ateista

Vždy bolo dôležité zisťovať príčinu vzniku života, i keď sa to stalo pred niekoľkými miliardami rokov. Pri slabých vedomostiach o tejto dávnej minulosti  a snahe vyriešiť tento problém museli naši predkovia jednoznačne dospieť k špekuláciám, že len v nedávnej dobe vznikol svet, že ho museli stvoriť nadprirodzené  bytosti,  ktorým máme byť za to vďačný, pretože stvorili i človeka. Keďže spojitosť medzi príčinou a následkom bola pre ľudské oči neviditeľná, títo bohovia sa javili ako nevyspytateľní a ľudia im boli vydaní na po spas – jedine hlboká viera a plne sa oddanie cirkvi ich mohlo zachrániť.

No keď si správnu otázku položil už pred 2600 rokmi Táles, dospel k názoru, že človek nemohol byť stvorený, pretože taký človek nemal  žiadne generačne skúsenosti tak by neprežil . Vyvodil z toho , že ľudia sa museli vyvinúť z iných už existujúcich živočíchov, ktorých mláďaťa boli odolnejšie a chránené pre boj s prírodou, čo vlastne boli prvé myšlienky o evolúcie.

Ľudia sú zvedavé bytosti, pretože človek je v základe predátor, jeho stratégia prežitia je skúmať a útočiť. Otázky o vzniku života sú síce tradične adresované filozofie, lenže tá nestačí držať krok s moderným pokrokom vo vede. Preto sa  veda a vedci stávajú nositeľmi  túžby po poznaní. Nové teórie najmä o mikrosvete už akoby odporovali zdravému rozumu. Lenže na čom je založený zdravý rozum – na každodenných skúsenostiach to čo mu dovolia pozorovať jeho zmysly. Nové prístroje, ktoré umožňuje nazrieť hlboko do atómu, či späť do ranného vesmíru vytvára človeku nové zmysly, ktoré v rozume človeka sa ešte neudomacnili. Vytvárajú sa schopné modely, ktoré dokážu vysvetliť určité javy ba aj predpovedať ďalší ich vývoj.

Dobrý model musí byť:

1/ elegantný, t.j. čo najjednoduchší

2/vysvetľovať existujúce pozorovania a byť s nimi v súlade

3/ matematicky zdôvodniteľný

4/umožňiť detailne predpovede o budúcich pozorovaniach, ktoré sa i potvrdia

Čo sa myslí pod prvým bodom – uvediem príklad, už starý Babylončania, hoci si mysleli, že Zem je doska a leží  v strede Vesmíru, vedeli si vypočítať dráhy planét, zatmenia Slnka i keď nie veľmi presne pretože to bolo veľmi zložité pri chápaní vtedajšieho vonkajšieho sveta. Takže ich teória bola pravdivá a dokonca i logická – pretože každý videl, že Slnko sa otáča okolo Zeme a že Zem nie je guľatá, lebo by na opačnej strane ľudia popadali do Vesmíru, voda z by sa mora vyliala, ani že sa Zem neotáča, pretože lastovičky ak by vyleteli z hniezda by už svoje hniezdo nenašli. Táto teória navyše dokázala i správne predpovedať . No keď sa uverejnila heliocentrická sústava  a zdanlivý pohyb Slnka sa vysvetliť otáčaním Zeme, naraz boli výpočty o pohybe planét či zatmení Slnka jednoduchšie a ďaleko presnejšie i keď to bolo proti zdravému rozumu, že Zem sa točí okolo svojej osi  rýchlosťou cez 1600 km/h.  

Na základe týchto teórií sa zrodila myšlienka , že príroda sa riadi pevnými princípmi, ktoré treba len objaviť a že bohovia s tým nemajú nič spoločné. Začalo sa uvažovať nie nad tým prečo sa príroda správa tak ako sa správa, ale nad tým ako sa správa. Cirkev ale za základ svojej vedy si vzala Aristotelov už vtedy starovekom svete zastaraný pohľad na svet, t.j. vznik sveta má božiu príčinu, že ľudské bytosti nemôžu byť stvorené z neživých elementov – atómov bez duše, že je lepšie sa riadiť mýtmi o bohoch ako byť otrokom prírody, čo na 2000 rokov ovládlo západne filozofické myslenie. Parížsky biskup Tempier v roku 1277 podľa inštrukcií pápeža Jána XXI dokonca spísal 219 bludov, ktoré boli zavrhnuté. Medzi herézami bola i predstava, že príroda sa riadi zákonmi, pretože je to v rozpore so všemohúcnosťou Boha.

Laplace až v 18 stor. sa odvážil tvrdiť, že stav Vesmíru i jeho budúcnosť  či minulosť určuje kompletný súbor zákonov. Neexistujú žiadne zázraky alebo výnimky zo zákonov prírody. Keď s týmito objavmi oboznámil Napoleona, spýtal sa Laplacea, ako do toho zapadá Boh. Laplace odpovedal: „Pane , pre túto hypotézu som ho nepotreboval“.

