ateista

Píšem články hlavne na hľadanie iných pohľadov o vzniku a existencie sveta. Svet je krutý a nevyspytateľný – vysvetliť ho nejako zjednodušene nie je ľahké. Ľudia sú fascinovaní strašnými vecami, ktoré sa dejú skoro každý deň a preto potrebujú veriť, že môžu mať veci pod kontrolou, alebo aspoň vedieť kto je za tým. Preto už v začiatkoch verili šamanom, ktorí rôznymi obradmi, obeťami a modlitbami akože ovládali prírodne sily a keď to nepomohlo vždy našli niekoho kto rušil ich dobrú snahu a obrátili pozornosť na nich (rôzne zlé sily ktorých sme sa museli zbaviť, ale i na konkrétnych ľudí s inými názormi či na bosorky…).

My totiž nenávidíme náhodnosť. Máme hrôzu z toho, že náš život vznikol do určitej miery náhodne a môže byť i zlikvidovaný úplne náhodnými okolnosťami. Náboženská viera je mechanizmus proti tomuto strachu, pretože ponúka jednoduché vysvetlenia – za všetkým je Boh a po smrti nezanikneme. Už to zrazu nevypadá ako náhodnosť, ale má to logické príčiny a  takáto viera prináša i nádej. Vôbec im nevadí, že  dôkazy hovoria niečo iné, oni si ich dokážu tak interpretovať, aby podporovali  tú „správnu“ predstavu.

Ateistický názor, že žiaden Boh neexistuje a že vlastne ani ho k ničomu nepotrebujeme  je pre veriaceho nepochopiteľný. Tu nejde o pravdu, tu ide o potrebu viery v niečo čo musí dať svetovému marazmu nejaký zjavný rad. Táto potreba vštepovaná od malička spôsobuje, že i  tzv. „ateisti“, či agnostici hľadajú v čo majú potom veriť, keď zistili, že náboženstvo  je založené na zázrakoch, ktoré majú blízko k výmyslom.  Veď pokusy o nové etické doktríny, ktoré by nahradili náboženstvo, tu už boli a stroskotali. Títo neveriaci tak prichádzajú k záverom, že akákoľvek náhrada Boha síce dočasne poskytuje reálnu útechu, ktorej z hľadiska rozumu môžu veriť, no bez nádeje, bez chýbajúceho zázemia  ich to dovedie k najhoršej etickej depresii a k úvahám o  nezmyselnosti svojej existencie.

Pravý ateista a to vyplýva z významu tohto slova, neverí v žiadneho Boha –  je to človek, ktorý pri slove Boh reaguje ako pri slove Vodník. Nemá žiadne výčitky vysloviť toto slovo, či zvýšený tep pretože sa mu pri tomto slove zapína len časť mozgu, ktorá rieši abstraktné problémy, teda tak ako to býva u predstav iných rozprávkových bytosti. Pravý ateista nehľadá to v čo má veriť, hľadá pravdu.  Ateista neverí,  on predpokladá že jeho hypotéza je pravdivá a to na základe dokázaných faktov. V prípade odporujúcich dôkazov hľadá iné vysvetlenie, ktoré neodporuje dôkazom – čím postupne odhaľuje pravdu čo je ďaleko zaujímavšie ako si predstavovať svet podľa zakonzervovaných rozprávkových dogiem.  Je pravda, že nemá také široké zázemie ako veriaci, ale ani ho nepotrebuje, stačí mu radosť zo svojej práci a rodiny.

Kto má záujem na šírení hore uvedených bludov o ateistoch? Nie je to ani tak cirkev ako mudrlanti, čo nevedia čo sú. Pri mojich článkoch, ale i u iných článkov k ideologickej téme sa pravidelne vyskytuje jeden diskutujúci (Milan1), ktorý sa pasuje za ateistu pričom obhajuje potrebnosť viery i náboženstva. Nezistil som, že by sám napísal nejaký článok, aby sme ho tiež mohli  blahosklonne upozorňovať na nedostatky a vyslovovať nádej že nabudúce to bude lepšie. Pri diskusiách, nediskutuje, ale len mentoruje. Stavia sa do role hodnotiteľa a snaží sa ponížiť pisateľa ak mu nepasuje do jeho predstav. Vlastný rozum používa málokedy a keď tak skomolí iných, takže vyjde z toho hlúposť, Napr. citujem „V skutočnosti ak by sme poznali a hovorili len čistú pravdu vždy a všade – život by bol o dosť nepríjemnejší až neznesiteľný. A pošliapal by práve ľudskú dôstojnosť, ktorá je často založená na ilúziách“. Ale hlavne vnucuje a odvoláva sa na svojich svätých – Uhlman – matematik, Mojžiš – populizátor fyziky, Grygar – populizátor kozmológie, Kojot – český ateista, Dunbar – filozof, Brenkus – slovenský ateista.

Grygar a Mojžiš sú jedna ruka s Hríbom z RTVS, ktorý je známy jednostranným ideologickým zameraním a spomína ich hlavne v súvislosti, že sú to vedci a pritom sú i veriaci. „Ateisti“ Kojot a Brenkus sú hlavní dodávatelia hore uvedených bludov o ateistoch. To podľa mňa nie sú ateisti, ale len kacíri, ktorí nevedia kde patria, ale hlavne, že zadrapujú. Preto som si z prvú myslel, že tento diskutér je prezlečený  jehovista. Najmä keď v diskusiách používal metódy, ktoré používajú profesionálny antidiskutéri. Ako že keď pisateľa prestane baviť  odpovedať na jeho tvrdenia, tak má automaticky on pravdu, lebo mal posledné slovo, že ateista musí tiež v niečo veriť a keď nie, tak to jednoznačne speje k sebe vražde, provokuje a posmieva sa úsmevným skepticizmom, že je zbytočne aby pisateľ ďalej pokračoval, porovnáva pisateľa  s výrokmi niekoho čo nie je v diskusie prítomný, uhýba od kritizovanej témy článku tak, že začne dokazovať i dobré úmysly a skutky veriacich, ale v inej činnosti, iné názory sú pre neho komunistické – totalitné, pričom cirkev, ktorú skryte obhajuje je sama totalita, nadáva do militantných ateistov ak pisateľ napíše, že Boh neexistuje, alebo skrátka sa pýta prečo o tom píšem, či mám s tým problémy, pretože on nie i keď je ako hovorí ateista, nechápe výsledky štatistiky, nálepkuje a toho kto pokladá náboženstvo za zbytočné – označuje za neznalého problematiky, argumentuje  autoritami, nie pravdou,  atď…

Čo sa týka tých ostatných jeho svätých tak tí predkladajú len hypotézy, ktoré on pokladá za dokázané a každé iné hypotézy sú podľa neho scestné. Ja naproti tomu čerpám materiály k svojim článkom od iných autorít a je ich dosť ako napr. Hawking – kozmológ,  Darwin – prírodovedec, Hitchens – populizátor ateizmu, Dawkins – populizátor evolučnej biológie, Roman – slovenský ateista, Freud – psychoanalitik. Títo ľudia tak isto predkladajú svoje hypotézy, ktoré sú blízke môjmu presvedčeniu a nemienim sa ich vzdať, kvôli hore uvedenému provokatérovi.

Očakávam, že i pán samozvaný hodnotiteľ nám ukáže svoje  články, aby sme mohli tiež pobaviť.