Založ si blog

13/ Stvoriteľ.

Aleluja, chváľme boha! Dobročinné dary na cirkev dávajte do vopred pripravenej kasičky na konci chodby pri východe!

Keď niekto niečo tvrdí, že niečo existuje ako nepochybná pravda, bez toho, že by to vedel reálne dokázať, či je to pravda – ide len o vieru – domnienku, ktorá môže byť pravdou, ale skôr nemusí.

I keď sa zdá, že logika kauzality, príčinnosti nás nepustí. I tak nemožno dokazovať domnienku len ďalšími domnienkami. „Každý dom postavil niekto, ale ten, kto postavil všetko, je Boh“ (Hebrejom 3:4).“Lebo čo môže byť o Bohu známe, je im zjavné, lebo im to Boh zjavil. 20 Lebo jeho neviditeľné [vlastnosti] vidno zreteľne od stvorenia sveta, lebo ich možno vnímať z vytvorených vecí, dokonca jeho večnú moc a Božstvo, takže sú bez ospravedlnenia (Rimanom 1:19, 20). Ježiš povedal: “Každý kto je na strane pravdy, bude počúvať môj hlas”. Toto nie sú dôkazy na potvrdenie domnienky o stvorení sveta, či božej existencie, to je len viera založená na špekuláciách. Reálne dôkazy hovoria o tom, že sa Zem, či život na nej vyvíjal do dnešnej formy postupne. Súčasne druhy živočíchov nenájdete v skamenelinách pred stovkami miliónov rokov, len ich spoločných predkov (DNA rôznych druhov potvrdzuje, že súčasne druhy mali v ďalekej minulosti spoločného predka, ktorý súčasne vlastnosti nadobúdali len postupne).

Dokazovať existenciu Stvoriteľa tým, že táto domnienka sa nedá vyvrátiť, nakoľko je Boh neviditeľný, vyzerá síce logicky, ale práve v tom je problém, pretože žiadnu domnienku, sen, želanie i keď v nich úprimne veríme, nemožno prakticky vyvrátiť. To, že neexistujú upíry, je síce každému zrejme, ale to podľa tejto logiky znamená, že môžu existovať, pretože niektorí ľudia v nich veria. Aj keď uveríme v existenciu nadprirodzeného Stvoriteľa, tak všeobecne nemôžeme si byť istý, ktoré náboženstvo uctieva toho pravého. A ak podrobím každé takéto tvrdenie postavené na nepriamych dôkazoch princípu falzifikateľnosti – t.j. nielen prehodnotím „dôkazy“ o existencie príslušného Stvoriteľa, ale hlavne si odpoviem na otázky, prečo tie isté „dôkazy“ neplatia aj pre Stvoriteľov iných náboženstiev, zistím, že som sa nikam nedostal. Naproti tomu evolučná teória postupného  vývoja života sa dá potvrdiť nielen správnymi skamenelinami živočíchov v jednotlivých geologických vrstvách Zeme podľa „darwinovského“ vývojového stromu života, ale i analýzou vývoja DNA jednotlivých druhov organizmov a ich predkov.

Považovať za reálne, je možno len to, čo sa dá priamo dokázať, nie v čo veríte. Pretože veriaci sa k viere nedopracovali rozumovými úvahami, ale ich k viere vychovali, sú dôkazy pravosti nadpozemských bytosti cez vieru veľmi pochybné. Z toho dôvodu vyvracanie dôkazov týchto bytosti rozumom sa veriacim zdá nanajvýš hlúpe a nezaujímavé i keď je to jediná cesta ako by si mohli preveriť svoje vidiny.

Báť sa zmeniť svoj názor znamená, že človek musí trvalo zostať i na absolútne nezmyselnej pozícii. Dialóg je o tom, že sa diskutuje, že sa hľadá reálna pravda, pričom sa môže argumentovať len faktami, nie domnienkami. Ak sa niektorá strana bojí faktov, je jednoducho podozrivá. Taký to diskutéri sú ochotní všetko, čo nevyhovuje ich dogme poprieť, vyhlásiť za pomýlené a za rúhanie. Ak niekto príjme náboženské učenie ako pravdivé, vytvára si vo svojom vedomí neracionálne postoje k životu a svetu napr. v tom, že je presvedčený, že ktosi nadprirodzený zasahuje do jeho života.

I keď dnes už možno povedať, že pre vedu existuje len málo javov, na vysvetlenie ktorých treba existenciu hypotetického boha. Čo nevznikalo ľahko, bez dialógu, bez prijatia faktov.  V starovekom judaizme sa boh používal na vysvetlenie všetkého možného: nielen epidémií, prírodných katastrof, neplodnosti  viď napr. Gn 20,18 a 29,31), ale aj takých fyzikálnych javov ako je dážď, sneh, mrznutie vody (viď Jóbovu knihu). Ešte v 13 stor. Tomáš Akvinský napísal, že neživé nebeské telesa musí niekto riadiť, inak by okamžite skončili svoju púť.

S postupujúcim poznávaním prírody však aj náboženstvo vysvetľovalo stále menej javov bohom, a dnes aj katolícka cirkev priznáva už len úlohu abstraktného boha, ktorý je potrebný na zodpovedanie jedinej otázky: aký je zmysel (vzniku) sveta a človeka? Lenže táto „hlboká“ otázka po zmysle nemá sama zmysel! Pretože zmysel nášho životu dáva skutočnosť z nášho pohľadu, a nadpozemský zmysel života je pre súčasný život len nepotvrdená chiméra. Náš život má iba taký zmysel, aký mu my dáme. Takýto zmysel je pre nás oveľa skutočnejší, než predpoklad, že význam nášho života nám dáva niekto iný, ktorý nám niečo len sľubuje a neustále diktuje pre jeho splnenie nesplniteľné podmienky, ktorých dostatočné neplnenie nás už vopred odsudzuje na celú večnosť.

Kto mi vyvráti obsah môjho sna, ktorý je rovnako logický ako sen o milujúcom Bohu. V tomto sne mi nadpozemská bytosť oznámila, že on je pravý Stvoriteľ, pretože on stvoril zlo ako základný princíp rozvoja dobra, teda života, a teda všetko zlo pochádza od neho. Život vznikol ako opozícia zla, ktoré pochádza od neho, t.j. keď stanovil jednoznačný diktát zákonmi fyziky. Život je hľadanie slobody, nezávislosti na tomto diktáte. Vybavenie človeka rozumom ako vrchol života je práve v tom, že dlhoveká opozícia voči diktátu – zlu vypestovala u neho tento rozum, ktorým jedine možno poraziť zlo. Preto je pre nás lepšie využívať rozum, analyzovať zlo a vytvárať dobro , vzájomne si dôverovať, vzdelávať sa a tak poraziť snahy zla o potlačenie rozumu, t.j. presadzovanie despotizmu, ktoré nič dobré nemôže priniesť. No , kto mi vyvráti tento sen ako, že je nelogický. Na čo inak by nám bol taký veľký mozog, ktorý spotrebuje väčšinu energie, ktorú musí človek ťažko získavať v podobe potravy.

