Pred 130 tis. rokmi bolo priaznivé klíma, čo „pomohlo“ i neandertálcom sa utvrdiť a zostať natrvalo vo svojej stratégie malých skupín, čím si ale spôsobili viac problémov, pretože vo väčšine sa v týchto skupinách uplatňovali príbuzensky zväzky, čo neprispelo k ich rozvoju. No o 20 tis. rokov neskôr nastúpila znova brutálna doba ľadová (ktoré vznikajú z pravidelne opakujúceho sa znižovania aktivity Slnka). V dobe rozkvetu sa neandertálci úplne osamotnili do malých skupín, čo znamenalo, že ak dokázali prežiť, boli relatívne múdry, používali zložitý jazyk, a keďže sa starali i o svojich chorých príbuzných, vedeli ich i liečiť, ba ich pochovávali na určených miestach. Mali dobré znalosti prírody či anatómie, dokonca vyrábali i šperky ako trofeje zo zubov zvierat.
Skrátka poznali prírodu a boli i dobrými lovcami, čo sa aj prejavilo na ich telesnej konštrukcie, ktorá sa pretvorila nie k vytrvalosti a k efektívnosti (ako u migrujúcich ľudí), ale k potrebe byť silný, a vedieť si sám poradiť, čo znamenalo, že ich postava bola mohutnejšia, ba i mozog mali väčší. To ale na druhej strane znamenalo, že potrebovali v priemere 3x viac kalórií na prežitie ako Homo sapiens.
I keď neandertálci boli dobre adaptovaní na mrazivé počasie svojou muskulatúrou, tak návrat doby ľadovej neriešili spojením sa znovu do väčších skupín, ale tvrdým presadzovaním rituálov, ktoré im v minulosti pomáhali, čím sa tieto rituály stali nezmeniteľným zákonom. No pri konci doby ľadovej (pred 60 tis. rokmi) a príchodu teplejšieho počasia boli im tieto rituály k ničomu, nakoľko zvieratá, ktoré dovtedy lovili odišli inde. Prišli nové zvieratá, nové rastliny, ktoré neandertálci nepoznali, no sami neodišli za zvieratami, ktoré dovtedy lovili, pretože im to náboženské rituály zamerané na ich územné kulty nedovolili. A tak zrejme začali bojovať o holé prežitie, pretože sa stali lovci bez zverí. Nové rastliny, rýchlejšie zvieratá, migrácia Homo sapiens sa im stali osudnými. Populácia sa zjavne zmenšila, a aj genetická pestrosť príbuzenským stykom k tomu nič dobré nepridala. Dokonca niektorí tvrdia, že neandertálci asi vedeli dobre plávať, i keď nepoužívali žiadne plavidla. Ako vedci zistili, že neandertálci vedeli loviť i pod vodou? Podľa výrastkov v ich zvukovodoch, ktoré mali zúžené až natoľko, že sa v nich mazom uzatvorila voda, čo mohlo vyvolať po oteplení vznik infekcií a spôsobiť aj čiastočnú stratu sluchu.
Migrujúci ľudia, ktorí sa pohybovali v teplejších krajoch a boli zvyknutí na zmeny klímy sa presúvali za svojimi zvieratami, pretože ich najlepšie poznali. Neboli nijak zviazaný neomylnými tradíciami o svojom území, žili vo veľkých spoločenstvách, teda neboli ani tak geneticky devastovaní, dokonca prijímali medzi sebou i neandertálcov, ktorí boli ochotní spolu s nimi migrovať. Nelovili samostatne, ale vo veľkých skupinách, ktoré vzájomne spolupracovali, ktoré riadili tí najskúsenejší. Skrátka nemali život predprogramovaný nejakou nezmeniteľnou ideológiou.
Neandertálec síce tiež ovládal rôzne zbrane (kopije, kyjak), ale nemal strelné zbrane ako luky, či vrhajúce oštepy, pretože proti veľkým zvieratám nepotreboval. Avšak je zrejmé, že keď bránili svoje územie, museli byť i dobrí bojovníci a je pravdepodobne, že pri tom tieto zbrane použili nielen voči veľkým zvieratám, ale proti iným neandertálcom. O tom svedčia i rôzne fraktúry na rukách, či rozdrvené lebky, ktoré zodpovedali bojom asi pri ochrane svojho územia. V jaskyne Shanidar v Iraku boli dokonca nájdené pozostatky neandertálca, ktorý bol zabití kopijou vrazenou do hrudi.
Postupom času sa tak povediac neandertálci „nábožensky“ utvrdili do pevných rituálov zviazaných z jedným územím, kde si aj vytvárali určité kultové miesta. Dokázali komunikovať s prírodou, pričom títo duchovia prírody súviseli z ich predkami a predstavovali konkrétne staré stromy, skaly. U nich ešte nešlo o univerzálnych bohov, ale išlo o známe zviera, či starý strom, prameň vody a o konkrétne rituáli pre úspešný lov, či zmenu počasia. Vtedy sa svet ešte netočil okolo ľudí, ale s bázňou uctievali premeny prírody, no postupne si tým zamedzovali prístup k zmenám v riešení problémov a tiež krížením sesterníc s bratrancami si vytvorili i neprekročiteľné tradície zo svojej múdrosti, ktoré ich doviedli k náboženskej zadubenosti. Prežitie v chladných časoch prekonali vytváraním rituálov, ktoré im paradoxne pri oteplení a zúženej genetickej variability už nijako nepomohli a ani ich už nedokázali zmeniť.
Carlos Slim Helú (1940 -), mexický miliardár:
Len na základe výsledku zistíte, čo funguje a čo už nie. Chyby sú poučenie, nie zlyhanie.