ateista

Prečo človek dokáže racionálne myslieť, vedieť si reálne overiť čo je možné a čo môže byť podvod ak zistí určité nezrovnalosti a pritom ten istý človek zablokuje svoju racionálnu myseľ pri náboženských otázkach.

Jeden môj dobrý priateľ ak nie najlepší sa trápi myšlienkou či Američania boli v skutočnosti na Mesiaci, alebo je to celé podvod. Preberá rôzne argumenty samozvaných odborníkov o podvode zo strany Američanov – neverí ani vyhláseniam ešte žijúcim astronautom, ale pritom na 100% verí pisateľom Biblie, ktorí spísali zázraky Ježiša Krista minimálne po 50 rokoch zo svedectiev z druhej či z tretej ruky.

Ono to bol zázrak čo dokázali pri vtedajšej technike Američania, ťažko tomu uveriť i z hľadiska súčasnej techniky. Asi to bol drahý hazard, ktorý bol potrebný aby otupil ostrie vojnychtivých. Dôvod prečo tak Američania činili, že vyrobili zázrak bol zrejmý z vtedajšej napätej politickej situácie (1969), pričom nemohli riskovať a konať podvodne i keď celý projekt mohol skončiť fiaskom (Prezident Nixon mal dopredu už pripravenú plamennú reč o tragickom skončení misie).

Mňa skôr zaujíma prečo odborne fundovaný človek verí tomu, že Boh stvoril svet za 6 dní, že Ježiš Kristus stal z mŕtvych a vstúpil na Nebesia. Čo sú to Nebesia a kde sa nachádzajú to ich vôbec netrápi, nemá žiadne pochybnosti – pretože to je pravda.  Človek musí niečomu veriť, ale Američania sú podvodníci ako keby  vládcovia (400 rokov po smrti Ježiša Krista) z doby kodifikácie jednotného Svätého písma neboli, keď priamo určovali ktoré písomne správy o Ježišovi sú pravdivé,  teda ktorým treba veriť a ktoré sú nesprávne – lebo im nevyhovovali , pretože tiež mysleli hlavne na svoje postavenie a svoj prospech.

V náboženstve niet takých nemožností, ktorým by sa nemalo veriť. Túžim prejaviť svoju vieru práve v tom najťažšom bode: lebo veriť tomu, čo je bežné a viditeľné, nie je viera, ale presvedčenie. Paradoxná idea, že nedostatok dôkazov je v ohľade viery pozitívna cnosť, má v sebe niečo z kvality predpokladu, že ak sa niečo  príjme za platné, automaticky vyvracia každú námietku proti sebe pretože sa odvoláva sama na seba.

Existujú miliardy hviezd v našej galaxie a tých galaxii je tiež miliardy a takých planét  je niekoľko okolo každej hviezdy. To znamená, že planét je viac ako zrniek piesku na všetkých plážach na našej Zemi. Prečo keď pripustíme, že Svet stvoril Boh, prečo sa zaoberal práve našim zrnkom piesku našou Zemou – ešte by som pripustil že tu vytvoril podmienky pre vznik života, ale že by sa zaoberal s každým človekom , vyslyšal jeho modlitby, odpúšťal a robil nám šou so zázrakmi to môže byť len a len naše prianie.

Hľadal som čo o tomto fenoméne hovoria uznávaný ateisti. Richard Dawkins v diele Vírusy mysle to vysvetľuje premisou Zahaviho myšlienky že prírodný výber favorizuje skepticizmus samičiek (resp. príjemcov reklamných posolstiev vo všeobecnosti). Jediný spôsob, ako môže samec (alebo inzerent) potvrdiť pravosť svojho vystatovania sa silou (alebo kvalitou alebo čímkoľvek) je dokázať, že je to pravda, a to tým, že prevezme na seba vskutku ťažký hendikep – záťaž, ktorú unesie len naozaj silný (vysokokvalitný atď.) samec. Dá sa to nazvať aj „princípom obťažného overenia“. A teraz príde pointa: Je možné, že niektoré náboženské doktríny sa tešia všeobecnej priazni nie napriek tomu, že sú smiešne, ale práve preto, že sú smiešne? Ako keď páv hovorí „Pozri sa, aký ja musím byť silný a schopný, keď si môžem dovoliť nosiť tento nezmyselný chvost!“

Aj ten, čo sa v náboženstve nevyzná, môže uveriť, že chlieb symbolicky predstavuje telo Krista; musí to však byť neochvejný katolík, aby uveril takej táranine, ako je transsubstanciácia. Ak uveríte tomu, uveríte čomukoľvek; dôkazom je pochybujúci Tomáš; takíto ľudia sa trénujú, aby čokoľvek v každej situácii považovali za cnosť.

Môžeme sa čudovať, že máme túto sadu presvedčení, a nie tamtú druhú. „Je to azda preto, lebo som preštudoval všetky viery sveta a vyvolil si tú, ktorej tvrdenia sa mi videli najpresvedčivejšie? Skoro iste nie. Ak máte nejaké náboženské vyznanie, je štatisticky nesmierne pravdepodobné, že je to tá istá viera, akú mali vaši rodičia a starí rodičia. Niet pochýb, že do výšav sa týčiace katedrály, dojemná hudba, pútavé rozprávanie a podobenstvá môžu trochu pomôcť. Ale zďaleka najdôležitejšou príčinou, určujúcou vaše náboženstvo, je náhoda vášho narodenia. Presvedčenia, ktoré tak vášnivo hájite, by boli celkom iné, a dokonca často úplne opačné, keby sa bolo stalo, že ste sa narodili niekde inde. To je epidemiológia, nie svedectvo.