Veda má síce svoje hranice, ale to neznamená, že náboženstvo môže poskytovať pohľad na to čo je za týmito hranicami. Doteraz nemáme žiaden dôkaz, že pocity, ktoré majú ľudia cítiaci kontakt s nadprirodzenosťou zodpovedajú skutočne niečomu, čo je mimo ich hlavy. Zatiaľ nemáme dosah na Vesmír a teda Vesmír by bol rovnaký aký je teraz aj bez človeka. Ak má mať vznik Vesmíru nejaký zmysel, znamená to, že má to zmysel len pre jeho symetriu zachovania.

V knihe Genezis Boh sa rozhneval na Adama, že jedol zo stromu poznania dobrého a zlého a vyhnal ho z raja. Posťažoval si: „Hľa, človek sa stal ako jeden z nás! Poznal dobro i zlo.“ (Gn 3,22). A v obavách, že by Adam mohol ísť ešte ďalej a to v získavaní moci a možno by s ním dokonca aj súťažil v jeho vlastnej oblasti, skonštatoval: „Len aby teraz nenačiahol svoju ruku po strome života a nejedol, a nežil naveky!“ (Gn 3, 22) a postavil cherubínov s vytaseným ohňovým mečom, aby zablokovali všetky vchody a znemožnili Adamovi vstúpiť na cestu k stromu života a jesť z jeho plodov. Ďalej sa v Biblie píše: „Len tí, čo počúvajú božie príkazy „budú mať moc nad stromom života a budú môcť vstúpiť bránami mesta.“ (Zjv 22,14). Teda,  konečný zmysel života pre veriaceho sa nachádza v úlohe žiť v pokore a pripravovať sa na „život“ po smrti.

To, že získal rozum, tým, že poznal dobro a zlo, bolo to čo si boh neprial. Toto mytologické rozprávanie o vypadnutí človeka z božej milosti a o vykúpení Ježišom Kristom sa vydáva za múdrosť, podľa ktorej mal byť človek pôvodne zostať sprostý a ľahko manipulovateľný. Koniec koncov je to práve veriaci, čo nevie pochopiť konečný zmysel v tomto živote a preto ho očierňuje a každé snaženie o jeho zlepšenie považuje za nezmyselné. Tento teatrálny podvod, únik z ľudského rozumu a upriamenie sa na „život“ po smrti, sleduje jedine posilňovanie moci vyvolených a utvrdenie más, že len ťažký život bez použitia rozumu je podmienkou pre jeho vykúpenie. Celý náboženský systém kresťanskej viery sa zakladá na rozprávke o vykúpení z tohto života – spásou v budúcom „živote“. Na zachovanie tohto mýtu a zaplašenie každej pochybnosti o jeho platnosti cirkev vynaložila nesmierne úsilie, pretože na ňom stojí jej opodstatnenie. Vyvolený vrátane cirkvi asi vedia, že pre večný život nie je podmienkou slzavé údolie reálneho života a preto žijú naplno, bez štipky svedomia zbíjajú, klamú, utláčajú národy, rozširujú svoje územia.

Keď si veriaci kladie otázku „Aký zmysel má život?“ a pri odpovedi neustúpi od názoru, že bez božského cieľa by bol život nezmyselný, zastiera iba svoju neistotu a reaguje ako dieťa: nedôveruje vlastnej sile rozumu, ale podlieha viere – citom, ktoré mu boli naočkované, čo je len zámienka ako sa vyhnúť mysleniu o riešení problémoch svojho života. Ak je človek závislý od mýtov a zázrakov vo svojej podstate, jeho život ako taký má veľmi malý význam pre ďalší rozvoj spoločnosti. Preto veriaci v Boha nikdy nemôže ani len pripustiť, že Boh už neexistuje, lebo tým by pripustil potrebu realizovať zmeny v prospech človeka, čo by ich vydelilo z božej milosti,  čím by sa im všetky nádeje a túžby vychádzajúce z viery zrútili do tmy a neznáma.

Moderná veda zosadila z trónu boha klasických náboženstiev a postavila sa proti myšlienke, že vesmír má z hľadiska človeka nejaký určený účel. Hypotéza – antropický princíp, ktorá mala „naladiť“ náš vesmír k tomu aby došlo raz v jeho evolučnom vývoji k vzniku človeka je tiež len výmysel. Táto predstava nevychádza z nejakých dôkazov, ktoré by takýto cieľ sledovali – je to vysvetlenie typu, že Mesiac existuje len preto aby mal kto svietiť človeku v noci. Nie je vôbec dokázané, že takýto princíp pokladajúci človeka za ústredný podnet existencie nášho vesmíru existuje. Takže zakladať svoje tvrdenie len na tom, že existujeme, je pravdepodobne chybné. Samozrejme, že nad tým môžeme filozofovať, ale dôkazy neexistujú. Na základe takej to úvahy, potom veriaci prišli k záveru, že život musel byť stvorení niekým a za nejakým veľkolepým účelom a nie, že sa vyvíjal pre potreby prežitia. Čo by podľa nich znamenalo, že močiare Boh stvorili preto, aby žaby mali kde žiť a nie, že živočích, ktorý vstúpil do stabilizovaného močiara sa stal žabou, až keď sa prispôsobil k týmto podmienkam, pretože tu našiel obživu a mohol sa tam i lepšie skrývať pred predátormi.

V prvom rade si treba uvedomiť, či si kladieme túto otázku preto, lebo človek si uvedomil, že sa stal vrcholom v živočíšnej ríše, alebo vážne sme boli jej cieľom. Pokiaľ sa len konštatujeme, že sme vrchol snaženia evolúcie, nemá otázka najmenší zmysel, pretože evolúcia ešte neskončila a po trebárs samo zničení človeka sa môže uchopiť príležitosti adaptívnejší a rozumnejší živočích. Pokiaľ, ale sme cieľom, ako sa o tom hovorí v náboženských kruhoch, potom by bolo  o čom „filozofovať“.

