Založ si blog

Odpoveď článok o dôkazoch existencie Boha.

Na internete ako reklama sa objavuje preklad článku Marilyn Adamson – https://www.everystudent.sk/existuje-boh/  o 6- tých dôkazoch existencie Boha.

Nedalo mi aby som neodpovedal na tieto predstavy, nie dôkazy, pretože žiadne nepredkladá. V tomto článku sa budem snažiť odpovedať na tvrdenia horeuvedenej štúdie dôkazov o existencie Boha.

 

Už začiatok tejto štúdie o existencie Boha začína otázkou viery, čo nemá z dôkazmi nič spoločné. Väčšina ľudí sa orientujú podľa toho či existujú empirické dôkazy, alebo nie a teda nie tým, či veria, alebo neveria príslušnému tvrdeniu. Takže uvedený príklad, či Američania boli na Mesiaci, alebo neboli, sa  netýka rozumne uvažujúcich ľudí. Ľudia, ktorí nebudú veriť i keď dôkazy existujú sa predovšetkým nachádzajú medzi veriacimi v zjavené pravdy, pretože ich naučili neveriť dôkazom.

Tento úvod napovedá tomu, že nebudú predložené exaktné dôkazy o existencie Boha, ale len logické predstavy bez dôkazov, ktorým treba uveriť. Uvedený citát z Biblie to potvrdzuje: „Kto hľadá Boha nájde ho“, alebo presnejšie povedané „Kto verí v duchov, ten ich i uvidí“ ale to nie problém neveriacich, to je problém zhypnotizovaných veriacich.

Mimochodom autorka v článku sa odvoláva na tvrdenie Biblie, že existuje veľa dôkazov o existencie Boha. Ak citujem zakladateľa kresťanstva (Pavol), tak ten existenciu videl jednoznačne v tom, že Boh stvoril svet a ako dôkaz predkladal dokonalé usporiadanie neba, stavbu ľudských a zvieracích tiel a dokonalé striedanie ročných období a neveriacich odsudzoval práve preto, lebo tieto dôkazy nevidia. A preto tvrdil „Každý nech sa poddá vyššej moci, lebo niet moci, ktorá by nebola od Boha. A tie, čo sú, ustanovil Boh.“ (Rim 13.). A to je základ demagógie kresťanstva, kto neuverí, nemôže poznať Boha, čím úplne zablokoval diskusiu k týmto tvrdeniam.

Čo z toho vyplýva, že Boh nie je všemocný, pretože má slabinu v tom, že je súčasťou viery.  Pokiaľ v neho neveríte, nemá nad vami žiadnu moc.

Ďalšie upozornenie v tomto elaboráte tomu napovedá: Skôr než sa pozrieš na fakty, ktoré podporujú existenciu Boha, polož si nasledujúcu otázku: „Ak Boh skutočne existuje, naozaj ho chcem poznať?“ Ak áno, zamysli sa nad týmito dôvodmi… – je zrejme, že autorke nepôjde o dôkazy, fakty, ale len o vieru bez dôkazov.

K bodu 1/ Komplexnosť našej planéty poukazuje na cieľavedomého Stvoriteľa, ktorý vesmír nielen stvoril, ale ho aj dodnes riadi.

Ak si pozrieme na veľkosť Vesmíru v spojitosti s človekom, potom aký má zmysel taký obrovský vesmírny systém planét, hviezd, čiernych dier a galaxií pre človeka? Prečo až toľko nebezpečenstva číha na človeka z Vesmíru, prečo je toľko planét, hviezd a rôzneho balastu, ktoré nebezpečne krúži medzi planétami, keď stačila „najvyššej inteligencii“ jedna jediná? Je zrejme, že vesmír svojimi nepredstaviteľnými vzdialenosťami a nebezpečenstvom pre človeka, ktorý pôvodne mal len plniť božie príkazy nezodpovedá božiemu plánu o jeho využitie človekom.  Keby bol vesmír naozaj dokonale navrhnutý na udržanie a prekvitanie života – bol by pre život pohostinný a prospešný – bolo by to dôkazom, že ho stvorila nadprirodzená entita, keďže taký plán by vymyslela iba inteligentná alebo nadprirodzená bytosť. To však neplatí. Život si veľmi ťažko hľadá svoje cestičky aby prežil v nepriateľskom Vesmíre.

