Živá príroda si nevybojovala svoje miesto pokorou voči Stvoriteľovi, ale neustálym bojom o prežitie. Ak človek ako jedna z vetiev vývoja života sa podvolí demagógie, že nie je nič iné ako slúžka Boha, ktorému fyzická príroda je ľahostajná, či svet je len vidina a prestane na sebe, či na svojom prostredí pracovať, zahynie. Sme životne závislý na aktivite, ktorú príroda miliardy rokov budovala a v ktorej sme povinný pokračovať, inak rod človeka v pretekoch prežitia skončí. A o tom, či človeka čaká nejaký druhý život, môže naozaj len snívať
Nikto nebol pri vzniku Vesmíru, t.j. vzniku hmoty, priestoru a času, ani vymyslený Boh inak by opis vzniku Vesmíru či života bol v Biblie vierohodne založený na faktoch, ktoré sa stali až neskôr známymi a nie ako výplod čarodejníckych kúskov. Dôležitejšie sú existujúce indície – fakty, či nepriame dôkazy založené na „odtlačkoch“ zistiteľných i dnes – ktoré možno vierohodne poskladať ako model vzniku Vesmíru a nie nepodložené táraniny o tom ako čarodejné kúsky Boha stvorili svet hneď na prvý krát. Tento model vytvorený z faktov nijako nepodporuje náhle božie stvorenie, ale podporuje naturálny vývoj prírody. Čarovné slová niekoho, ktorý ani podľa veriacich nepochádza z hmotného sveta sú na smiech, pretože nemôžu v hmotnom svete fungovať. Kto, ale tvrdí, že to je pravda, je buď pod vplyvom cirkevnej hypnózy, alebo nemá čestné úmysly.
Veľmi ranný vesmír pravdepodobne bol fyzicky a aj energeticky tak zjednotený, večný, teda mŕtvy, že v ňom neexistovala žiadna samostatná zložka, ktorá by sa prejavovala svoju individualitu. Taký Vesmír bol absolútne chladný, teda mŕtvy. Toto zoskupenie Vesmíru, nevieme či to nebol koniec predchádzajúceho vyhoreného Vesmíru, pretože po miliardy miliárd rokov i dnešný Vesmír bude raz takto vyzerať – mŕtvo, keď už nebude energie na vytvorenie novej hviezdy a vyhasnú i posledné hviezdy, ktoré pohltia čierne diery. Ak, ale čierne diery, či temnú hmotu budeme chápať ako rezervoár energie, ktorá sa tiež môže pod vplyvom entropie narušiť tak môže všetko začať odznova.
Vesmír je nekonečný, ale možno je nekonečný i v čase, t.j. neustále sa obnovuje tým, že energia sa dokáže premeniť na hmotu a opačne, čo znamená, že celý proces premeny sa cyklicky neustále opakuje. Po neovládateľnom výbuchu rezervoáru energie sa automaticky zosilní i entropia, ktorá vždy pracuje proti stabilite, a to tak, že rozkladá rozvoj energie, čím ju vlastne pretvára na hmotu. Hmota, však nedegeneruje na poslušné stádo oviec, ale prísunom novej energie sa snaží stále sofistikovanejšími spôsobmi prežiť vo svojej individuálnej podobe. Vznik živých organizmov je výsledkom opozície hmoty, ktorá stále hľadá obranu proti tlaku entropie – rozkladu.
Tí, ktorí veria bez kontroly rozumom, nemôžu byť rozumom aj presvedčení, teda nezáleží na tom, ako veľmi ste múdri či vzdelaní, aj tak môžete byť vierou oklamaní.