Ale ako sa dozvieme, či sme alebo nie sme cieľom, a už konečným vrcholom? Ak si pozrieme na veľkosť Vesmíru v spojitosti s človekom, potom aký má zmysel taký vesmírny systém planét, hviezd, čiernych dier a galaxií pre človeka? Prečo až toľko nebezpečenstva číha na človeka z Vesmíru, prečo toľko planét, hviezd a rôzneho balastu, ktoré nebezpečne krúži medzi planétami, keď stačila “najvyššej inteligencii” jedna jediná? Je zrejme, že vesmír svojimi nepredstaviteľnými vzdialenosťami a nebezpečenstvom pre človeka, ktorý pôvodne mal len plniť božie príkazy nezodpovedá božiemu plánu o jeho využitie človekom.  Alebo nebodaj skúšal šťastie? A čo ak sa nájde vyspelejší život ako na našej planéte, ako potom cirkev vysvetlí že cieľom bol vznik človeka a to len na našej planéte?

Preto si myslím, že platnosť fyzikálnych zákonitosti vylučuje existenciu Boha! Totiž to ak by existoval boh, tak nemuseli by existovať fyzikálne zákonitosti, stačili jeho čarodejnícke schopnosti, veď on všade je a všetko vidí a riadi. A naopak – ak fungujú fyzikálne zákony, načo potom je treba spomínať existenciu boha. Či už prírodné zákony stanovil,  alebo  ich pôsobenie umožnil Boh je nám takáto informácia na nič, pretože tieto zákony sú trvalo zakotvené vo vlastnostiach hmoty a energie a teda nepotrebujú aby ich niekto riadil. Skrátka nepotrebujeme vedieť kto ich prípadne aj stvoril, ale musíme vedieť s nimi žiť. Ak je premena hmoty na energiu a opačne nezničiteľná a teda potom bude aj nestvoriteľná. Z toho vyplýva, že hmota, či energia vždy existovala i keď možno v inej forme.

Na druhej strane si asi teológovia neuvedomujú, že ak stvorenie sveta budú riešiť pripustením hypotézy stvorenia zákonov prírody, na základe ktorých vznikol život, museli by pripustiť, že život sa postupne vyvíjal, čo veriaci doteraz rázne odmietali. Pre to je zrejme, že ak by Boh nastavil tieto zákony, nemohol už ich porušovať a tak sa stal zbytočným. Ak napriek tomu, by do nich zasahoval, bolo by to určite poznať. Nijaké také zmeny mimo fyzikálne zákony sa neudiali. Jedine, že by sa konca experimentu už nedožil a my sme tu vznikli vlastne náhodou mimo hlavný cieľ experimentu. Keby Boh, ktorý nás nesmierne miluje od človeka niečo v súčasnosti chcel, povedal by to jasne a zrozumiteľne. Ale určite by nenechal za seba hovoriť omylných, hriešnych ľudí s nekonečné množstvom zmätených a navzájom si protirečiacich posolstiev. Taký lekár, ktorý by nás chcel liečiť, ale posielal by nám rôzne protichodné spôsoby liečenia cez drahých kuriérov, by to nerobil pre to, že nechce narušiť našu slobodnú vôľu, ale preto, že o liečení nič nevie, ale potrebuje sa na nás len priživovať.

A aj keby boh existoval mimo prírodného vesmíru ako jeho nadprirodzená príčina, nemáme sa ako o ňom niečo dozvedieť. A už vôbec nie o jeho plánoch s ľudským druhom. Viera v boha sa tak ukazuje, že je len viera, ktorá sa nezakladá na dôkaze. Vedecká kritika talmudu, biblie a koránu ukázala, že tieto knihy nie sú božím prstom, navádzajúcim ľudskú históriu na správnu cestu, ale produktom ľudskej vynaliezavosti ako zneužiť ľudskú dôveru.

Ak však tvrdíme, že otázka existencie Boha sa týka i prírody, potom Boh musí byť aj mimo našej mysle, ako objektívna entita. O existencie Boha by sme sa mali dozvedieť na základe pozorovaní, pokusov, či meraní, ktoré by mali odhaliť aj jeho ďalšie vlastnosti. No nič sa také nezisťujeme i keď veriaci tvrdia, že Boh je všadeprítomný. Prírodné vedy na vysvetlenie väčšine javov, či hypotéz boha nepotrebujú. Celkom im stačia prirodzené vysvetlenia, ktoré navyše nám dávajú odpoveď na to ako sa bude príroda chovať i v budúcnosti.

V realite nič veľké a transcendentné, čo by v dobrom ovplyvňovalo našu Zem sa nevyskytuje. Jedine ak Slnko.  Slnko je kľúčom k životu na Zemi. A takýchto Sĺnk je ale vo Vesmíre myriady. Bez Slnka by nebolo svetlo, teplo, potrava, voda, počasie, dni, ročné obdobia, nebola by Zem, ako ju poznáme. V skutočnosti by nebola nijaká slnečná sústava, keďže slnko poháňa všetko, čo sa v nej deje – ale to asi nebude Stvoriteľ, takáto tuctová hviezda  akého si predstavujú veriaci i keď Slnku za veľa vďačíme. Najmä keď Slnko je vysoko predvídateľne, čím sa nepodobá na nevyspytateľného Boha, čo svojou nespoľahlivosťou dáva neustále dôvody, aby sme sa k nemu modlili a prosili ho o niečo a to ešte pod patronátom cirkvi. V starom Egypte faraón Achnaton správne určil komu človek vďačí za život. Podľa Achnatona bolo Slnko prakticky jediný boh, stvoriteľ vesmíru, ktorý neprestáva neustále prinášať dobro človeku. Avšak toto uctievanie Slnka bolo okamžite po Achnatonovej smrti zatlačené do úzadia kňazmi, ktorí znovu zaviedli návrat pôvodného panteónu neviditeľných bohov, kde sa len oni cítili najdôležitejší.

Ani „dôkazy“ na úrovni, že každý dôsledok musí mať svoju príčinu neobstojí. Teda, že niečo spôsobilo, že všetko vzniklo. A že  táto prvotná “príčina“ je Boh je len domnienka. Pretože, ak musí mať všetko svoju príčinu, musí ju mať aj boh. Ak môže niečo jestvovať bez akejkoľvek príčiny, potom to môže byť práve tak vesmír ako boh. A nemožno tvrdiť ani to, že to čo bolo skôr, musí byť nutne príčinou toho, čo sa objavilo pozdejšie.

