ateista

Stvoriteľ vznikol na základe domnienky, že všetko musí mať svoj začiatok a z toho sa rozvinuli  fantázie až do úplných podrobnosti a odvodeniny, že na začiatku musel existovať inteligentný  Stvoriteľ.

Každá stavba musí mať základ, a preto ak budujeme nejakú predstavu nemožno vychádzať len z fantázie a už vôbec nie z nadprirodzena, ale z toho čo existuje. Ak hmota, či jej energetická premena nemôžu existovať oddelene – nie je hmota bez energie, nie je energia bez hmoty – potom ich nemožno zničiť a teda ich nemožno ani stvoriť, pretože čo je nezničiteľné je i nestvoriteľné.

Hmota a energia tu boli od večnosti, nemôžu rásť, ani sa zmenšovať. Z toho vyplýva, že za hmotou, či energiou neexistuje žiaden zámer, žiadna inteligencia. To znamená, že nadprirodzeno nebolo a nie je.

Ak je hmota a energia od večnosti do večnosti, nemôže existovať ani Boh. Príroda, vesmír nemá svojho pána, neexistuje nikto kto by vypočul modlitby, nie je boh, ktorý by sa zľutoval nad nevinne trpiacimi, všímal si otrokov viery, matky, ktorým berú deti, nie je boh, ktorý by ukončil trápenie a spasil mučeníkov.

Ak je hmota a energia od večnosti do večnosti, vyplýva z toho, že všetko čo bolo možné, sa stalo, čo je možné sa deje a čo bude možné sa stane. Prítomnosť je nevyhnutným produktom minulosti, a nevyhnutnou príčinou celej budúcnosti. Všetky tvary rastlinného a zvieracieho života, všetky pudy, schopnosti a svedomie sa zákonite vyvinuli. Taktiež ľudské názory na klady, či zápory, cnosti a nesprávnosti, myšlienky a sny, nádeje a obavy sa neustále vyvíjajú a budú vyvíjať.

Poznáme všetky články reťazca vývoja od najnižšieho živočícha až po človeka. To sme sa nedozvedeli zo svätých kníh, ale zo skamenelín a z príbuznosti DNA. Vývoj vesmíru je niečo prirodzené, čo popiera existenciu nadprirodzena. I najväčší kresťanský mysliteľ Tomáš Akvinský dospel k názoru, že Boh nie je odpoveď, ale je to otázka.

Napriek tomu, že človek stvoril konkrétnych bohov a diablov, nebesá a peklo; napísal sväté knihy i vyrobil zázraky, staval na oslavu boha katedrály a žaláre pre neveriacich. Napriek kázaniam, sľubom a hrozbám; drania z kože a upaľovania za živa sa nepodarilo urobiť ľudstvo lepším ani šťastnejším, pretože neumožnili človeku aby sa realizoval, ale naopak urobili z neho otroka, ktorý sa spolieha na pána boha, na šťastie, na dobročinnosť. Ženu chápali a chápu doteraz len ako prostriedok na rozmnožovanie, čo spôsobuje, že človek stratil zodpovednosť a inteligenciu aby si mohol zvážiť dôsledky svojich činov. Zákazmi a tajnostkárstvom okolo sexu spôsobili viacej vášne ako inteligencie, viacej vášne ako rozumu. Z nevyužívania rozumu vznikala bieda a beznádej.

Tento vývoj možno doteraz sledovať v rozvojových krajinách, ale i u nás v niektorých komunitách, kde náboženstvo má navrch a hustia do ľudí poznanie, že otrok je čistejší a pravdivejší ako slobodný človek, že nevedomosť je pôda, kde vznikajú kvety cnosti a hrozia sa myšlienky, že inteligencia (napr. antikoncepcia) by mala byť pánom vášne. No keď sa ich rodiny ťažko uživia logicky utekajú do krajín, kde je aká taká inteligencia spoločnosti.  Jediné riešenie je, aby tak ako v Európe bola oslobodená žena. Deti sa majú narodiť vítane a nie to nechávať na prírodu.

Príroda nemá zámer, nemá rozum. Produkuje bez účelu, zachováva bez cieľa, ničí bez myšlienky. Človek má trochu rozumu a mal by ho užívať. Rozum a schopnosť tvoriť je jediná sila, schopná povzniesť človeka. Omnoho lepšie je myslieť a snívať – skrátka byť voľný, dospieť, opustiť strach a nedôverovať pánovi, ktorý ťa zotročil. Žiaden pán nie je tak veľký, a človek tak nedospelý, aby urobil otroctvo sladkým.

Spracované podľa myšlienok – Robert Green Ingersoll (1833 – 1899)