Človek si už od malička vytvára svoj vzťah k prostrediu a skúma ho, čím sa potom dokáže stotožniť v hocijakom prostredí. Dokáže sa stotožniť i s potrebou ťažko pracovať aby prežil i keď tento život je už pre ľudí, ktorí okúsili slobodu nevábni. Otrok zostane i po oslobodení z otroctva otrokom. Napríklad americkí ortodoxní Amišovia žijú bez elektriny, aut, internetu, bez rôznej modernej techniky. Ide o komunitu veľmi skromných a pracovitých ľudí, ktorým stačí k životu viera a kus poľa, na ktorom ťažko pracujú. Manželstvo Amišov je vopred naprogramované spoločenstvom a preto trvá až do smrti a ženatého muža poznáte tak, že každý má fúzy a bradu. Ženy sú vychované pre rolu gazdinej a sú svojmu mužovi úplne podriadené. Dokonca ani nemajú žiadne vzdelanie. Od 15 roku života ho majú dokonca zakázané. I keď neskôr niektoré rodiny Amišov posielali už dospelé deti na skusy do moderného „skazeného“ sveta, obyčajne sa dobrovoľne vrátia, proste nedokážu sa tomuto svetu už prispôsobiť.
V čom je potom tajomstvo ľudského mozgu, ktorý ako vieme sa vymanil z prispôsobovania prírody až na základe využitia dospelého mozgu i keď sú tu dôkazy, že mozog sa už neskôr nedokáže prispôsobovať svojmu prostrediu. Je známe, že počet mozgových buniek sa vekom zvyšuje len do druhého roku života, ako je potom možné rozvíjať vedomosti a hlavne ich využívať práve v neskoršom veku.
Po narodení dieťaťa sú neuróny v mozgu neprepojené – nenaprogramované (až na dýchanie, cicanie mlieka, plač..), nové potrebné prepojenia pre život sa vytvárajú len do dvoch rokov jeho života. Preto je výchova do tohto veku veľmi dôležitá pre vývoj dieťaťa. Pestrosť stravy, miera stresu v domácnosti, slovná zásoba, ktorou je dieťa obklopené, ako aj prítomnosť či absencia hračiek, či farbičiek.
Po dvoch rokoch života dieťaťa sa prestanú vytvárať nové spojenia (toto dieťa má i tak 2x viac prepojených neurónov ako má dospelý človek), ale strategicky sa začnú zostrihávať len na tie potrebné. Neužitočné spojenia postupne miznú. Čo znamená, že našu životaschopnosť vytvára vlastne to, čo po tomto veku posilňujeme, čo v praxi znamená, že vystačíme i zďaleka menším mozgom, ak ide len o prispôsobovanie sa prostrediu, avšak prestať sa učiť, znamená, že v tom momente ako druh začneš umierať.
Rozdiel medzi ľuďmi a zvieratami je hlavne v schopnosti sa naďalej rozvíjať a poznávať svet i pomocou abstraktných informácií. Je zrejme, že ak nezbudíme záujem u dieťaťa i o myšlienky vyjadrené slovami, napríklad pochopenie jazyka do určitého veku, tak neskôr to sa už ťažko napravuje. A opačne, ak v tomto veku ho naočkujeme „pravdivými“ náboženskými nezmyslami, tak ich v dospelosti bude stále pokladať za pravdivé. Čo teda znamená, že je nutné počas tohto kritického obdobia s dieťaťom komunikovať. Ak je oddelený od ľudského spoločenstva, potom je neskôr takmer nemožné pochopiť význam slov. Na to aby dieťa rozvíjalo svoju komunikáciu, musí mať niekoho v okolí, ktorý s nim komunikuje. V rumunských sirotincoch boli všetky deti ako deti veľkého Causescu a pestúni mali zakázané s nimi hovoriť – deti si preto medzi sebou vytvorili vlastnú reč, ktorej dospelý vôbec nerozumeli.
Ale nielen prepojenie mozgu pri reči, ale i prepojenie mozgu s inými zmyslami, ak sa neuskutoční v tomto veku, ale neskôr sa už potom ťažko napráva. Napríklad sa zistilo, že u človeka, ktorý stratil zrak ešte ako dojča a teda sa zrak neprepojil z mozgom, tak dospelému človeku i keď technicky vrátili operáciou zrak, tak dotyčný do konca života nevedel pochopiť čo vlastne vidí a stále sa spoliehal viac na iné zmysly. Preto si myslím, že ťažko bude možné preniesť vlastne ja do iného tela, pretože bude chýbať prepojenie s vývojom mozgu tohto už človeka.
Vývoj mozgu sa teda nekončí detstvom, ale na základe spojení, ktorý si strategicky vytvoril v detstve sa už ďalej zameriava na vývoj svojej osobnosti, na vlastne ja, čo prináša silné emócie, ktoré zvládame až po 25 roku života, kedy sa ukončí i rozvoj tela. Ani potom náš mozog sa neuzavrie a teda nie je nemenný, či konzervatívny, ale pracuje na tom, ako to čo poznal i dokáže využiť. Toto je to, čo človeka stále ženie poznať nepoznané. Náboženstvo obyčajne prostredníctvom svojho Boha nabáda človeka, aby sa zastavil a ďalej sa už spoliehal len na milosrdenstvo božie, a to hlavne z dôvodu aby bol ľahšie ovládaný vyvolenými.
Náboženský nezmysel i keď vypadá logicky a je i povznášajúci, ostáva nezmyslom, pretože popiera prírodne zákony a keď je i oslavovaný, tak vtedy pôsobí až kontraproduktívne. Núti nás bojovať za domnelú pravdu, ktorá sa nikdy nedotiahne do konca, pretože ide len o sen, ktorý nevychádza z reality. Hlavným nepriateľom pravdy nie je teda nevedomosť, ale ilúzia poznania. Náboženstvo svojim absolútnym poznaním je potom škodlivé a nebezpečné pre ďalší rozvoj osobnosti, tak ako je škodlivá homeopatia, či skúmanie farby vašej aury, alebo zázračne doplnky k výžive, ktoré vám samo od seba vo väčšine neublížia, ale čo vám ublíži je váš omyl že sa liečite a teda ďalšiu liečbu zásadne odmietate. Tak dospejete k mylnému presvedčeniu, že nie viera, ktorú si vysnili proroci z doby bronzovej, ale vedci, či lekári sú podvodníci, ktorí nás chcú ovládať a ťahať z nás len peniaze.
Tisíce rokov pred Ježišom žil Noe a ten postavil loď a dožil sa 950 rokov. V kostole sa to ale nedozviete, lebo by ste si pomysleli, že je to nezmysel.