ateista

Čo je dobro a čo zlo sa mení nielen časom, ale i podľa národov, či náboženstva. Každý národ hovorí svojim jazykom „dobra a zla“ sused tomu nemusí rozumieť. Mnohé, čo jednému národu pripadalo dobré, inému bolo na posmech. Svoju reč národ vytvoril vo svojich mravoch a právach. Kedysi bolo, a v moslimskom svete doteraz platí, že rúhanie sa bohu je najväčším zločinom, no keď pomaly u nás viera v boha sa stráca, strácajú sa i títo zločinci. Ešte pred pár sto rokmi v našich zemepisných šírkach bolo hriechom umývať sa, starať sa o svoje telo, čo presadzovali vykladači svätého písma ako základ morálky že najdôležitejšie je príprava duše na druhý svet. No i teraz sú ešte u nás  fanatici čo pokladajú každú pochybnosť voči textom Biblie za hriech.

Avšak človek už v súčasnosti dáva sám veciam, mravom hodnotu, on dáva veciam zmysel – ľudský zmysel. A doba sa mení i v kresťanskej obce.

Najlepšie to bolo vidieť pri diskusiách o februárovom referende, kde samotní kresťania vyzývali ľudí  aby neustupovali demagógie. Pokladali argumentáciu Aliancie za rodinu ako primitívnu  demagógiu a prirovnávali ich argumenty ako keď pes naháňa svoj chvost – točenia sa v kruhu.

Doslova píšu „Predstavitelia národa by sa nemali báť demagógie, aj keď bude spájaná priamo s Bohom. Ak tak neurobia a budú pokračovať v pokrytectve, tak podobných chromíkovských dobrodružstiev tu začneme mať plno. Teraz sa ešte to dobrodružstvo pre Slovensko skončilo dobre. Nabudúce to už tak nemusí byť.

Čo je vlastne demagógia, podľa wikipédie na internete je to spôsob manipulovania ľuďmi, kedy je klamné a pôsobivé vystupovanie využívané na získanie vplyvu, politickej podpory a moci. Namiesto vecného zdôvodňovania, pôsobí hlavne na predsudky a emócie slabo informovaných alebo emotívne orientovaných ľudových más a je zameraná na ovládnutie ich vedomia a uskutočňuje sa klamaním alebo inými nemorálnymi prostriedkami.

Typické prostriedky pre demagógiu sú prekrucovanie faktov, vytrhávanie z kontextu, špekulácia so záujmami a túžbami ľudí, apelovanie na ich prízemné pohnútky a predsudky, lživé prísahy a nereálne sľuby, klamlivé osočovanie protivníkov, vyvolávanie strachu a podobne.

Málo kto si však uvedomuje, že definícia demagógie plne pasuje na vieru v Boha. Boh je len domnienka a pripisovať domnienke nejaké zámery je nanajvýš hlúpe a detinské. Dokazovať vieru v Boha nevierohodnými zázrakmi, či neoveriteľnými príbehmi z dávnej minulosti, sľubovať posmrtný život, vyvolávať strach z hriechu proti Bohu, ktorý nemá nič spoločné zo svetskými zákonmi plne zodpovedá tejto definície demagógie. Boha vložili do každej medzery, ktorú nevie veda vysvetliť; do každej medzery však vložili blud a tieto medzery nazvali bohom. Aj keď niečo nadpozemské cítiš, že musí existovať , to nehlási tvoje telo, ale tisícky rokov otravovaný mozog demagógiou. Táto náboženská demagógia urobila svoje – teraz keď poviem, že som ateista, tak prinajlepšom si väčšina ľudí myslí, že žartujem, pretože bez Boha nie je možné žiť. Predstavujú si život bez Boha, že nutne vedie k nočnej more a nakoniec k samovražde. Keď na tom trvám, že naozaj som ateista i tak tomu neveria, a dostane sa mi rôznych nálepiek počínajúc od označenia môjho hnijúceho vnútra až po podozrenia, že som platený bezcharakterný provokatér.

V tvojom tele, ktoré budovala evolúcia milióny rokov je viac rozumu ako v tvojej najväčšej múdrosti. A kto vie, či tvoje telo potrebuje túto tvoju náboženskú múdrosť. Dokonalé zdravé telo hovorí o zmyslu zeme a nie o neskutočných víziách. I keď akože Boh stvoril prírodu, človeku nedal do zákonov nič aby ju opatroval, a videl v nej zmysel svojho života,  prečo asi? Títo „ dobrí kresťania“ nadŕžajú starým veciam a preto chcú staré veci zachovať. Život stále prináša nové výzvy, čo je pre nich postrach a hrôza a preto v tomto protivnom živote neustále hľadajú čo by nazvali úpadkom.

Koho títo dobrý a spravodlivý ľudia najväčšmi nenávidia? Toho, čo im siaha na ich tabule hodnôt a bije do nich – ten však neničí, ale tvorí hodnoty, ktoré sú dobré hlavne pre človeka. Kto tvorí, hľadá druhov, nie stádo veriacich. Pretože nemožno uzatvárať priateľstvo s hluchými otrokmi. Otrok, či tyran nemôže mať priateľov, ale len spolutrpiacich. Svojho Boha začali milovať až vtedy, keď ho pribili na kríž. Z tohto otroctva mysle je ich možno dostať len keď niekto vykúpi ich od vykupiteľa.

Odkedy som pochopil, že nad nami neexistuje žiaden sebestredný a závistlivý účtovník, spím veľmi dobre, zdravotný stav sa mi veľmi zlepšil, pretože hlavne počúvam potreby svojho tela a svojej rodiny a i občasné bolesti chrbtice som tiež vyriešil – vitamínom D.