Harris je filozof, etik a neurovedec, ktorý už nepracuje sám, ale založil spolok Nový ateizmus (Viktor Stenger – časticový fyzik, Daniel Dennett – filozof a evolučný biológ). Hodnoty Nového ateizmu sú už spojované s filozofickým humanizmom, to jest s človekom, nie s Bohom. Jednou z hlavných myšlienok tohto spolku je myšlienka, že náboženstvo by nemalo byť nikdy rešpektované, ale malo by sa mu oponovať a mal by byť vystavený racionálnej kritike, kedykoľvek jeho vplyv vzrastie.
Na základe nedávneho pokroku v neurovede títo ľudia tvrdia, že by sme mali zaujímať menej ústretový postoj voči náboženským predstavám, kreacionizmu, rôznym hypotézam o univerze, ktoré riadi Boh a poverám celkovo. Samotné náboženské vzdelávanie detí definuje ako zneužívanie detí. Nový ateizmus zástava hodnoty vedeckého naturalizmu, pričom tvrdí, že neexistuje žiadny väčší tribunál pravdy, než prírodná veda samotná a vedecká metóda je teda tou najlepšou metódou. Čo presne predstavuje podľa Nového ateizmu vedecký naturalizmus:
Existuje i nové hnutie Ateizmus+, či Ateizmus 2.0, ktoré si nemýľme s Novým ateizmom. Toto hnutie chce síce riešiť sociálnu spravodlivosť, práva žien, rasizmus, homofóbiu. Avšak sa už natoľko zorganizoval, že si vystačí sám so sebou, podobne ako cirkev pri náboženstvách. Sú to ľudia, čo nepochopili úlohu ateizmu, pretože si myslia, že ateizmus je nejaká filozofia života. Zakladateľ Alain de Botton upravil ciele ateizmu ako filozofiu bezvercov, čo si síce myslia, že rôzne náboženské nadprirodzené tvrdenia sú nezmysel, pretože rozdeľujú ľudí, ale zároveň pritom nezavrhujú si z náboženstva vybrať to čo sa osvedčilo – ľudia majú radi rituály, spoločne si radi zaspievajú, či vykonávajú rituálne kúpele očisty tela i duše, alebo si radi vypočujú kázne o viere dobre žiť. Táto odnož ateizmu pôsobí ako sekta, ktorá sa snaží postupy náboženstva napodobňovať. Dokonca chcú si vybudovať ateistickú cirkev i chrámy ateizmu, vybudovať nové slnečné mestá, kde bude všetko ideálne, či aspoň agapé reštaurácie, kde by sa voľne mohli stretať navzájom neznámi ľudia spolu rozprávať podľa náboženského hesla „miluj svojho blížneho“. Títo „veriaci“ si neuvedomujú, že na to aby človek sa stal ateistom nepotrebuje vieru, ale dôkazy. A keďže dôkazy hovoria jasne, tak pre pravého ateistu je boh len literárna postava. „Ateista“, ktorý potrebuje vieru, aby neveril, nie je ateista, ale pomätenec ako väčšina veriacich. Situácia tu dospela až tak ďaleko, že seba menší nesúhlas so závermi tejto línie je častovaný s nevyberavými urážkami. Ak sa takéto hnutie zameria na názorové diferencie medzi sebou samými, vzniknú mimoriadne silné spory, čo zničí tradície slobody kritického myslenia a skepticizmu na čom je ateizmus založený.
Ako potom máme efektívne presadzovať princípy sekulárnej spoločnosti, keď nie je dobré sa organizovať, čo by viedlo k dogmatizmu. Ateizmus má byť len združenie, ktoré podporuje ľudí stotožňujúcimi sa s našimi hodnotami, a čo sa týka vzťahu k iným spoločenstvám, k ich filozofie – mala by byť k ním tolerantná, ale nie ich bezvýhradne rešpektovať, ale racionálne kritizovať pokiaľ sa ona snaží z titulu moci násilím presadzovať.