Súčasní ateisti ako Dawkins, Hitchens, Harris definujú svoju kritiku náboženstva z pohľadu svojho povolania. Dawkins ako biológ sa zaoberal kritikou náboženstva na ochranu vedy pred útokmi nepravdepodobných hypotéz o Božej existencie, kritikou kreacionizmu (prípadne inteligentného designu) proti evolučnej teórie. Náboženstvo podľa Dawkinsa učí ľudí, že majú byť spokojní s triviálnymi a nadprirodzenými „vysvetlením“, a ďalej aby prijímali autoritu, zjavenia a vieru, na miesto toho, aby vždy vyžadovali dôkazy. Veda musí súhlasiť s faktami, čo znamená, že keď niekto niečo tvrdí a vysloví nejakú hypotézu, musí táto hypotéza mať oporu v dôkazoch a faktoch a nie v domnienkach, či v legendárnych zjaveniach.
Dawkins ďalej považuje za problém skutočnosť, že náboženstvo je sústavne chránené pred kritikou, pričom táto výsada náboženstva nie je ničím opodstatnená. Kritik náboženstva sa stáva osobou netolerantnou, nechápajúcou náboženskú vieru, šíriteľ náboženskej neznášanlivosti. Nie je trestné spáliť napríklad stredoškolskú učebnicu biológie, avšak spáliť knihu spísanú obmedzenými starovekými pastiermi je v niektorých krajinách trestné. I keď v nich sa píše o tom, ako sa sadisticky Boh rázne vysporiadava nielen s neveriacimi.
Existuje tisíce či skôr statisíce rôznych Bohov rôznych náboženstiev. Už samotný tento fakt poukazuje na absurdnosť pravého náboženstva, pretože rôzne náboženstva veria v rôznych Bohov (ktorí sú vždy ti jediní a praví), a tak sa navzájom vyvracajú. Ďalším faktorom, ktorý pridáva na absurdnosti viery v Boha nejakého konkrétneho náboženstva, je fakt, že „pravdivosť“ náboženstva je z veľkej väčšiny prípadov daná geograficky. Pokiaľ sa narodíte v Iráne, budete iste moslim a to šídsky moslim. Nezáleží na nejakých hlbokých metafyzických pravdách, ale na tom, kde sa narodíš. Veriaci k tomu dodávajú, že to dokazuje, že všetky náboženstva hovoria o tom istom, lenže problém je v tom, že jednotlivé zjavenia sú poplatné iným bohom a teda sa nikdy nezhodnú, čo ľudí nespája, ale zbytočne rozdeľujú. Je zrejme, že bez svojho Boha by sa skôr dohodli a neviedli voči sebe vojny.
Dawkins proti hypotéze Božej existencie predkladá názor: „Akákoľvek tvorivá inteligencia dostatočne zložitá môže vzniknúť len na základe dlhodobého procesu postupnej evolúcie. To znamená, že sa môže objaviť až neskôr a tak nemôže niesť zodpovednosť za doterajší design vesmíru. Existencia múdreho Boha na začiatku existencie Vesmíru je preto podľa Dawkinsa v náboženskom definovanom zmysle bludom. Evolúciu Dawkins chápe ako prirodzený výber. Základnou jednotkou tejto prírodnej selekcie nie je druh, či jednotlivec, ale gén, jednotka dedičnosti.
Evolúcia nie je zmes náhod uprostred chaosu. Predstavuje tvrdý konkurenčný boj, kde tvor, ktorého vývoj by podliehal len náhode, by neprežil. Neprežili by i ďalšie organizmy, ktoré sú na ňom závislé, pretože všetko sa za milióny rokov vzájomne prepojilo. Biologická evolúcia je najlepšie vedecké vysvetlenie, aké máme, pre ohromné množstvo druhov živočíchov. V tomto zmysle je evolúcia fakt, pretože je vedecky pozorovaná. Ak pozorujeme malé zmeny organizmov pri stabilnom prostredí priebehu pár storočí, nemôžeme zavrhnúť i veľké zmeny druhov pri kardinálnych zmenách prostredia. Makro evolúcia nie je podľa väčšiny biológov obvykle nič iné ako nakopenie viacerých mikro evolučných zmien, ktoré sú pochopiteľné. Vedci si už nekladú otázku, či sa naozaj vyskytli zmeny, ktoré viedli vzniku nových druhov, pretože tento proces zmien je zachytení v ich DNA.