A čo ak sa nájde vyspelejší život ako na našej planéte, ako potom cirkev vysvetlí že cieľom bol vznik človeka a to len na našej planéte?

Myslím si, že platnosť prírodných zákonov vylučuje existenciu Boha! Totiž to ak by existoval boh, tak nemuseli by existovať fyzikálne zákonitosti, stačili by jeho čarodejnícke schopnosti, veď on je všade a všetko vidí a riadi. A naopak – ak fungujú fyzikálne zákony, načo potom je treba spomínať neschopnú existenciu boha, ktorý nemôže porušiť  zákony. Či už prírodné zákony stanovil,  alebo  ich pôsobenie umožnil Boh je nám takáto informácia na nič, pretože tieto zákony sú trvalo zakotvené vo vlastnostiach hmoty a energie a teda nepotrebujú a ani sa nedajú riadiť, len využiť. Skrátka nepotrebujeme sa k ním modliť, pretože tým nič nezmeníme, ani vedieť kto ich prípadne aj stvoril, a klaňať sa mu, ale musíme vedieť ako s nimi žiť – o čom Biblia nič nehovorí.

A čo sa týka Zemi, že jej rozmery a vzdialenosť od Slnka sú dokonalé – ako dôkaz existencie Boha je pochybný, nakoľko to je zamieňanie príčin za dôsledok. Život by nevznikol na inej planéte, ktorá by nemala podobné parametre ako naša Zem.

Vlastnosti vody myslite, že inde sú iné? A čo sa týka filtrácie vody, našiel som v Biblie vysvetľujúci text ako Boh robí dážď. „Stvoriteľ ťahá nahor kvapky vody, ktoré cez jeho hmlu padajú ako dážď,…“ Stvoriteľ ťahá vodu nahor, ale smerom dole už platia zákony gravitácie – tu už Stvoriteľ vodu zo svojej hmly netlačí dole. Avšak pre veriaceho tento text stačí, aby tvrdil, že je vedecky presný. Podľa horeuvedeného citátu z Biblie by človek nikdy neprišiel na to bez vedy, že voda stúpa nahor, pretože teplom mení skupenstvo, na plyn, či paru na ktoré platia iné prírodné zákony a Boh nemusí vodu ťahať nahor.

Život pretvára nielen vlastnosti organizmu k prežitiu, ale pretvára i našu planétu, tým že už prešiel fázou keď sa staral len o svoje prežitie, ale stará sa i o rovnováhu životného prostredia a to tým, že napríklad reguluje výšku skleníkového plynu oxidu uhličitého v atmosfére a nahradzuje ho atmosférickým kyslíkom, čím sa udržuje stála teplota vhodná na zachovanie života  a vody v tekutom stave. Nielen  rastlinstvo, ale i planktón v moriach absorbuje oxid uhličitý tak, že uvoľňuje kyslík a do svojich tiel ukladá uhlík, ktorý je základným kameňom v konečnom dôsledku tvorby nových zložitejších organizmov, ale aj ako odpad sa milióny rokov ukladal po vrstvách na zemi, či na dne morí z čoho neskôr vznikli ložiska uhlia a ropy (že by Boh i tieto ložiska stvoril? – musel keď svet existuje len pár tisíc rokov).

Ľudský mozog bol vytvorený evolúciou k prežitiu. Človek prežil vďaka svojmu mozgu, pretože sa uplatnili len tí, ktorí sa naučili ho používať, teda ktorí v konkurencie iných obstáli. I keď človek je pozostatok svojich zvieracích predkov  (o čom svedčí, že má v tele veľa zbytočných vecí, ktoré nepotrebuje), ale mozog dokázal dlhšou výchovou dieťaťa lepšie rozvinúť.

Evolúcia nie je zmes náhod uprostred chaosu, nie je to strata orientácie k Bohu ako sa domnievajú veriaci. Predstavuje tvrdý konkurenčný boj, kde tvor, ktorého vývoj by podliehal len náhode by neprežil. Neprežili by ďalšie organizmy, ktoré sú na ňom závislé, pretože všetko za milióny rokov sa vzájomne prepojilo.