To, čo sa v prírode deje, sa jednoducho deje, nie je to nič, čo by sa muselo diať v závislosti od nášho myslenia, či slova Boha. My však zisťujeme, že existuje iba konkrétno. O veľkom tresku sa v Biblie nepíše, my však ani nevieme či to nebol len začiatok novej etapy večného Vesmíru. Abstraktno, t.j. myšlienka je oblasť ľudskej psychiky sídliacej v mozgu, nie však mimo neho. Jedine v tomto prípade možno Stvoriteľa vydedukovať a to určitou abstrakciou, čo však neznamená, že Stvoriteľ aj reálne existuje. Na konštrukcie ľudskej mysle sa aplikujú pravidlá logiky a tie vedú síce k logickej, ale neoveriteľnej pravde. Ak aj takejto pravde, pojmom priradíme hodnotu, to však neznamená, že to musí byť reálna pravda, ktorú je možno logicky dokázať. Logika je síce založená na skúmaní pravdy, ale samotná logika pravdu nezistí. Logika je určitý konsenzus (dohoda), že určité tvrdenie možno chápať ako pravdu. Ako príklad, že logikou nemožno zistiť pravdu je tvrdenie jednotlivých náboženstiev, že svoju dušu je možné pred večným zatrateným zachrániť obrátením sa ich vieru. To znamená, že tí ktorí neveria v ich náboženstvo skončia v pekle, čo sa pri množstve náboženstiev vzájomne vylučuje a tak logicky všetci skončíme v pekle, či už v kresťanskom, alebo v islamskom, či v inom.

Pravdivosť týchto tvrdení nemožno kontrolovať prírodou, nemôžeme ich overovať experimentami, lebo tieto predstavy nehovoria o prírode, aj keď sa to mnohému čitateľovi Biblie zdá. Tieto tvrdenia môžu byť pravdivé len v tom zmysle, že si navzájom neprotirečia, nie v tom, že sú v zhode so skutočnosťou!

No, existencia boha sa nedá dokázať ani z jeho logickej neprotirečivosti, pretože kto vie s úplnou istotou dokázať, že nejestvuje  i Alláh, Višnu, Krišna, či Manitou? Nikto, pretože to sa nedá s absolútnou istotou dokázať, ani vyvrátiť! Ale vyplýva z toho hádam, že práve preto všetko toto jestvuje? Možných dôvodov je nekonečne veľa. Treba s absolútnou istotou dokazovať neexistenciu akejkoľvek hlúposti, ktorú si ktokoľvek vymyslí? Iste uznáte, že nie, ale v prípade tvrdenia o neexistencie boha okamžite veriaci žiadajú nepopierateľné dôkazy. Takéto dôkazy nemôžu existovať pretože Boh je len želanie – sen.

Ak niet boha vo vesmíre, budú mať veci aj tak svoj zmysel? Áno, samozrejme, ale len v súvislosti so živými bytosťami, ich záujmami a ich reakciami. Aký zmysel má západ slnka, výbuch sopky, alebo explózia supernovy v ďalekom Magellanovom mračne? Všetky tieto úkazy sú prirodzenými prírodnými fyzikálnymi fenoménmi, ktoré sa dajú vysvetliť odvolaním sa na rozoznateľné pravidelnosti a majú materiálne príčiny. Jednoducho sa stali. Slnko zapadá nie preto, aby sa ľudia potešili jeho kráse, ani sopka nevybuchuje, aby nám nahnala strach. Sme to my, čo reagujeme na prírodné javy. Samozrejme z nich môžeme vyčítať to, čo sa nám zachce. Sú takej povahy, že ich vnímajúce bytosti vidia raz ako prekrásne, ako veľkolepý prejav Boha, inokedy ako dôsledok prírodných zákonov. Musí však pritom existovať vedomá bytosť, ktorá tvorivo vyjadrí pre seba a pre druhých ich zmysel, ktorý nachádza v týchto prírodných úkazoch. Ak zanecháme predstavu boha, nezanikne pre tento výraz zmysel, pretože ho vynašli ľudia. Ľudia boli odvždy veľmi vynaliezaví a vymysleli nekonečné množstvo náboženských systémov, ktoré nám umožňujú vysporiadať sa s problémami, s ktorými sa v živote stretáme. Ľudský mozog je šikovný a vie spriadať mýty, ktoré nás poučia, ale i utešujú a nadchýnajú.

Nemožno síce povedať, že veda má na všetko odpoveď, i keď má o vzniku sveta plnú náruč vysvetlení a nie sú to len domnienky – hypotézy, ktoré nemožno dokázať. To, ale neznamená, že ateista robí hanbu svojimi „nelogickými“ a jednoznačnými tvrdeniami o neexistencie Boha i keď o tom nemôže mať jednoznačne dôkazy. Tak ako veriaci nemajú pocit, že robia hanbu veriacim, pretože nie sú schopný doložiť existenciu Boha reálnymi dôkazmi.

I keď celý tento kolotoč o existencie Boha vznikol v mozgu a mozog ho neustále roztáča – napriek tomu teológovia tvrdia, že sme riadený dušou, t.j nie rozumom, ale emočnou zložkou života. Prečo asi, pretože rozumom existenciu reálneho Boha nevedia dokázať. Podľa Biblie Boh nepotreboval, aby sme mali rozum (zákaz jesť zo stromu poznania).  Nepotrebovali by sme rozum, lebo ako bytosti „stvorené len na Jeho obraz“ by sme si vystačili s dušou, ktorá by ovládala naše telá aj myšlienky. Hravo by sme sa zaobišli s menším mozgom ako majú zvieratá, keby išlo len o plnenie božích príkazov. Keby sme nepotrebovali mozog, boli by sme aj oveľa výkonnejší. Všetok kyslík, energiu a ostatné materiály by sa buď ušetrili alebo spotrebovali na iné dôležitejšie funkcie, ako napríklad na velebenie boha. Ak však vo vesmíre nie je nijaký boh či iná nadprirodzená sila, potom tento náš obrovský, problematický mozog vznikol jediné preto, aby človek zabezpečil svoju existenciu bez Boha. Neviem, prečo sa ho máme vzdať, a to len preto, že Boh si to praje o ktorom ani nevieme či existuje?

Náboženské predstavy sú staré ako ľudstvo keď začalo abstraktne myslieť. Myšlienkou, či vyslovením slovom chceli odstrániť pocity ohrozenia, nebezpečenstva, či neistoty. No akonáhle dali tomuto ochrancovi meno vznikol kult – teda náboženstvo. Že ho niektorí zneužili vo svoj prospech tak, to je už iná kapitola. Každé náboženstvo – pozdejšie cirkev si vytvorila na uspokojenie svojho Boha a seba sústavu noriem, ktoré utvrdili mýtom svätých príbehov – dogiem. Svet veriaceho, pokiaľ verí v zázraky nadpozemských bytosti je len svetom snov; je to bezmocný únik do budúcnosti, ktorá nikdy nenastane. Veriaci v Boha nevie žiť svoj život naplno a tak časť z neho premárni jalovými predstavami. Stále ho trápi pocit hriechu, viny a nespokojnosti, že jasný zajtrajšok neprichádza. Neklame nakoniec svoj životný sľub, keď verí na mýtus? Nie sme na tom lepšie, my ateisti, keď nepodliehame úteche na základe ilúzií? Treba mať odvahu a motiváciu plnohodnotne žiť a existovať, premôcť prirodzený odpor fyzikálnych zákonov a tešiť sa z tejto schopnosti.

