ateista

Situáciu, keď vás niekto, či niečo uvedie do omylu či prepadnete do šialenej činnosti, ktorá sa neskôr ukáže ako scestná iste poznáte. Tu nemám na mysli hry podomového obchodníka, či nejakého šarlatána, ale ide mi hlavne o rôzne hnutia a to nielen náboženské, ale i hnutia technologických či sociálnych nezmyslov. Vytriezvenie môže byť veľmi nepríjemné. Ak ste objavili kritické myslenie v neskoršom veku tak ako ja, iste poznáte pocity strachu a rozčarovania pri prekonávaní zakorenených omylov, predsudkov. To, ale neznamená, že toto vytriezvenie čaká každého – k podobnému stavu ani u svojich poslucháčov sa nedostanete ľahko, ak vôbec. Mne samému to trvalo najmenej 30 rokov než som pochopil, že náboženstvo len súbor výmyslov, ktoré v prvom rade sleduje potvrdzovanie postavenia vyvolených.

Pri reakciách na moje bezbožné úvahy, ktoré sa mi zdajú koľko razy trefné sa od veriacich odrážajú ako hrach od steny. Pravdupovediac ani neočakávam, že nejaký veriaci po prečítaní takéhoto článku by povedal a odteraz budem ateista. Skôr tieto úvahy sú určené pre ľudí, ktorí nedokážu prijať niečo, čo pozitívne neexistuje.

Ateizmus nie je tvrdenie, že Boh neexistuje, je to zamietavé stanovisko, že Boh existuje – pretože nie je podporené dôkazmi. Tak ako budeme tvrdiť na súde, že obžalovaný je nevinný, pokiaľ sa nedokáže opak. To ale neznamená, že nemusí byť vinný. Ak niečo je prehlasované bez dôkazu, môže to byť  i odmietnuté taktiež bez dôkazu.

Ateizmus nie je nejaký filozofický, či náboženský pohľad na svet, ale len hľadá odpovede na nedôveryhodné tvrdenia že Boh existoval či existuje. Cieľom ateizmu je dokázať, že všetko vzniklo prirodzenou cestou, bez vplyvu nadprirodzených síl. Samozrejme, že až takto vyhranený názor nevznikne u človeka naraz a možno ani nikdy. Veľa takých čo sa hlásia k ateizmu, uznávajú evolúciu, ale aj veria v existenciu Stvoriteľa,  ktorého si  vysvetľujú po svojom.

Keď už chceme skúmať prírodu, prečo ateizmus neakceptujete úžasnú predstavu, že jestvuje Boh, ktorý dal ľuďom k dispozícii nepredstaviteľne veľký a zaujímavý vesmír na skúmanie a poznávanie?

Ak by tento predpoklad bol správny, potom tu pre človeka nezostáva nič čo by zlepšil, môže tu len objavovať, ale nič nemôže zmeniť. Čo je na tom veľkolepé objavovať, ale nemeniť. Nielen hľadanie pravdy, napr. v prírodných vedách, ale hlavne tvorivá činnosť, ktorú si nevymodlíš nadchýna a je zmyslom života.

Som si vedomí i toho, že cez náboženské túžby vznikli odpovede na najrozličnejšie neriešiteľné morálne otázky a výzvy. Naproti tomu ateizmus sám osebe nie je prameňom morálnych impulzov, či umeleckých počinov. Tie sa dostavia, až keď neveriaci príjmu za svoju koncepciu sekulárneho humanizmu, čo však je dosť komplikované, oveľa menej hrejivé a dokáže to prežívať len malá menšina.Zatiaľ stačí veľa vnútornej sily na naučenie sa, že pomoc pre úspešné konanie nemôžeš očakávať od Boha, ale len od pripravenosti seba a svojich blízkych.

Ešte dlho nebude mať ateizmus dobré karty. Vo svete všadeprítomného marketingu je jeho „ponuka“ málo atraktívna. Globálne je väčšina ľudí podľa tradície a kultúry nábožensky založená. Ateisti si musia uvedomiť, že tu pôsobí princíp evolúcie: množstvo vyváži neschopnosť  –  náboženstvo vo svojej všade prítomnosti prináša výhody jednotlivcovi aj spoločnosti, a to nielen v predstavách, ale v skutočnosti – preto je po ňom dopyt, dokonca bez ohľadu na jeho druh. Je známe, že sa pri tom zamlčujú, zľahčujú a zabúdajú jeho mínusy, totiž početné a závažné škody, ktoré v dejinách ľudstva zapríčinilo, ani otázka o pravdivosti náboženstiev sa už nekladie. Zo skúsenosti už vieme, že musíme byť na pozore, na  zdanlivo neškodné iracionalizmy navádzajúce k jednoznačným náboženským odpovediam, či výnimočnosti bohom vyvoleného národa, ktoré vedú k ďalším, už nie tak neškodným – a opäť sú z toho vojny a ľudia sa zabíjajú v mene vymyslených Bohov, či k ochrane „národných“ záujmov.

Bolo by žiaduce, aby boli prijímané na jednej strane principiálne ateistické zamietanie všetkých fantázií o druhom svete, o priazne Boha k určitému chovaniu a na druhej strane sa vyzdvihovala životodarná etika, stavajúca do centra záujmu človeka a jeho konkrétny prospech. Aj tu však pozor na snívanie. Realistický pohľad na svet, t. j. vedome žiť bez náboženstva, ezoteriky, rasizmu a povier atď., nie je zatiaľ na ústupe, skôr opak je pravdou.

Ateizmus ateista chápe ako protest proti zlu vo svete, ktoré náboženstvo toleruje a ako úsilie oslobodiť človeka od demagógie, pričom odmieta mať rešpekt voči neopodstatneným názorom, tradíciám, či tvrdeniam, ktoré autori nedokážu z argumentovať ako  pravdivé.