To, že na našej planéte život vznikol a udržal sa je pri toľkých planétach vo Vesmíre štatisticky pravdepodobné. Je to síce zatiaľ len hypotéza, tak ako kresťanská teória o stvorení, ale oproti nej, vývoj života prirodzeným výberom bez prítomnosti nadpozemskej inteligencie je veľkej časti dokázaný. Nikdy sme nespozorovali jediný doložiteľný prípad božského zásahu, a o zmenách v nastavení vlastností nášho vesmíru ani nehovoriac. Zato sme však získali ohromné množstvo dôkazov procesu, ktorý vedie k úžasnému vyladeniu života bez akéhokoľvek zásahu inteligentnej bytosti – evolúcia ako vývoj hmoty výberom, t.j. smerovanie hmoty k usporiadanosti ako svoju ochranu, tak aby dokázala prijímať energiu, a vylučovať nepotrebné sa milióny rokov utvárala výberom najschopnejšieho organizmu v konkurencie prežitia. Evolúcia teda nie je žiadna vedomá entita ku ktorej by sme sa mali modliť, ale boj o prežitie.

Náboženskí oponenti neustále zosmiešňujú zástancov evolúcie nepravdepodobnosťou, že ich vývoj je závislý len na náhode i keď toto evolucionisti nikdy netvrdili. Tvrdili len, že život pre svoju existenciu je schopný využiť i náhodné javy. Za to veriť čarodejným kúskom neviditeľného Boha už nie je na smiech.

Len u neživých organizmov ide o náhodný výber, kde ich tvar a zloženie tiež síce nie je úplne náhodné, ale podlieha určitým opakujúcim sa vplyvom prírody, či podnetov z mikrosveta na ktoré dokáže reagovať len čiastočne. Živé organizmy sú preto už živé, pretože okamžite reagujú na podnety prostredia ochranárskymi reakciami pre prežitie, ktoré sa prejavia výberom najschopnejších jedincov. Pokiaľ dráždenie trvá alebo sa opakuje, má organizmus schopnosť sa trvale tomuto stavu prispôsobiť, či priestor opustiť, ale keď nedokáže sa prispôsobiť musí život opustiť. Evolúcia delením informácie o prežití organizmu vyriešila večný život, pretože na organizmus pôsobí veľa negatívnych vplyvov, ktoré organizmus postupne zničia.

Tieto zmeny prebiehajú postupne, ale i skokovo a to vtedy, keď sa drasticky zmení životné prostredie a väčšina populácie nedokáže prežiť. Vtedy sa buď dokážu presadiť jednotlivci so špecifikami mutáciami, čo sa prejaví v tendencie zmene druhu, alebo ako druh úplne vyhynú. Mutácie v stabilizovanom prostredí sú veľmi zriedkavé, pretože organizmy sú životaschopné a teda pri rozmnožovaní nepotrebujú zmeny. Avšak v prostredí, ktoré je pre nich vysoko stresujúce – vonkajšie faktory ako teplota, nedostatok živín, toxické látky – mutačnú rýchlosť dočasne zvyšujú. Je známe, že zmeny v organizme to jest jeho prispôsobovanie prebieha i počas života (dlhodobý pobyt kozmonautov vo Vesmíre spôsobil genetické zmeny – niektoré až nevratné).

U mnoho baktérii sa vyvinula rezistencia voči antibiotikám a to prekvapujúco v krátkom čase, že by to bolo náhodou? Alebo snáď i tento proces prežitia baktérií riadi Boh? Nie je skôr pravdepodobnejšie, že baktérie postupujú tak, že pri problémoch svojho prežitia sa uplatnia niektoré nové variácie génov, ktoré vyústia do nových generáciách ako vlastnosti organizmu schopných prežiť. To znamená, že ďalej sa uplatnia už len baktérie s tými to novými vlastnosťami, ktoré sa dokázali prispôsobiť životným podmienkam, čo nemá nič spoločné s náhodou, ani s Bohom, ale s bojom o prežitie.