Veriaci celkom ochotne priznávajú, že boha nemožno úplne pochopiť, či poznať. Preto je ich viera plná mystických tajomstiev a zázrakov. Lenže bytosť, ktorú nepoznáme, ktorú nemôžeme vidieť ani popísať, nemôžeme ani definovať a odkiaľ potom vieme, že existuje? Z tých nevierohodných zázrakov, ktoré porušujú fyzikálne zákony?

Pravdu možno zistiť a tvrdiť iba o jasne definovaných objektoch a javoch. Pravdu nemožno vymyslieť, ale iba objaviť. Pravda je aj vlastnosťou výrokov, a ak máme posúdiť, či sú výroky pravdivé, musia sa týkať vecí zreteľne poznaných. Tvrdenie o nedefinovanom objekte nemožno považovať za výrok, pretože sa nedá rozhodnúť, či je pravdivý, alebo nie. Príroda sa nebráni  ako sa domnievajú niektorí veriaci v podobe trestov  a ani nemotivuje v podobe odmien – jednoducho sú tu len dôsledky, ktorých príčiny sú aj všade inde, nielen v morálke nezodpovedného človeka, či vo (ne)viere v Boha.

Od začiatku kresťanstva sa veriaci potykali protiargumentami o pravosti boha. A akými pochybnými argumentami ich vyvracali a doteraz vyvracajú? – ako príklad uvádzam citát z dopisu biskupa Klementa Alexandrijského  (prvý kresťanský teológ , ktorý žil v r. 150 – 216) „Týmto snahám je treba sa postaviť všetkými spôsobmi a vo všetkom. Pretože i keby povedali niečo pravdivého, nemôže ten, kto miluje pravdu, i tak s nimi súhlasiť. Pretože nie všetky pravdivé veci sú pravdou, a ani ona pravda, ktorá sa len zdá byť pravdou podľa ľudského náhľadu, by nemala mať prednosť pred pravou pravdou, tou, odpovedajúcej viere“ .

V tejto súvislosti je zrejme, prečo kresťania tak horúčkovito túžia hovoriť práve o existencii abstraktného boha, keď veria len v boha konkrétneho – toho svojho, ktorý ožil po smrti na kríži? Je úplne jasné, že sa ľahšie môže dokázať neexistenciu konkrétneho objektu ako abstraktného. Prečo potom máme hovoriť najprv o abstraktnom bohu a potom akosi implicitne naraz preskočiť na konkrétneho? Veď existencia abstraktného („akéhosi“) boha ešte nedokazuje existenciu boha konkrétneho, navyše keď ho do božského stavu inaugurovali až 300 rokov po smrti a Pannu Máriu až po 1900 rokoch.

Prečo potom hovoríme o ateistovi, že je neveriaci, keď tento neveriaci verí, či sníva, že len v objektívnej skutočnosti je pravda, nie v mýtoch, nie v zázrakoch, ale v realite sveta,  v zdravom rozume, v morálke vytvorenej pre človeka a teda v humanite a spravodlivosti súčasného života. A len v hlave  nemá tieto pojmy  premiešané s potrebami nadprirodzených bytosti, ktorých treba pre svojou nečinnosť neustále prosiť a klaňať sa im.

Napríklad už len taká “maličkosť” nehrá veriacim do karát ich tvrdeniam a to, že človek sa na Zemi objavuje až po veľmi dlhom časovom úseku jej existencie, kedy musela prekonať niekoľko ľadových dôb, pádov veľkých asteoridov, výbuchov obrovských sopiek, ktoré život na Zemi skoro úplne zničili. Z vyhlásenia „kresťanský boh stvoril svet“ nevyplýva predpoveď, že „svet“ bude mať veľkosť myriady galaxií a vek miliardy rokov, kým v ňom napokon dôjde k zriedkavému objavu života. No my to z výroku „tento svet nestvoril boh“ to vieme predpovedať. Je nezmyslom tvrdiť, že by pri božskej dokonalosti musela Zem prechádzať tak dlhým strastiplným vývojom. Jednoducho by svojim pričinením boh vytvoril Zem, ktorá by bola ideálna pre život už od jej vzniku. A nie že by vznikla až po 9 mld. rokov po veľkom tresku a ešte  prechádzala rôznymi neblahými obdobiami, v ktorých by nadobúdala tvar, vhodnú atmosféru, faunu… a cele to divadlo “dokonalosti” by trvalo ďalšie miliardy rokov. Existencia ľudstva z nej tvorí len nepatrný, zanedbateľný podiel. Pozri na konci článku– tabuľky o vývoji Vesmíru, Zeme a človeka. Čo sa týka vzniku a vývoju života z ateistického pohľadu – podrobnejšie budem o tom písať až v 20. a 21. kapitole.

Tým, že vývoj života na Zemi prebiehal veľmi dlho a je jedno že to nebolo postupne, ale malými skokmi po veľkých katastrofách – bolo to krôčik po krôčiku. Čo nám dáva skôr na známosť, že v tom má prsty strýko vývoj a teta evolúcia. Veriť, že život vznikol naraz – stvorením, alebo bol predurčení vopred vôľou nadprirodzenej sily, či osudom vôbec nezodpovedá faktom o histórie Zeme. No, kresťan si dokáže vymyslieť rôzne „ad hoc“ teórie, ktoré ospravedlnenia Boha prečo je to tak ako je, ale priznajme, sú to samy osebe len čistými výmyslami predstavivosti – pokiaľ kresťania nezávislými dôkazmi ich nepotvrdia.

Stvoriteľ vznikol na základe domnienky, že všetko musí mať svoj začiatok a z toho sa rozvinuli  fantázie až do úplných podrobnosti a odvodenín. Každá stavba musí mať základ, a preto ak budujeme nejakú predstavu nemožno vychádzať len z fantázie a už vôbec nie z nadprirodzena, ale z toho čo existuje. Ak hmota, či jej energetická premena nemôžu existovať oddelene – nie je hmota bez energie, nie je energia bez hmoty – potom ich nemožno zničiť a teda ich nemožno ani stvoriť, pretože čo je nezničiteľné je i nestvoriteľné.

