov rôznych nám neznámych bizarných bohov, ale aj známych ako napr. Mao, Stalin, či Kim Ir Sen. Veria, že ich čarovná moc má ochranné účinky pred nehodami. To, že tento gén existuje potvrdili rozsiahle prieskumy, ktoré potvrdili, že len jednovaječné dvojčatá aj po rozdielnej výchove sa v tomto prípade zachovajú vždy rovnako – buď veria v Boha, alebo neveria. Samozrejme, že to nedáva odpoveď či Boh skutočne existuje, ale hovorí  len o tom, či som ochotný uveriť neuveriteľnému. Ja osobne tento gén určite nemám, pretože pokiaľ si pamätám vždy som náboženstvo chápal ako vymyslené rozprávky, ktorým nemožno veriť.

Ako potom výchovne pôsobiť, aby nedošlo k tomu najhoršiemu, ponúkam rady ateistu:  myslieť globálne, pracovať lokálne a svet pokiaľ sa dá vysvetľovať rozumom a nie zjavením. Dôležitejšie je to čo sa deje teraz, čo môžeme napraviť a nie to, čo je vekmi vzdialené a teda neoveriteľné. Treba dbať a rozvíjať pokiaľ možno prirodzenosť každého človeka, ktorá vyplýva z jeho osobného software génov a nevnucovať mu za každú cenu naše predstavy ako jediné vhodné priority človeka –  čím zamedzíme zbytočným stretom, depresiám, úzkosti, či neurózam a tak vychováme psychicky zdravého človeka, ktorý nebude ani len uvažovať o apokalypse života na Zemi.