Vývoj zložitosti oka, ktorú veriaci uvádzajú ako príklad nemožnosti cez evolúciu. Konštrukcia oka má z hľadiska poznatkov z optiky a efektívnosti  toľko nedostatkov, že sa významný optik vyjadril, že túto konštrukciu musel vytvoriť jedine idiot. My však vidíme pomerne dobre, ako je to možné? V dôsledku prirodzeného výberu, ktorý zmietol  nedostatky vo vývoji konštrukcie oka, a to úpravami softwaru snímania okolia. Pripomína to Hubblov teleskop, ktorý po vypustený na obežnú dráhu vykazoval optickú chybu, určitú deformáciu zrkadla. Oprava neprebehla tak, že by niekto naprával túto deformáciu, ale softwarovo nasadili zrkadlu navyše akési okuliare. I konštrukcia oka nie je ideálna –  je zbytočne zložitá a to preto, že sa vyvíjala plátaním chýb základnej konštrukcie. Fakt však je, že oko v histórii svojho vývoja evolvovalo najmenej štyridsaťkrát, pričom sa nejednalo o jednu zmenu očí, ale viacej rôznych na sebe nezávislých evolučných línií tohto orgánu v rôznych častiach zvieracích kráľovstvách. Existuje celkom deväť rôznych základných druhov oči, ktoré z prírody poznáme. Pestrofarebná kreveta Mantis pri porovnaní s ľudským zrakom, ktoré má len tri rôzne typy farebných receptorov ich táto kreveta má až 16 a navyše voči človeku vníma i polarizáciu svetla, čím dokáže vidieť širšiu škálu farieb spektra, čo znamená, že vidí i veci, ktoré človek nemôže vidieť ako napríklad príznaky rakoviny – asi preto lebo to pre prežitie potrebovala a preto prežila. Prečo by Boh vybavil nejakého morského živočícha tak perfektným zrakom a nie človeka, ktorého stvoril na svoj obraz? Pretože to človek pre svoje prežitie nepotreboval. Alebo, že by Boh šetril čarovnými slovami?

Avšak samotná evolúcia dodnes nedokáže vysvetliť pôvodný vznik oka alebo mozgu – vznik živých organizmov z neživej hmoty. Za to teológia to vie vysvetliť – Boh vyslovil slovo a bol stvorený organizmus okamžite prispôsobený k životnému prostrediu.

K bodu 2/ Vesmír má svoj začiatok – ale čo ho spôsobilo?

Existenciu boha ako určitú hmotnú energiu by bolo možné teoreticky akceptovať, len ako prvotný impulz (príčina výbuchu energie a prevod na hmotu)  a to v začiatkoch rozširovania Vesmíru (o ktorom ani nevieme, či neexistoval večne v inej forme), avšak bez bájnych prívlastkov, ktoré mu prisudzujú náboženstva. Pretože vlastnosť hmoty je pohyb, nepotrebuje už ďalej žiadneho hýbateľa a teda jej snaha sa zachovať je večná. Také ho to stvoriteľa sveta, ktorý dal impulz na zmenu stavu hmoty  a energie nemožno zatiaľ úplne zavrhnúť. Celkom iste nie však ako vševediaceho, všemohúceho a všadeprítomného, ako nedefinovateľná ilúzia ducha. Také bájne vlastnosti a schopnosti v hmotnom svete mať nemôže a ich nemožnosť je dokázateľná, pretože pre hmotný svet platia prírodné zákony, ktoré nemožno obísť.

Lenže, je ľahké tvrdiť, že nejaká bytosť je strašne zložitá, keď o nej nič nemôžeme vedieť, ťažšie je jej potom dať nejaké vlastnosti, čo ju spája s nami  – s ľuďmi. Veď načo nám bude entita, ktorá s nami nemá nič spoločné, nič od nás nežiada, ani ju nezaujíma náš názor, či naše prosby. Takého Boha nikto nepotrebuje. Je nemožné si predstaviť, že by kresťania verili v Boha, ktorý by nemohol splniť, to čo sľúbil. Preto táraniny o Bohu sledujú, aby bol v prvom rade pokladaný za všemocného, pretože stvoril svet, vševediaceho, pretože potrebujeme mať nad ľuďmi moc, ale zároveň aj ľudského, tak mu pridali i ľudské vlastnosti ako žiarlivosť, pomstychtivosť, uznávajúceho princíp kolektívnej viny.

K bodu 3/ Vesmír sa riadi konštantnými zákonmi prírody. Prečo?

No, aj keby to bola pravda, že niekto bol na začiatku vzniku nášho Vesmíru a určil zákony, ktoré fungujú automaticky ako vlastnosti hmoty a energie je s podivom, že v súčasnosti nezaznamenáme žiadne zmeny v pôsobení zákonov, či nijaké zásahy nadprirodzených bytosti. Z čoho vyplýva, že buď tento Stvoriteľ už neexistuje, alebo ho tento experiment už dávno prestal zaujímať a nechal ho napospas chaosu. Preto si myslím, že definovať vznik života, jeho existenciu, či existenciu života po smrti „ako dobro od nadprirodzených bytosti“ vedie do slepej uličky.