Hmota a energia tu boli od večnosti, nemôžu rásť, ani sa zmenšovať. Z toho vyplýva, že za hmotou, či energiou neexistuje žiaden zámer, žiadna inteligencia. To znamená, že nadprirodzeno nebolo a nie je.

Ak je hmota a energia od večnosti do večnosti, načo by existoval ešte  Boh. Príroda, vesmír nemá svojho pána, teda neexistuje nikto kto by vypočul modlitby, neexistuje boh, ktorý by sa zľutoval nad nevinne trpiacimi, všímal si otrokov viery, matky, ktorým berú deti, neexistuje boh, ktorý by ukončil trápenie a spasil mučeníkov.

Ak je hmota a energia od večnosti do večnosti, vyplýva z toho, že všetko čo bolo možné, sa stalo, čo je možné sa deje a čo bude možné sa stane. Prítomnosť je nevyhnutným produktom minulosti, a nevyhnutnou príčinou celej budúcnosti. Všetky tvary rastlinného a zvieracieho života, všetky pudy, schopnosti a svedomie sa zákonite vyvinuli. Taktiež ľudské názory na klady, či zápory, cnosti a nesprávnosti, myšlienky a sny, nádeje a obavy sa neustále vyvíjali a budú vyvíjať. V tejto súvislosti si treba v prvom rade uvedomiť, že nie všetky úsilia minulosti boli márne a zabudnuté; ostávajú v ľudskej pamäti vo výrobkoch, umeleckých dielach, knihách a pamätníkoch z tých čias. Stali sa časťou svetovej kultúry, ceníme si ich a máme z nich osoh, pretože máme sa od čoho odraziť a postupovať ďalej. To dobré, čo robíme, nás možno prežije a budúce generácie nám možno budú vďačné za to, čo im zanecháme.

Poznáme všetky články reťazca vývoja od najnižšieho živočícha až po človeka. To sme sa nedozvedeli zo svätých kníh, ale zo skamenelín a z príbuznosti DNA. Vývoj vesmíru je niečo prirodzené, čo popiera existenciu nadprirodzena. I najväčší kresťanský mysliteľ Tomáš Akvinský dospel k názoru, že Boh nie je odpoveď, ale je to otázka.

Christopher Hitchens (1949-2011):

“Akonáhle len raz pripustíte, že existuje stvoriteľ a nejaký plán, stanete sa predmetom krutého experimentu“.

Budúci utorok sa pozastavím nad rozdielmi medzi vedou a náboženstvom.

Vývoj vesmíru, Zemi, života a človeka.

Časový vývoj v rokoch. Pred:

13,8 mld.  – Big Bang (Začiatok vzniku priestoru a času)

13,65 mld. – Najstaršie známe hviezdy vo vesmíre

13,5 mld. – Prvá forma čiernej diery

13,4 mld. – Najstaršia galaxia

13 mld. – Zoskupovanie galaxií

12,85 mld. – CFHQS J2329-0301 (najstarší známy kvazár)

12,7 mld. – PST B1620-26 (najstaršia známa exoplanéta)

12,6 mld. – Formovanie našej galaxie – Mliečna dráha

11 mld. – Vesmír začne ochladzovať (priemerná teplota okolo 13.000K)

10,5 mld. – Prvé výbuchy hviezd bohaté na kovy

10,4 mld. – Možný vznik života v priateľských systémoch hviezd

9,7 mld. – Vesmír dosiahne 1/3 súčasného priemeru

9,6 mld. – Mliečna dráha sa stabilizuje

9,35 mld.- Formovanie Barnadovej hviezdy vzdialenej len 6 svet. rokov

8,8 mld.- Mliečnej dráha sa formuje do disku

7,5 mld. – Supernova GRB 0803198 (najmocnejší gama záblesk kedy bol pozorovaní)

7,1 mld. – Ochladenie Vesmíru pod 5 K

6,8 mld. – Formovanie  hviezdy Alfa Centauri (najbližší systém k nášmu Slnku)

6,5 mld. – Mliečna dráha sa začína formovať do špirály

6 mld.- Rozširovanie vesmíru sa zrýchľuje

5,8 mld. – Formovanie  hviezdy Tau Ceti

5,5 mld. – Solárna hmlovina kolabuje

5,5 mld. – Mliečna dráha sa stáva špirálová galaxia

4,85 mld. – Formovanie hviezdy Proxima Centauri (najbližšia hviezda k Slnku)

4,57 mld. – Formovanie Slnka

1,37 mld. – Formovanie hviezdy Procyon (najjasnejšia hviezda Canis Minor)

250 mil. – Formovanie hviezdy Sirius (najjasnejšia hviezda na nočnej oblohe)

8 mil. – Formovanie  hviezdy Rigel (najjasnejšia hviezda v Orione)

7,5 mil. – Formovanie hviezdy Betelgeuze (druhá najjasnejšia hviezda v Orione)

2,5 mil. –  Výbuch supernovy blízkosti slnečnej sústavy

ZEM

Pred –

4,56 mld. – Formovanie proto-zemi (z asteroidov a komét formou planét Slnka ako protoplanetárny disk)

4,53 mld. – Vznik mesiaca (PlenetkaTheia dopadla na zem, vznik mesiaca z úlomkov zo zrážky)

4,4 mld. – Formovanie oceánov na Zemi kondenzáciou vody z atmosféry, vznik zemskej kôry (asteroidy a kométy prinášali ďalšiu vodu na Zem)

4,4 mld. – Prvý známy kryštalizujúci minerál vznikol z magmy, chemicky kremičitan zirkoničitý (ZrSiO4) (nález Zirkonu v Jack Hills, Austrália)

4,11 mld. – Začiatok ťažkého bombardovania Zeme

4,0 mld. – Vznik magnetického poľa Zeme

3,8 mld. – Koniec ťažkého bombardovania

3,8 mld. – Najstaršie formovanie železnej rudy

3,6 mld. – Vaalbara vynorenie prakontinentu

3,3 mld. – Začiatok širokej sopečnej činnosti Zeme

3,26 mld. – Udalosť Barberton  (jeden z najväčších dopadov na Zem kráter 480 km)

2,9 mld. – Kenorland vynorenie prakontinentu – mizne metán, mizne oxid uhličitý

2,8 mld. -Vaalbara prakontinet sa rozdelí

2,705 mld. – Hlavná obdobie erupcií sopiek

2,5 mld. – Začína prudké okysličovanie planéty (Baktériami vyrobený kyslík sa začne akumulovať v atmosfére)

