Postupný rozvoj civilizácie človeka, vychádzal jednak z postupného predlžovania veku dožitia človeka, ale tiež z možnosti ďalej na sebe pracovať. Pomalý rozvoj človeka v minulosti spôsobilo hlavne nízky priemerný vek dožitia a tiež to, že bol ich rozvoj vždy obmedzovaní, hlavne poverami, ktoré vyrábalo náboženstvo. Prejavovalo sa to tak, že napríklad fyzicky nemali na lov veľkých zvierat, ale ani ich nepotrebovali loviť. Až rozširovaným spoločnosti a jej usadzovaným sa na jednom mieste začali mať potrebu ich loviť a to spôsobmi, ktoré vyžadovali dlhoročné skúsenosti. K tomu vynašli i spôsob ich spracovania i na iné účely ako potravu.
Totiž veľmi dlho v histórie človeka, bola potreba migrovať za potravou, to jest nemohol si robiť zásoby a preto lovil a zbieral len to čo poznal a načo stačil. Preto pojedal i zdochliny veľkých zvierat, ktoré našiel zvieracími predátormi nedojedené. Človek pre svoj rozvoj mozgu potreboval vysoko výživnú potravu a preto nepohrdol ani zdochlinami. Avšak vzhľadom na to, že sa musel špecializovať v konkurencie iných zvierat len na to čo ostatní nezožrali naučil sa jesť hlavne tuk a vnútornosti, nakoľko nemal taký stisk zubov ako hyeny, ani nemal zobák na ohlodávanie kosti ako supy, ale mal prispôsobivejší mozog a voľné ruky, čo spôsobilo, že našiel i spôsob ako pomocou kameňa rozbiť kosti a tak sa dostať k výživnému špiku.
Doteraz človek nemá dostatok proteínov nato, aby dokázal stráviť svalovinu zabitých zvierat. Pri stravovaní sa len chudým mäsom má stále ešte zažívacie problémy, čo možno mohol byť i dôvod jeho spolupráce so psami, ktorí uprednostňovali práve „libové“ mäso. I keď neskôr sa psy naučili jesť i zostatky ľudskej stravy, zostali pri človeku Zistiť kedy sa to presne stalo nie je jasné, ale vie sa, že prvý osadníci Ameriky, ktorí prišli zo severu boli lovci, pretože si priviedli so sebou i psov, avšak nie kone, či iné ťažné zvieratá.
Moment použitia upraveného kamenného nástroja pomohol neskôr i pri love väčších zvierat, popri už používaných drevených, či kostených nástrojov. Vynález využitia ohňa zvýšilo sebavedomie ľudí i nad veľkými zvieratami, ba si tým i zlepšili stravovanie, nakoľko zistili, že mäso, či niektoré divé rastliny ako pšenica, ryža pri tepelnej úprave sú lepšie stráviteľné.
Oheň mu tým umožnil získať kvalitnejšie kalórie z potravín, čím posunul človeka na inú úroveň, ba i ovplyvnil výrobu nástrojov, či rozvinul hlavne rozvoj ľudskej komunikácie a myslenia.
Čím sa začali jednotlivci kmeňa viac špecializovať, tým viac sa rozširovala i potreba výmeny informácií a na to už nestačila priama reč tela, ale bolo treba vedieť si odovzdať i abstraktné myšlienky, čo bol už predel, ktorý natrvalo oddelil človeka od zvieracej ríše.
Zatiaľ čo šimpanzy strávili hodiny hľadaním a prežuvaním surovej stravy, človek si premysleným skladovaným zásob a objavom ohňa lepšie pripravil stráviteľnejšiu stravu, čím získal čas na rozvoj reči pri hudbe u spoločného ohňa. Ten druh človeka, ktorý to dokázal sa lepšie ujal a vytlačil ostatné druhy človeka, ktoré sa živili len rastlinou potravou i keď boli fyzicky väčší ako naši predkovia. A neskôr dokázali vytlačiť i neandertálcov, ktorí mali i väčší mozog.
No vplyv náboženstva túto výhodu sa presadiť človek stráca. Napríklad v r. 536 nastal na Zemi výbuch nejakej veľkej sopky pravdepodobne na Islande, kde jej splodiny zahalili celú severnú pologuľu na dlhšiu dobu (18 mesiacov). Slnko po celý čas vysielalo len slabé svetlo, bez tepla (letné teploty boli okolo 2 stupňov Celzia). Nastala zima, neúroda, choroby, čo niekde spôsobilo zostrenie vzťahov – vojny, ba i zánik civilizácií ( Sasanská ríša – Iránska ríša). Dokonca v teplých oblastiach Číny i v lete snežilo. V Európe, kde vládlo kresťanské náboženstvo, nastali tiež problémy, no neriešili toto zlo, ale sa mu úplne podriadili a prijali ho ako pomstu Boha za nedostatočnú vieru, čo spôsobilo úpadok hospodárstva a následne hľadanie vinníkov, teda zbytočné vojny. Myslím si, že v tejto dobe bolo uctievanie Boha maximálne – už nikdy nebolo väčšie a dokonca nebolo ani heretikov – pochybovačov a predsa došlo zo strany Boha k trestu – že by uctievali falošného Boha?
No v tom čase boli i iné krajiny, ktoré pochopili tento fakt ako výzvu, ako napríklad Čína, ktorá sa zjednotila, prestali zbytočné lokálne vojny, pričom problémy sa riešili spoluprácou, obnovili Konfuciovské zásady riadenia vlády, čím nastal rozkvet krajiny napriek zhoršeným klimatickým podmienkam. Táto koncepcia znamenala, že si z krízy urobili rozhodujúci bod zmeny (wej-ťi). Ale aj Arabi vtedy zabrali a ovládli pozostatky Sasanskej ríše, keď vládnuci emirovia vtedy pochopili, že treba podporovať rozvoj vedeckých poznatkov, čo malo pozitívny vplyv na ich vedu i kultúru u Arabov v tej dobe. Ba i Slovania túto klimatickú hrozbu pochopili ako pozitívnu výzvu k vytýčeniu nových cieľov a posunuli sa bez problémov až k Šumave.
No akonáhle spoločnosť ovládla jediná a nemenná pravda, spoločnosť začala stagnovať. Viď Európa v 5 stor.(kresťania), Arabi v 12 až 15 stor.(moslimovia), Čína v 15 stor.(budhisti), vých. Európa v 20 stor. (komunisti).
Ak jeden človek trpí falošnými predstavami, hovoríme o duševnej chorobe. Ak falošnými predstavami trpí mnoho ľudí, hovoríme o náboženstve.