Takýmito úvahami sa môžeme dostať len do sveta domnienok, na základe ktorých niečo predpovedať, či tvrdiť je len číročistá špekulácia. Boh nie je logická príčina Vesmíru, ale domnienka,  že to tak mohlo byť. No pripisovať domnienke ešte nejaké bájne vlastnosti, či zámery je nanajvýš detinské a neprofesionálne. Vkladať Boha do každej medzery, ktorú nevie veda vysvetliť; do každej medzery však tým vkladáme blud a  potom ako môžeme tieto bludy nazvať bohom?

Domnienka i keď logická nie je dôkaz existencie Boha. Vtip je v tom, že takéto tvrdenie pri podobných nepotvrdených domnienkach môžeme brať do úvahy ako správne riešenie len tým, že vylúčime VŠETKY iné možné vysvetlenia, vrátane aj iných bohov – inak táto „vylučovacia metóda“ nič nedokazuje, že to čo zostane je pravdivé. Napríklad vylúčenie naturálneho vysvetlenia rozvoja života a jeho pokračovanie, len tvrdením, že náhoda nie je pravdepodobná pre vznik zložitého života nie je vyvrátenie tejto teórie, ale len jej nepochopenie.

K bodu 4/ Kód DNA informuje, programuje správanie bunky

Poznáme všetky články reťazca vývoja od najnižšieho živočícha až po človeka. To sme sa nedozvedeli zo svätých kníh, ale zo skamenelín a z príbuznosti DNA. Vývoj vesmíru je niečo prirodzené, čo popiera existenciu nadprirodzena. DNA sa tak isto vyvíjala.

To, že genóm DNA nevznikol stvorením a ani nenesie v sebe dedičný hriech je zrejme z toho čo obsahuje. Obsahuje realitu, ktorá vznikala behom dlhovekej evolúcie a teda zahrňuje potrebné informácie k tomu čo organizmus potreboval aby prežil pri meniacom sa životnom prostredí. Chemické vlastnosti DNA spôsobili, že je relatívne stabilná, čo ju predurčujú k tomu, aby bola nositeľkou dedičnej informácie. To znamená, že genóm DNA sleduje hlavne informácie na svoje prežitie, ale má to niečo spoločné i s morálkou človeka, pretože tým že je evolučne selektovaný na „dobro“ vníma svoj život ako niečo cenného, chápe vzťah k rodičom ako určujúci v jeho živote, čo ho vedie k spolupráce s ľuďmi aby eliminoval „zlo“, ktoré predstavuje hlad a bolesť. Ak toto sa pokladá za dedičný hriech, že človek vidí v prvom rade dobro pre seba a svojich blízkych, to potom cirkevníci nič nepochopili z evolúcie. Mutácii DNA existuje niekoľko typov, ktoré zmenia molekulu DNA, môžu byť pre jedinca prospešné alebo nie.

K bodu 5/ Vieme, že Boh existuje, lebo sa s nami snaží nadviazať vzťah. Neustále je voči nám iniciatívny a snaží sa o to, aby sme prišli k nemu.

Čo poháňa ateistov, aby strávili toľko času, pozornosti a energie vyvracaním niečoho, čomu ani neveria, že existuje? Prečo to robia?

Ak sa ma spýtate načo je dobré rozoberať predstavy o zmysle života vychádzajúce z viery v Boha, ktoré ľudstvo usmerňovalo tisíce rokov – odpoveď je v jej pravdivosti. Z toho dôvodu je nutné si položiť pár otázok:

– či svet existuje len 6000 rokov, alebo miliardy rokov?

– či Biblia je zmluva s Bohom, ktorá nás vedie k správnemu životu, alebo je to len zlátanina rôznych príbehov od rôznych autorov z rôznych národov, ktorú neinicioval Boh, ale bola napísaná ľuďmi túžiacimi po satisfakcie a moci ako zjavená pravda?

– či je človeku treba vedieť, že život bol stvorený, nejakým čarodejníkom, ktorý dokáže slovom porušiť platnosť prírodných zákonov, za čo mu musíme byť bezvýhradne vďačný, pretože nás môže ľahko zničiť, alebo život vznikol v súlade z prírodnými zákonmi ako snaha hmoty o usporiadanosť a čo vyústilo do opozície voči tlaku prírodných zákonov a to postupným prispôsobovaním sa prostrediu od jednoduchej živej formy, cez bunkové organizmy až po človeka, a teda, že nie je nikto povinný byť niekomu, okrem svojich rodičov za to vďačný?