2,5 mld. – Pohyb tektonických platní

2,4 mld. – Suavjarvi dopad asteroidu (najstarší stále rozpoznateľné kráter)

2,4 mld. – Prvé zaľadnenie planéty

2,22 mld. – Atmosférický kyslík prekonáva jedno percento

2,2 mld. – Vytvorenie ozónovej vrstvy

2,15 mld. – Prvé zaľadnenie končí

2,02 mld. – Kráter po dopade asteroidu 300 km

1,9 mld. – Atmosférický kyslík prevyšuje 15 percent

1,85 mld. – Sudbury dopad asteroidu (250 km kráter)

1,8 mld. – Tvorí sa superkontinent Columbia

1,75 mld. – Vishnu suteréne skaly (najstaršie horniny v Grand Canyon)

1,7 mld. – Tvorba najstarších piesočných dún

1,5 mld. – Prakontinent Columbia sa rozdelí

1,3 mld. – Začína vrásnenie prvých pohorí

1,2 mld. – Formovanie prakontinentu Rodinia

770 mil. – Kaigas doba ľadová

750 mil. – Prakontinentu Rodinia sa delí

720 mil. – Sturtian doba ľadová

650 mil. – Marinoan doba ľadová

305 mil. – Úroveň atmosférického kyslíka je na vrchole 35%

300 mil. – Tvorba supercontinentu Pangea (posledný prakontinent)

180 mil. – Pangea sa rozdelí na Laurasia a Gondwana

145 mil. – Madagaskar sa oddelí od Afriky

90 mil. – Indický subkontinent sa oddelí od Gondwany

80 mil. – Austrália sa oddelí od Antarktídy

51 mil. – Indický subkontinent sa zrazí s Áziou (Himaláje začínajú stúpať)

40 mil. – Antarktíde začína rásť ľadová čiapka

30 mil. – Južná Amerika sa oddeľuje od Antarktídy

8 mil. – Veľká doba ľadová

5,96 mil. – Gibraltár uzavrie spojenie oceánu zo stredozemným morom, ktoré vyschne

3 mil. – Prepojenie v Paname severnej a Južnej Amerike – rozsiahle prepojenie fauny

2,5 mil. – Začína ďalšia doba ľadová

780 tis.- posledná zmena magnetického poľa Zeme

640 tis. – Yellowstonská sopka vybuchne

70 tis. – super vulkán Toba exploduje (pokles ľudskej populácie)

 

ŽIVOT

Pred –

4,1 mld. – Život sa objaví na Zemi (najskorší odhad – archeobakterie)

3,5 mld. – Prvý univerzálny predok aktinobaktéria (rozdelenie baktérie)

3,5 mld. – Fosílie sinice (najstaršie fosílne dôkazy na zemi)

3,2 mld. – Anoxygenic baktéria využívajúca fotosyntézu

3,2 mld. – Prvé pevninové baktérie

3 mld. – Sinice rozvíjajú fotosyntézu (začínajú  produkovať kyslík)

2,7 mld. – Prvé organizmy s jadrom (odhad)

2,1 mld. – Najstaršia známa fosílie organizmu s jadrom (acritarch)

2,1 mld. – Prvé mnohobunkové živočíchy (fosilie)

1,6 mld. – Mitochondrie sa asimilovali do jadra bunky

1,4 mld. – Populácia mikroorganizmov rýchlo stúpa

1,2 mld. – Bangiomorpha pubescens (prvá sexuálna reprodukcia organizmu)

1,15 mld. – Populačná explózie organizmov s jadrom

1,1 mld. – Najstarší mnohobunkový organizmus s bičíkom

850 mil. – Populácia mikroorganizmov začína klesať

800 mil. – Explózia populácie prvokov

700 mil. – Fosilie – skamenelé prvé červy nájdené v Číne

575 mil. – Začiatok výbuchov sopiek ( voľný uhlík podstatne zmenil faunu)

542 mil. – 487 mil.  – Kambrium – kambrická explózia života v mori

540 mil. – Diverzifikácia života podľa kmeňov väčšiny veľkých morských zvierat, prví článkonožci (hmyz, pavúci, kôrovce), ktorí sa presunuli na súš, prvý morský väčší predátory

525 mil. – Prvý trilobit

486 mil. – 445 mil. – Ordovik – jednoduché a útesové riasy, prevaha bezstavovcov, prvé ryby s chrbticou

450 mil. – Rastliny a článkonožce kolonizujú morské brehy

445 mil. – Zánik  života v ordoviku (60% druhov zaniklo)

444 mil. – 423 mil. – Silúr – prvé suchozemské rastliny, veľa vápenatých rias v moriach, prvé ryby u ktorých sa vyvinuli odlišné mužské a ženské genitálie

420 mil. – 372 mil . – Devón – prvé obojživelníky, papraďorasty

420 mil. – Prví obratlovci dýchajúci vzduch

395 mil. – Prvé nemotorné štvornohé zvieratá

380 mil. – Prvý strom – ako rastlina

372 mil. – Koncom Devóna znova nastáva rozsiahle vymieranie (70% druhov živočíchov zaniklo)

360 mil. – 303 mil. – Karbón – rozmach hmyzu , prvé plazy, stromy veľkého vzrastu

330 mil. – Prvé zvieratá s plodom v tele v podobe vajca

320 mil. – Prvé plazy

305 mil. – Úroveň atmosférického kyslíka je na vrchole 35% (článkonožce dorastajú do nebývalej veľkosti)

300 mil. – 255 mil. – Perm

259 mil.– 252 mil. – Permskej vymieranie (najväčšie vymieranie v histórii 90-96% druhov zaniklo)

252 mil. – 208 mil. – Trias – prvé dinosaury, vajcorodé cicavce

240 mil. – Prvý dinosaurus

228 mil. – prvý mäsožravý dinosaurus – Eoraptor

225 mil.-  Prvé cicavce

207 mil. – 201 mil. – Vymieranie  po  Triasu (75% druhov zaniklo)

201 mil. – 152 mil. – Jura – Cicavce vačkovce, prvé vtáky, prvé krytosemenné rastliny

190 mil. – Prvé obrie sauropody – veľký bylinožravý dinosaurus

176 mil. – Prvý stegosaurus – platnochrbtý opancierovaný bylinožravec

155 mil. – Prvé vtáky

145 mil. – 72 mil. – Krieda – rozkvet dinosaurov, prvé cicavce s placentou

130 mil. – Prvé kvitnúce rastliny

106 mil. – Vývoj veľkých mäsožravých dinosaurov

100 mil. – Prvé včely

68 mil. – Mäsožravý Tyranosaurus rex  sa stal kráľom zvierat

66 mil. – Vymieranie na konci kriedy, pravdepodobný pád asteroidu (75 % druhov, vrátane všetkých dinosaurov zaniklo)