Ďalej Dawkins hovorí o tom ako človeka formujeme od malička. Ľudské dieťa sa modeluje vývojom tak, aby prijalo kultúru svojho prostredia.  Ak ste naprogramovaný na absorpciu užitočných informácií veľkou rýchlosťou, ťažko sa vyhnete zhubnej alebo škodlivej informácii, podávanej súčasne. Napr. dievčatko vo veku 6 rokov, verí všetkému, čo sa povie. Keď jej poviete, že čarodejnice menia princov na žaby, uverí vám. Ak jej poviete, že zlé deti sa budú naveky pražiť v pekle, budú ju v noci strašiť mory. Prirovnáva tento proces prijímania vírusov do mysle, ktoré postupne zablokujú určíte hesla.

Zaznamenávame, ako sa kto pohybuje a ako sa oblieka a ovplyvňuje nás to. Naletíme na reklamné rýmovačky a uveríme im; inakšie by striezliví obchodníci nemíňali toľko peňazí na znečisťovanie éteru ich vysielaním. Pred  20 rokmi boli tetovaní len ľudia, ktorí prešli väzením, dnes na kúpalisku sa cítite nesvoj, keď nie ste tetovaní i keď popravde je to somarina.

Sústreďme sa teraz na dve vlastnosti, ktoré vyžaduje vírus alebo ktorýkoľvek iný druh parazitického replikátora, od priateľského prostredia; ktoré upravia bunkové mechanizmy tak, aby boli priateľské voči parazitárnej DNA; ktoré robia počítače priateľskými voči počítačovým vírusom. Prvá je ochota presne replikovať danú informáciu – možno s určitými malými chybami, ktoré sa však v budúcnosti budú presne replikovať. Druhá je ochota poslúchať inštrukcie, zakódované v tejto replikovanej informácii – hesle.

Podobne ako počítačové vírusy, aj úspešné vírusy mysle sú ich obeťami len ťažko zistiteľné. Ak ste obeťou len jedného vírusu, je pravdepodobné, že to nebudete vedieť, a prípadne, že to budete horlivo zapierať. Ak pripustíme, že prítomnosť nejakého vírusu vo vašej mysli sa dá veľmi ťažko zistiť, aké neklamné znaky tejto infekcie budete hľadať? Dawkins to definuje takto:

1/ Pacient spravidla trpí hlbokým vnútorným presvedčením, že niečo je pravda, správne alebo cnostné: toto presvedčenie sa nezdá mať nič spoločné s dôkazom alebo rozumom, ale pacient cíti jeho zrejmosť alebo nezvratnosť potvrdenú i vlastnými vidinami. My lekári označujeme takúto mienku ako „viera“.

2/ Zo skutočnosti, že viera je pevná a neotrasiteľná, robia pacienti spravidla pozitívnu cnosť, a to napriek tomu, že sa ich viera nezakladá na dôkazoch. Môže to ísť tak ďaleko, že vieru pociťujú ako tým cnostnejšiu, čím je nepodloženejšia.

3/ Človek, postihnutý vierou, môže prejavovať aj dosť príbuzný symptóm presvedčenia, že aj „mystérium“ je vlastne dobrá vec. Podľa toho rozriešiť mystérium nie je cnosť. Skôr ho máme prijímať s radosťou, máme sa kochať v jeho nerozlúštiteľnosti.

Rímskokatolíci, ktorých viera v neomylnú autoritu doženie k tomu, že uveria, že víno sa fyzikálne premení na krv napriek všetkému, čo vidia, sa odvolávajú na „mystérium“transsubstanciácie. Nazvime to mystériom a všetko je v poriadku, či nie? Dá sa to urobiť prinajmenšom pri mysli, ktorá je na to pripravená infekciou pozadia. Ten istý trik funguje aj pri „mystériu“ Trojice.

Väčšina z nás vyrástla v presvedčení, že sa možno staviť o neviem čo, že nikto nemôže vystúpiť v televízii a jednoducho povedať pár slovami:

Pošlite mi svoje peniaze, aby som mohol presvedčiť aj ďalších trubirohov, aby mi aj oni poslali svoje peniaze.“

No dnes iste nájdete v každom väčšom meste Spojených štátov aspoň jeden kanál nejakého televízneho evanjelistu, úplne zameraný na tento priehľadný podvod.

Boli prípady, keď starých schudobnených darcov doslovne na vozíkoch vyviezli na javisko, aby dosvedčili, o čo šťastnejší sa cítia odvtedy, ako prepísali to všetko málo, čo mali, na reverenda kdesi v neznámo.

Je aj veda vírus? Nie. Na prvý pohľad sa to môže podobať vírusovému pôsobeniu, ale selektívne sily, ktoré preverujú vedecké myšlienky, nie sú náhodné a vrtošivé. Sú to náročné prísne a jemne vybrúsené pravidlá, ktoré neuľahčujú bezcieľne alebo zištné správanie. Podporujú všetky cnosti, opísané v príručkách štandardnej metodológie: preverovanie, podporu dôkazmi, presnosť, kvantitatívne vyjadrenie, konzistentnosť, nezaujatosť, opakovateľnosť, univerzálnosť, pokrokovosť, nezávislosť na sociálnom prostredí atď. Viera sa šíri napriek úplnému nedostatku každej jednej z týchto cností.

Isteže nájdete prvky epidemiológie aj v šírení vedeckých myšlienok; Ak sa však zblízka pozriete na ich podstatu, zistíte, či sú správne, či zodpovedajú všetkým požiadavkám štandardov vedeckých metód.