– či je treba vedieť že existuje nehmotný Boh, ktorý nás neustále sleduje, hodnotí a to podľa hmotných predstáv o dobre a zle, ktoré vyhovujú vyvoleným pre udržanie moci, alebo si sami stanovíme morálne normy, ktoré posilňujú rozvoj spolupráce a dobro pre človeka?

Ja neviem načo potrebujeme pravdivé informácie o zmysle života, keď užitočnejšia je rozprávka, ktorá neberie do úvahy zákony prírody; načo potrebujeme taký veľký rozum, keď Boh si nepraje ho využívať; načo potrebujeme bádať, keď Boh nám akože už zjavil pravdu, pretože on vie najlepšie, čo človek má vedieť a že nemá už nič skúmať, ale v pokore prijímať milosrdenstvo božie.

Asi na to, aby sa človek oslobodil od stredovekého tmárstva, ktoré hypnotizuje vedomie človeka prijímaním náboženských príbehov v podobe dogiem a predsudkov ako pravdu. Asi na to aby sme zistili, ako svet naozaj funguje po biologickej i existenčnej stránke. Asi na to, aby sme pochopili, že to čo vidíme je pravda i keď sa svet mení a vyvíja, pretože je to život plný príležitosti. A to čo nevidíme je buď mŕtve, alebo sú to len výmysly a klamstva, ktoré ochrancovia viery ani nepotrebujú upravovať, nakoľko si myslia, že ich platnosť sa nedá nijako overiť. Asi nato, aby princípy morálky slúžili už za života spravodlivosti a ochrane práv každého človeka a nie k zachovaniu práv Boha na dušu človeka, ktoré budú doriešené až po jeho smrti, čo náramne vyhovuje tým ktorí korumpujú tento svet za účelom získania moci, pričom zodpovednosť prenášajú na voličov a zvolených. Utváranie presvedčení bez ohľadu na hodnotné dôkazy a rozum nielenže škodí človeku, ktorý si tieto názory osvojí, ale taktiež ohrozuje spoločnosť. Činy vychádzajú z presvedčení a ak sú tieto presvedčenia pomýlené, pomýlené sú aj činy.

Ateista preto svojimi tvrdeniami nechce obrátiť svet hore nohami, ale práve naopak, chce postaviť už prevrátený svet na nohy, pretože evolúcia života neskončila, ale stále pokračuje.

Človek nepríde na myšlienku, že Boh neexistuje, iba z trucu, či len tak z ničoho nič. K tomuto poznaniu ho dovedú isté podnety a pochybnosti. Človek sa v skutočnosti nemôže rozhodnúť, či bude alebo nebude veriaci – o tom v jeho mladosti rozhodujú iný. A ako človek sa nestáva ateistom len tým, že začne nenávidieť Boha (ako si to predstavujú veriaci) ani tým, že sa naštval na nejakého kňaza, ale tým, že si uvedomí, že neverí náboženským rozprávkam. Napriek tomu, že existencia Boha sa vo všeobecnosti pokladá za samozrejmosť, že vždy existovali nejaký bohovia, veľa ľudí pochopilo, že pojem Boha je zneužívaní a tí ktorí sa ním oháňajú, bohapusto klamú, pričom sa viac starajú len o svoj prospech. To, že neexistujú vierohodné vedecké ani faktické dôkazy existencie Boha len potvrdzuje tieto pochybnosti.

Cez všetky tie náboženské „kecy“ o nepochopení  a nepolapiteľnosti božskej podstaty naraz pominú, keď dôjde na to, čo je a čo nie je správne. Vtedy veriaci vedia „čo Boh chce“, „čo Boh miluje“ , „čo Boh nenávidí“ ako keby s ním včera debatovali v krčme.

Avšak ak ide o reálny jav mal by sa dať testovať. Aké priame dôkazy o existencie Boha, či Satana máme – žiadne, čo znamená, že je netestovateľný a teda je bezpredmetné sa tými to myšlienkami vôbec zaoberať.

K bodu 6/ Na rozdiel od iných zjavení Boha, Ježiš Kristus je najjasnejším a najkonkrétnejším obrazom toho, aký je Boh.

