ateista

   Silne veriaci, majú v tejto otázke jasno. Pretože vychádzajú z predpokladu, že Boh je pravda, a tak na základe jeho sľubov, ktoré boli zapísané – je logická i nádej, ktorú im dáva.

   Náboženstvo je však len ideológia deklarujúca názory, ktorých pravdivosť nevie nikto dokázať a preto ma na nej irituje už tá sebaistota, s akou ideológovia všetkých možných náboženstiev vyhlasujú svoju vieru za „pravdu“. Viera a presvedčenie sú rozdielne veci. Presvedčenie je viera i poznanie zároveň. Poznanie nie je však stav mysle, pretože uveriť môžeme aj nezmyslom, ale poznanie je súlad s realitou.

   Keďže každá ideológia nie je bez demagógie, čo je veľmi nebezpečný nástroj na ovládanie „más“. O čom vedela i cirkev a úspešne ju využívala po dve tisícročia, vedeli to komunisti, vedeli to aj nacisti. Každý hlásateľ ideológie má tendenciu históriu prepisovať do tej podoby, aby vyhovovala jeho ideológii. Komunisti dodnes majú tendenciu vymazať z histórie politické procesy a problémy s dostatkom tovaru. Presvedčujú nás, že socializmus a komunizmus je nádej ľudstva, pretože sú to tie najlepšie ekonomické a sociálne systémy na svete, i keď práve história dokladá opak. Obdobne i nacisti. A kresťania – sami posúďte. Len ateisti to nepotrebujú.

   Keď sa demagógovi podarí presvedčiť väčšinu národa, že jeho národ je vyvolený a ostatné národy treba vyhladiť, keď iné názory vyloží ako falošné, či ovplyvnené diablom – dôjde k vyvražďovaniu národov, k ničeniu dôveryhodnosti nositeľov iných presvedčení a ak títo sa začnú brániť môžeme očakávať rozsiahle a pritom zbytočné konflikty. („…Každý, kto by nehľadal Hospodina, Boha Izraelovho, mal byť usmrtený, malý či veľký, muž či žena.“ Druhá kniha kronická, kapitola 15, verše 12 a 13.).

   Nútiť tento svet aby sa nemenil a zotrval vo viere v nadprirodzené bytosti a to na základe rozprávok, dohadov či snov, ktoré neobstoja pred žiadnou skúškou autentickosti  považujem za absurdné, pretože je to v rozpore s mojím najhlbším presvedčením, že pravda sa musí dokazovať, a nie, že ju stačí „dosvedčiť“ párom vymyslených bájok. Ten kto potrebuje, aby sa človek vzdal zdravého rozumu, je ten, čo chce otvoriť dvere dokorán všetkým nezmyslom, ktoré dokáže náboženstvo vyprodukovať?

   Myslíte si, že preháňam, ľudia už všeličo pochopili a všetko bezmyšlienkovo neprijmú. No, nie je to pravda.  I tí najmiernejší veriaci sú na strane kresťanskej cirkvi, ktorá povedala, že hlavnou príčinou tragédie, ktorá sa stala redaktorom francúzskeho satirického časopisu bolo rúhanie. Moderná veda sa zrodila z premýšľania rozumných ľudí, ktorú cirkev sústavne znevažovala a ničila.  Potom, čo hneď na začiatku zničila Alexandrijsku knižnicu a na 1000 rokov si uzurpovala právo na pravdu a vzdelanie tím, že pálila a ničila knihy, ktoré boli podľa nich rúhaním, vraždila alebo psychicky likvidovala ľudí s inými názormi si vytvorila základ svojej neomylnosti a nedotknuteľnosti…. Ale to všetko predsa viete, že?  .. no i tak naletíte na tvrdenie, že za vraždy si môžu redaktori sami, tým, že sa rúhali.

   Náboženstvo nie je neomylné a preto ho treba kritizovať, napriek nebezpečenstvu, ktoré z tejto kritiky hrozí, a to preto aby sme sa vedeli včas brániť. Najmä keď náboženská ideológia vstupuje do štátnych škôl a infikuje nenakazený rozum deti. Nemyslím si, že známy biblický príbeh o ochote zavraždiť vlastného syna, ako ľudskú obeť je príklad skvelej morálky a to  len preto, že dotyčný rodič počuje vo svojej hlave hlasy – asi Boha. V tejto súvislosti tvrdenie, že len náboženstvo predstavuje tu správnu morálku je smiešne, pretože história dokazuje, že obdiv k týmto primitívnym príbehom vás skôr dovedie k fanatizmu.

   Morálka nemá nič spolčeného s náboženstvom a už vôbec nie s fanatizmom. Morálka nie len to, že musí byť v súlade s realitou ale hlavne je vecou osobnej zodpovednosti za svoje chovanie a počínanie voči človeku nech je akéhokoľvek rasy, či pohlavia.  To znamená, že morálka nemá nič spoločné s presvedčením. Ako môže náboženstvo vychovať rozumných a morálnych ľudí, keď je vystavené takejto demagógie: („Ľudia žijú v blude pretože odmietajú počúvať Boha a dôverovať jeho evanjeliu. Tento blud je veľmi silný pretože Boh na nich posiela silu bludu, aby verili lži a boli odsúdení všetci, čo neuverili pravde, ale obľúbili si neprávosť.“  2 Tesalonickým 2:11-12).