Možno namietať, že Boh tieto zákony zaviedol, že človek má slobodnú vôľu a dušu a jeho správanie nie je určované fyzikálnymi zákonmi. Čo však hovorí v prospech tohto tvrdenia, len vyumelkované rozprávky. A aké vedecké pozorovanie, či aké predpovede možno z neho získať?

I keď v súčasnosti neexistuje žiadna všeobecná teória, ktorá by vysvetlila všetky aspekty Vesmíru, všetky sily prírody, častice, ktoré sú ovládané týmito silami, ani rámec priestoru a času, ale sú jednotlivé teórie, ktoré modelovo riešia problémy prijateľné. Feynman autor kvantovej teórie povedal: „Myslím, že môžem s istotou povedať, že kvantovej mechanike nerozumie nikto“. Lenže teória kvantovej fyziky je v zhode s pozorovaním. Nikdy nezlyhala v žiadnom teste. Nikto nikdy nevidel častice atómov, ale testami je dokázané, že častice nesledujú žiadnu dráhu, ale sa pohybujú po všetkých možných dráhach, tak ako vlnenie, či voda sa roztečie do všetkých smerov. Teda častice , ako i Vesmír nemá len jednu možnú históriu, ale viac histórii, ktoré majú rôznu pravdepodobnosť, takže tento Vesmír je len jeden z mnohých, ktorý je náhodou natoľko stabilný, že dovoľuje vytvorenie života.

Čo sa týka našej slobodnej vôle nášho biologického stroja je tiež závislý od zákonov od  pravdepodobnosti rozhodnutia, čím sa zaoberá psychológia a tiež ekonomika, ktorá predpokladá, že ľudia zhodnotia svoje možné postupy a vyberú sú z nich to najlepšie riešenie. Tieto obory sú priemerne úspešne pri predpovedaní správania ľudí, tak ako predpovede v kvantovej mechanike, pretože ako všetci vieme , rozhodnutia sú často pravdepodobné, ovplyvnené rôznymi silami, ale aj chybnou analýzou následkov voľby. Preto je svet v takom chaose.

Nebudem sa zaoberať teóriou relativity, časopriestorom, gravitáciou, silnou či slabou jadrovou  silou, alebo elektromagnetizmom ako pôsobili na tvarovanie Vesmíru, či ako kvantová teória platí pre opis prírody na mikroskopickej úrovni či ako pôsobí  na naše životy – je to ťažká veda, ale výsledky sú prakticky použiteľné, teda predvítatelné. Ale pozastavil by som sa ešte pritom ako mohol vzniknúť život, keď k tomu sú treba ťažké prvky, najmä uhlík, ktorý sa v najstarších hviezdach nenachádza a ani sa v ich jadrovom reaktore vyrobiť nedá. Jedine ako mohli tieto ťažké prvky vzniknúť je, že sa vypálil vo hviezde všetok vodík, hviezda sa zrútila dovnútra a explodovala, čím vznikla teplota ( 100 miliónov stupňov Kelvina) pri ktorej vznikli i ťažšie prvky. Tieto prvky sa rozptýlili a znovu spojili do planét pri novej hviezde čo trvalo niekoľko miliárd rokov. Bez uhlíka, ktorý sa dokáže viazať s inými prvkami by nikdy nevznikli zložité molekuly ako základ pre vznik života. Keď spočítame všetky tie miliardy rokov na vznik prvých hviezd, na vznik nových hviezd z prvých, na roky ktoré boli potrebné na sformovanie planét, na vznik života tak dostaneme cca 13,5 mld. rokov. Čo zodpovedá i vzdialenosti najvzdialenejších hviezd z ktorých k nám ide svetlo cez 13 mld. rokov a teda ich vidíme ako vyzerali pred 13 mld. rokov.

Mohol niekto taký dlhý čas pripravovať a plánovať  vývoj Vesmíru, tak aby nakoniec bol šití na mieru pre človeka. Mnoho ľudí i tak to použije ako dôkaz o existencie Boha a ešte pridá k tomu hlúposti ako, že Boh stvoril úmyselné močiar pre žaby a nie naopak, že žaby sa najlepšie prispôsobili močiaru, kde iným pre nich nebezpečných zvierat sa tam nechcelo. Alebo istý kresťanský teológ v 18 stor. tvrdil, že králiky majú preto biely chvost aby sme ich mohli ľahšie zastreliť.

To ale nezodpovedá posledným  zisteniam astronómie, ktoré  hovoria, že v našom Vesmíre je nes počet podobných planét ako naša, čo zodpovedá pravdepodobnosti pri tomto druhu Vesmíru a teda , že  nie sme ničím výnimočný.

Je zrejme, že Vesmír je riadení presnými fyzikalnými zákonmi a opozične ladenými chemickými zákonmi, ktoré vyplývajú z podstaty tohto vesmíru a života a nie sú predmetom svojvoľných rozmarov bohov. Tieto zákony platia všade v tomto Vesmíre, bez výnimky, preto nemôžu existovať žiadne zázraky, tak ako nemôže existovať snehuliak na Slnku.