Prečo práve Ježiš? Ak preskúmaš najväčšie náboženstvá sveta, zistíš, že Budha, Mohamed, Konfucius aj Mojžiš pokladali seba samých za učiteľov či prorokov. Ani jeden z nich nikdy netvrdil, že je rovný Bohu. Ježiš to však o sebe tvrdil, čo podľa veriacich je dôkaz jeho božskosti.

No podľa židovských kňazov to bol skôr dôkaz niečoho iného. Z toho dôvodu nemôže byť ani pravdivé tvrdenie, že je nemožné dokázať neexistenciu Boha. Pomýlenú predstavu Boha je možné dokázať už na tom, že jeho zástancovia nedokážu ukázať „všemocného“ Boha ako schopného konať v hmotnom svete keď je ho treba a to napriek tomu, že nás nevýslovne miluje a jeho hovorcovia majú cez modlitbu s ním priame spojenie. A tiež tým, že medzi veriacimi nie je ani menej chorých na cukrovku, či rakovinu a ani sa nedožívajú vyššieho veku i keď vraj viera ich uzdravuje.

Nebudem vyvracať Ježišove slová (i keď nezostalo po ňom žiaden text – všetko čo bolo napísané o ňom nenapísal Ježiš), stačí si prečítať Bibliu a pochopíte, že Boh nie je ani milujúci, že nie je ani všemocný, atď. Na vyvracanie týchto báchoriek by som potreboval niekoľko strán a i tak by som veriacich nepresvedčil, pretože chcú veriť v posmrtný život v blaženosti.

O zázrakoch a božskosti Ježiša, ktoré vykonal len príležitostne ako divadelne predstavenie len aby ohromil a nie aby trvale pomáhal. Sám k tomu akože povedal:  „ Ak by som nekonal skutky svojho Otca, neverte mi. Ale ak ich konám, aj keď mi neveríte, verte skutkom, aby ste poznali, že Otec je vo mne“ (Ján 5, 36; 10, 37-38). Podľa tejto pravdy by súčasná doba mala byť kňazmi blahoslavená, avšak kňazi vidia v tejto dobe nie zázraky, ale úpadok. Prečo?

Kapitalizmus – katalyzátor evolúcie.

06.08.2017

Povedal som si, že už nebudem písať články do blogu. Ale zaujali ma polemiky na blogoch o tom, či bolo lepšie za komunistov, či teraz, alebo či bude lepšie za vlády správnej ideológie –teokracie, viac »

Pohľad na Zem podľa Biblie.

03.04.2017

Ak niečo je, alebo môže byť isté, tak je to to, že pisatelia Biblie mali mylné predstavy o stvorení, astronómii, geológii; o príčinách javov, pôvode zla a príčine smrti. No dnes chápu viac »

Ako vysvetlíte paradox, že USA je jedna z naj demokratickejších štátov je zároveň štát, kde hrajú prvoradú úlohu náboženské predsudky?

21.03.2017

Päťdesiat percent súčasnej americkej populácie verí, že svet je starý len šesť tisíc rokov, čo je výsledkom náboženskej výchovy. To je desivá predstava o najväčšom a najmocnejšom kresťanskom viac »

peniaze, eurá

EÚ sa dohodla na pravidlách kontroly investícií

20.11.2018 17:17

Európska únia sa dohodla na pravidlách pre ďalekosiahly systém koordinácie kontroly zahraničných investícií v Európe, najmä z Číny.

nikola gruevski

Bývalý macedónsky premiér Gruevski dostal azyl v Maďarsku

20.11.2018 17:14

Gruevského odsúdili na dva roky v korupčnej kauze. On tvrdil, že sa mu v Macedónsku vyhrážali smrťou.

sulik, tv pravda

VIDEO Sulík: Demisia Lajčáka je pre mňa nepodstatná vec

20.11.2018 17:08

Šéf SaS tvrdí, že migračný pakt OSN je v rozpore so záujmami Slovenska.

Tibor Bastrnák

Smer a Most: Manželstvo si rozbiť nedáme. SaS: Nech vykrádač textov odíde

20.11.2018 17:02

Proti odvolaniu šéfa parlamentu Andreja Danka sa jednoznačne vyjadril Smer, koaličný Most sa bude rozhodovať tesne pred rokovaním parlamentu.