   Mňa osobne vytáčajú i na prvý pohľad neškodné vyhlásenia veriacich, keď za jediné logické vysvetlenie doteraz nevysvetliteľného pokladajú nadprirodzený boží zásah. Nechápem, čo je na nadprirodzenom čine logické. Ak by sme napr. pripustili , že do vzniku nášho sveta zasiahla nejaká doteraz nám neznáma entita. Nevieme však isto čo to bolo. Pretože nemáme základne údaje – tu nám preto logika nemôže pomôcť, môžeme len predpokladať, že by mohlo ísť od náhodného zoskupenia atómov potrebných pre život, alebo o zázraky rôznych božských stvoriteľov, či zásah mimozemšťanov. Tvrdiť ale, že viera v môjho Stvoriteľa je jediné pravdivá je logicky nanajvýš nelogické ak to nie je doložené overiteľnými dôkazmi.

   Doprosovať sa k tejto neznámej entite je už logicky nezmysel, i keď nádej, že také niečo existuje pomáhalo človeku lepšie prežívať. Takúto sugestívnu masáž mozgu si ľudia radi kúpia a preto kde je dopyt, tam je i ponuka. Na trhu nádeji sa ponúkajú rôzne prepracované hry o sľuboch dobrotivého Boha,  predpovede budúcnosti podľa horoskopov, či kryštálovej gule, ale aj možnosti obrovských peňažných výhier v rôznych hazardných lotériách. Tu si však treba uvedomiť, že uskutočnenie týchto prísľubov má koľkoráz menšiu pravdepodobnosť ako náhodne zoskupenie prvotných atómov. Kto tu vyhráva to sú vždy len tí, čo tieto hry obhospodarujú. Pokusy o úplný zákaz tohoto biznisu nič nerieši, ľudia si nájdu ešte nebezpečnejší hazard – myslím si, že aktivita na úplný zákaz tejto činnosti bola a je len politická hra.

   Ako som už povedal o nejakom Stvoriteľovi, či všemocnom Bohu nič konkrétne nevieme, ale dokážeme o tom písať milióny nezrozumiteľných slov, čo naznačuje, že ide iba o fikcie ľudskej predstavivosti, ktorá potrebuje aby Boh a jeho nádeje existovali a ak jedného zmetieme, nájdu sa obchodníci, ktorí si zo starých bohov zrekonštrujú nového. Inými slovami bohovia, produkt našej viery bude existovať, pokiaľ my budeme živý a taký hlúpi, že ho budeme hľadať. Boh stvoril človeka na svoj obraz, ako tvrdí stará biblická rozprávka o stvorení, ale správnejšie je povedať, že človek si vytvoril Boha ako nádej pre naplnenie vlastných túžob.

   I keď pripúšťam, že náboženstvo nemusí byt vždy priamou príčinou konfliktov, väčšinou hlása lásku, ba dokonca by som tipoval že možno naozaj aj nie je, ale tým, že sa dokáže efektívne zvýrazňovať pri riešení konfliktov ľudí tak, že ich odvádza od používania rozumu, a ponúka im náboženské dogmy a predsudky prilieva len olej do ohňa. Pokiaľ  máte aj jednu stranu, ktorá by sa usilovne snažila nájsť riešenie a druhú, ktorá z nejakého, obyčajne náboženského dôvodu presadzuje neustále svoje riešenie, i keď je úplne zjavne, že už nezodpovedá súčasným poznatkom a preto bude nefunkčné – spravidla to nevyrieši konflikt, ale ho ešte prehĺbi. Viď aliancia za rodinu.

   Nikoho neodvádzam od svojej viery, avšak pokiaľ ste veriaci s dojmom, ktorý vám nainfikovali už v útlom veku, že by ste mali veriť viac, naozaj odporúčam prečítať si Bibliu, či Korán – narazíte nakoniec na to, že budete musieť buď prehodnotiť vieru, alebo zahodiť rozum. Náboženská obec a ich autority vám „pomôžu“ len v tom, aby ste sa náhodou nerozhodli pre tu prvú možnosť.

   Či už veríte v dobrotivého Boha, alebo nie, máte rovnaké šance – niet rozdielu. Preto existenciu Boha pokladám za hazard, ktorý odporúčam regulovať do prijateľných medzí. Pretože rovnaký krok aký urobí konvertita od myslenia k viere, urobí tiež veriaci k fanatizmu. Dokonca tento druhý krok je omnoho ľahší, pretože v tej dobe už budete obklopený spolu veriacimi, ktorí vás v tomto kroku utvrdia.

   Viera, hlavne tá fanatická vytvára síce dojem bezpečia a výhry, ale ide len o duševné placebo, čo v skutočnosti nás neochraňuje, ale oddelí od svojich priateľov, ba ani nevylieči, ak nepočítam dočasne vyliečených hypochondrov. Preto treba pristupovať k viere opatrne a neprepadať hazardu –  viac by sme sa mali zamerať na skutočne liečenie chorých, na presadzovanie ľudskej spravodlivosti, ale i na zavádzanie bezpečnostných opatrení, no hlavne by sme sa mali zamerať na vlastnú dômyselnosť – čím na tom budeme v oveľa lepšie ako keby sme sa spoliehali len na božie milosrdenstvo, či božiu spravodlivosť.

Spracované na základe diskusných príspevkov k viere.