66 mil. – 26 mil. – Palogén – prvé moderné cicavce

60 mil. – Vývoj prvého primáta

55 mil. – Prvý moderní vtáci

47 mil. – Cicavce – veľryby sa navrátili do vody

26 mil. – Prvé slony (Eritreum melakeghebrekristosi)

23 mil. – 3,5 mil. – Neogén

18 mil. – Oddelenie ľudoopov od opíc

15 mil. – Prvý prežúvajúci cicavci

11 mil. – Prvý veľký kôň

 

ČLOVEK

6 mil. – Spoločný predok človeka a šimpanza

4 mil. –  Vývoj homida Australopithecus

3,5 mil. – Lucy vzpriamený ľudoop

2,6 mil. – až doteraz – Kvartér – Postupný vývoj človeka Homo habilis, erectus, Neandertálec, sapiens

2,4 mil. – Homo habilis, kamenné nástroje

1,8 mil. – prvá vlna migracie z Afriky

1,5 mil. – Homo erectus, používanie ohňa

500 tis. – Ľudské rytiny (cik-cak na dreve, Java)

300 tis. – Najstaršie prípady pochovávania

250 tis. – Vývoj  homida Neandertálca

195 tis.- Anatomicky moderný ľudia sa objavujú v Afrike

120 tis. – Neandertálec žijúci na území Slovenska (nálezisko Gánovce pri Poprade)

100 tis. – Ľudia začnú migrovať z Afriky

50 tis. – Prví ľudia na americkom kontinente.

38 tis. – Neandertálec vyhynul, prvé známky chovu domácich psov

35 tis. – Najstaršia známa vyrezávaná soška ženy – Venuše z mamutieho klu

20 tis. – Najstaršie zachované jaskynné maľby zvierat

12 tis.- Prvé sídla na území Mezopotámie

11 tis.-   Človek už  cieľavedome používal pracovné nástroje. Skončila posledná doba ľadová. Rozvoj poľnohospodárstva. Prvé mestá ohradené kamenným múrom (Jericho).

8 tis. – Prvý roľníci na území Slovenska

7,6 tis. – Prerazenie vody Stredozemného mora do Čierneho mora, čím sa zvýšila jeho hladina o viac ako 100 m, čo mohlo byť základ povesti o biblickej potope.

7 tis. –  Megality – ľudia ich začali stavať z obrovských skalných blokov, a tiež v tom čase nastal veľký rozmach poľnohospodárstva, čo spôsobilo výrazný nárast obsahu metánu v atmosfére (podľa výsledkov analýz grónskych ľadovcov). Išlo hlavne o stále siatie pšenice, ryže na starých kontinentoch a kukurice a fazule na americkom kontinente čo prispelo i k rozvoju chovu dobytka.

6 tis. – Vznik sveta a človeka podľa Biblie

5 tis. – Vznik veľkých civilizácií (Mezopotámia, Egypt, India)

4,2 tis. – Potopa sveta podľa Biblie

4 tis. – Vznik veľkej čínskej a gréckej civilizácie, ktoré síce vznikli neskôr ako iné veľké civilizácie, ale pretrvali ich myšlienky až do modernej doby, pretože u týchto civilizácií popri náboženskej hrala veľkú úlohu i svetská morálka.

 

3,8 tis. – Abrahám, praotec židovsko -kresťanskej i islamskej viery

2,7 tis. – Spísanie a kompilácia Starého zákona

2,3 tis. – Grécko sa stalo súčasťou Rímskej ríše

2 tis. – Život Ježiša Krista

1,7 tis. – Kompilácia Nového zákona

1,6 tis. – Pád Rímskej ríše

1,4 tis. – Vznik islamskej viery

500 rokov – Vznik protestantizmu – reformácia kresťanského náboženstva

250 rokov – Vynález parného stroja

110 rokov – Objav výroby umelých hnojív.

27 rokov – Celosvetovo rozšírenie Internetu

Pohľad na Zem podľa Biblie.

03.04.2017

Ak niečo je, alebo môže byť isté, tak je to to, že pisatelia Biblie mali mylné predstavy o stvorení, astronómii, geológii; o príčinách javov, pôvode zla a príčine smrti. No dnes chápu viac »

Ako vysvetlíte paradox, že USA je jedna z naj demokratickejších štátov je zároveň štát, kde hrajú prvoradú úlohu náboženské predsudky?

21.03.2017

Päťdesiat percent súčasnej americkej populácie verí, že svet je starý len šesť tisíc rokov, čo je výsledkom náboženskej výchovy. To je desivá predstava o najväčšom a najmocnejšom kresťanskom viac »

Má každý svoju pravdu?

13.12.2016

Ak niekto použije túto vetu demonštruje tým to, že slovu „pravda” nerozumie. Subjektívna pravda sa týka len skutočnosti, ktoré vzišli z vašich životných zážitkov vo vašom životnom viac »

Čína, juan, mena, peniaze

Ekonomiky sveta, koordinujme svoje kroky, volá Čína

29.06.2017 08:54

Svetová ekonomika sa mení a globálna koordinácia je dôležitá, tvrdí Čína. Odporúča, aby popredné štáty normalizovali svoje úrokové sadzby.

Hongkong, Čína, Si Ťin-pching

Čínsky prezident Si Ťin-pching prvýkrát navštívil Hongkong

29.06.2017 08:45

Prezident Číny Si Ťin-pching osobne navštívil Hongkong pri príležitosti 20. výročia vrátenia Hongkongu do čínskych rúk od Veľkej Británie.

požiar, lesny poziar, poziar lesa

Lesný požiar v americkej Arizone vyhnal z domovov tisícky ľudí

29.06.2017 08:16

Oheň sa rozšíril v okolí horského mesta Prescott, ktoré sa nachádza zhruba 160 kilometrov severne od Phoenixu. So živlom bojuje asi 500 hasičov.

Michel Temer, Brazília

Autom plánoval preraziť bránu brazílskeho prezidentského paláca, vodiča zadržali

29.06.2017 07:57

Bezpečnostné zložky v brazílskom hlavnom meste Brazília zadržali mladíka, ktorému sa údajne autom podarilo preraziť bránu prezidentského paláca s cieľom dostať sa dnu.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 105
Celková čítanosť: 236635x
Priemerná čítanosť článkov: 2254x

Autor blogu

Kategórie