Preto ani dnes, keď sa cítime pánmi nad prírodou, ktorú ničíme so zbraňou v ruke v boji o posledné zvyšky prírodných zdrojov nám nepomôže vytváranie si tradícií o neomylnosti, či vytváranie si rituálov, ktoré platia len pre pravú vieru, ale musíme pochopiť že sme súčasťou Veľkého Vesmíru, ktorý nám nikto nedaroval, aleže sme z neho vyšli vlastným pričinením. Pravda sa musí meniť so zmenami prostredia. Ak sa jedného dňa prestaneme zaujímať o obrovský vesmír, o dlhodobú a ťažkú históriu vývoja človeka a chyby minulosti si zromantizujeme, riskujeme návrat k detinskému názoru, že svet sa obrazne, ale aj doslovne krúti iba okolo nás a potom nám nepomôže ani vymyslený boh.

Neandertálci sa ďaleko skôr natrvalo usadili na územiach s chladnejšou klímou, kde bol dostatok veľkých a teda pomalších lovných zvierat a menej zvieracích predátorov. Vzhľadom na to, že obývali trvalé obydlia (jaskyne) mohli loviť a teda skladovať i veľké zvieratá, čo ich časom fyzicky prispôsobilo k väčšej sile a odolnosti voči nepohode. No neskôr pri konci doby ľadovej ich vyskúšaný život v malých skupinkách chrániacich si svoje územie prestal byť motivujúci, ale stal sa príťažou, pretože vzhľadom na svoju malú genetickú pestrosť už sa nedokázal prispôsobovať a preto začal postupne stagnovať. Vytvorené rituáli, ktoré ich predprogramovali z doby ľadovej už nedokázali pomáhať a zmeniť ich už nedokázali. Homo sapiens na druhej strane bol zvyknutý sa spolčovať do veľkých skupín a spoločne migrovať za potravou, čím si vytváral nové stratégie lovu, ba i špeciálne technológie na úpravu potravín, či kože, kožušín a kostí zvierat a to nielen ako potravu, ale aj ako prostriedok pre prežitie – šitie oblečenia a obuvi na mieru.

Príchod konca ľadovej doby bol pre neandertálcov pohromou, pretože prišli nové a podstatne rýchlejšie zvieratá, ktoré nečakali na príchod lovcov zvyknutých loviť len kyjakmi a kopijami. Teplom pravdepodobne vznikol i vyšší výskyt chorôb z titulu rýchlejšieho znehodnotenia potravín, ktoré dovtedy nepotrebovali nejako umne skladovať. Dovtedy zaužívané a posvätené pravidlá, či zbrane im vôbec už nepomáhali. Niektorí začali i migrovať, ale už sa nedokázali prispôsobiť novému životnému štýlu.

Neandertálec sa usadzoval na jednom mieste, kde rituálne pochovával a teda nábožensky uctieval svojich predkov už pred 700.000 rokmi. Dokonca podľa archeologických nálezov sa zistilo, že medzi neandertálcami žili dlhé roky i telesne postihnutý, čo u migrujúcich ľudí nebolo možné. Usadením sa na jednom mieste sa stalo, že dodržiavaním stanovených sociálnych pravidiel podľa spoločnej mytológie mohli prežiť nielen telesne postihnutí, ale i „fanatici tradícií, či príživníci“, ktorí by v migrujúcej skupine neprežili. V takejto sociálnej spoločnosti pri dodržiavaní pravidiel mytológie, nemohlo vznikať ani žiadne vnútorne pnutie, pretože sa vytvárali len malé skupiny ľudí, ktorých prvoradým a svätým cieľom bolo uchrániť svoj životný priestor. Nemali záujem sa spolčovať, či spolupracovať s inými skupinami, čo ale vzhľadom na zmeny, ktoré sa na nich valili sa im stalo osudným.

Naši priamy predkovia z východnej Afriky, či južnej Afriky sa migrovaním dostali až do Európy, čo ich postupne naučilo si vyrábať pokročilejšie nástroje, vrátane zbraní. Taktiež sa asi museli naučiť obchodovať a vymieňať si skúsenosti s kultúrami na svojich cestách. Nie náhodou okolo obdobia pred 200 až 300 tisíc rokov sa datuje „oficiálny“ vznik Homo sapiens, pretože sa vtedy dokázali pohnúť smerom na sever, pričom nešlo o rázový skok, ale o postupnú vývojovú zmenu.

V tomto období nastali prudké zmeny klímy, ktorí vyvolali príchod ľudí z Afriky na územie ovládane neandertálcom. Zo začiatku si neandertálci vedeli ubrániť svoje územie, ale neskôr po oteplení a zdecimovaný ich populácie boli prinútení sa  stiahnuť. Neandertálci síce svoj životný štýl mali voči prírode prepracovanejší, prírodu neničili, ba práve naopak dodržiavaním svätých rituálov ju zušľachťovali a preto asi neradi videli ako ich tradičné loviska sa menili na bitúnok, a to spôsobmi lovu aké používali migrujúci. Títo „lovci“, využívali rôzne pasce, luky, oštepy, vypaľovali celé lesy a potom jednoducho odišli inde. V boji jeden proti jednému by neandertálci so svojou silnou muskulatúrou a kyjakom s druhom homo sapiens asi uspeli, ale pri konflikte s väčšou skupinou migrujúcich vzhľadom na to, že neandertálci spolu nespolupracovali a teda nevytvárali obyčajne väčšie skupiny s viac ako 12 ľuďmi a i toho, že nedokázali vzhľadom na svoju lokálnu mytológiu rýchlo meniť stratégiu, tak nemali šancu.

 Edna Vincent Millayová (1892-1950), am. spisovateľka:

Život musí ísť ďalej; treba zabudnúť prečo.