ateista

V poslednom čase sa na tomto blogu vyrojili tzv. teológovia, ktorí uznávajú dlhý vývoj Vesmíru i evolúciu avšak pod  kontrolou a riadením zvonka Bohom – Stvoriteľom.

 Vznik Vesmíru a všetkých prírodných konštánt je záhadou a môže takou zostať navždy. Avšak pripisovať Bohu, že urobil to všetko, čomu nerozumieme, je zneužívanie pojmu Boha, pretože ho používajú všade tam, kde by mali použiť slovo nevedomosť. Bohovia zakódovaní v nervových štruktúrach so všetkou pravdepodobnosťou však existujú – a je ich toľko, koľko je ľudí v čo v nich verí. Avšak to, čo neexistuje sú reálni bohovia vonkajšieho sveta.

Čo sa týka evolúcie, či vzniku Vesmíru – náboženskí oponenti  ich neustále zosmiešňujú nepravdepodobnosťou, že ich vývoj je závislý len na náhode i keď tento názor vychádza z nevedomosti o evolúcie. Ale za to im nerobí problém vložiť do riešenia problému Boha – Stvoriteľa o ktorom nikto nič nevie, len si ho jalovo predstavujú. Svet poznal niekoľko tisíc bohov – síce všetci mali svoje mená, ale neboli o nič skutočnejší ako dnešný bohovia.  Ak by existovalo niečo, či niekto kto tento proces začal a naďalej ho riadi, nechal  by bez odozvy o sebe tárať? Ak áno tak preto, že už vôbec neexistuje, alebo je mu to jedno. Tak či onak uctievať takéhoto Boha je nezmysel a ani sa s ním vôbec nejako  hlbšie zaoberať je strata času. Alebo inak, ak existuje Boh a ak má čo len trochu záujem o ľudí, ktorých stvoril, bolo by azda rúhanie predpokladať, že podá ľuďom nejaký dôkaz o svojej existencie? To nie je žiadne tabu, ktoré nesmieme skúmať – predsa nemôže byť rúhanie ako nám to náboženskí predstavitelia vnucujú, že napr. ak by bolo povinnosťou uctievať Slnko, bolo by podľa nich zločinom skúmať zákony tepla.  Nič o Bohu nevieme, napriek tomu píšeme o ňom milióny slov. Účel je jasný: čo sa nedá pochopiť, nemožno ani zavrhnúť. Keď hľadám v kníhkupectve nejaké knihy ateistov, vôbec nie sú, ale za to náboženskej literatúry je tam na tony. Naozaj nemáme iné možnosti lepšie využiť náš čas?

Najprv Stvoriteľa  vykresľovali ako veľké zviera, neskôr ako Slnko, potom ako človeka – však ako inak, keď my sme to maximum čo stvoril. Avšak  slepou náhodou nikto z týchto „vedcov“ nenazval to, či sa po narodení stanete kresťanom, či moslimom, alebo uctievačom Boha Zeusa alebo dokonca neznabohom.  I keď v prvom rade v tomto prípade ozaj  záleží len na náhode do akého času a prostredia sa narodíte. Je zrejme, že evolúciu v náboženstve neriadi žiaden Boh, pretože by bol veľmi nedôsledný, keď stále existuje toľko rôznych „pravdivých“ predstav o ňom.  Práve preto, že výroky náboženstiev sú založené na ničom, len na predstavách vzniká toľko sekt, kde jediná pravda je slepá viera v predstavy niekoho iného.

 Svet bude fungovať práve tak primerane aj bez výmyslu o existencie zvrchovanej bytosti, ktorá zasahuje do nášho sveta. Pre tento svet je morálnosť potrebná , rozum je potrebný, vzdelanie je potrebné, avšak mytológia, či výmysly o Stvoriteľovi  len narušuje všetko naše úsilie urobiť niečo lepšie pre tento svet.  Bez zbytočného Boha , by sme si museli uvedomiť, že sa môžeme spoliehať len na vlastnú dômyselnosť.

Čím sa javí vesmír väčší, tým väčšou hlúposťou je si myslieť , že všetko bolo zostavené k vôli nám. Je nerozumne si myslieť, že Boh nad nami bdie, pretože títo bohovia sa nijak neprejavujú, ale bohovia zakódovaní v našom nervovom systéme fungujú  a to tak, že rozdeľuje ľudí do znepriatelených táborov ak neveria v ich pravdu. Zaťažiť mladého človeka náboženstvom veru neznamená preukázať mu láskavosť. Od malička som bol vychovávaný v kresťanskej viere, nepamätám si síce, že by mi niekto vnucoval nenávisť voči iným veriacim, avšak i keď som mal evanjelický kostol blízko môjho bydliska, nikdy by som  doň za žiadnu cenu nevkročil a ľudí ktorých som tam videl vchádzať som pokladal za nanajvýš čudných. Ako to bolo možné, keď sme mali rovnakých bohov a mali by sme skôr spolupracovať ako sa oddeľovať? Myslím si, že v tom okamihu ak akceptujeme nejaký systém viery (bez dôkazu) ako dobrý, znamená to, že sme sa rozhodli žiť, podľa presvedčenia chytrákov, ktorým ide o úplne niečo iné.

Taktiež ma rozčuľuje používanie slovka „duchovný“. Je to  výraz, ktorý prichádza vhod ak má umožniť zámer zamotať veci a nie objektívne o nich informovať. Teológovia sú „vedci“ ktorí vyslovia konečný úsudok bez toho aby mali o tom dôkazy. Oni nemusia dokazovať svoje doktríny a dogmy – to však im neprekáža, aby nenapadali  iné teórie skôr než si preštudujú dôkazy na ich podporu. Slepo veriť bez priamych dôkazov, že nejaký Boh je stvoriteľ a dokonca na tomto základe tvrdiť, že je  všemohúci  –  je iste menej rozumné ako tvrdenie o vývoji na základe i slepej náhody, kde sú pre ňu aspoň aké-také dôkazy.

A nakoniec si neodpustím otázku, ak Boh je všemohúci a sústavne prítomný, prečo dovoľuje zlo? Keďže bez jeho vôle sa na svete nič  nedeje. Myslím si, že keď nevie zabrániť zlu, nie je všemohúci. Ak nechce, nie je všedobrotívý. Ale ak Boh neexistuje, potom neexistuje ani peklo a je na nás, aby sme boli morálni, rozumní, vzdelaní tak ako môžeme  byť. V ruženci predsa nie je rozum, ani vzdelanie, len otroctvo a závislosť.