Zdravý človek mal odjakživa pochybnosti, aj keď veril v Boha, zároveň mal i pochybnosti o jeho existencie. Vznik teizmu tak znamenal automaticky i vznik prvých skeptikov. Ateizmus vznikol až vtedy, keď bolo náboženstvo v spoločnosti ustanovené ako jediná pravda – o čom budem písať v ďalších pokračovaniach..
Pre mnohých je preberanie pochybnosti skľučujúce, ale ak chceme sa dobrať pravdy je potrebné si tieto otázky prebrať. Je nemorálne zatracovať človeka podľa toho, že či verí alebo neverí v tú „pravú“ predstavu Boha, ale ho treba hodnotiť podľa jeho skutkov. Náboženská viera nie je cnosť a preto nemôže vyvolávať ani rešpekt, ani chválu pokiaľ nie je potvrdená realitou konania. Rešpektovať možno človeka, ktorý sa prejavil skutkami hodných rešpektu, a nie tým, že prijal nejakú vieru bez hmotných dôkazov.
Dôvera sa ťažko získava, za to viera v Boha sa nezískava, ale sa vyžaduje a to na základe tvrdení, ktoré sú podložené len nehmotnými predstavami. Nikdy si nemôžeme byť istý, že naša predstava o tom ako svet beží, zodpovedá pravde a či naše subjektívne preferencie sa kryjú s tým, čo sa v skutočnosti deje a či je to najlepšie pre nás. Ak nám záleží na pravde, tieto otázky sú na mieste. Preto treba na vysvetlenie ateistického postoja povedať oveľa viac, pretože značná časť populácie vníma ateistu nielen ako niekoho kto neverí v Boha, ale že neverí ani v existenciu morálky a morálnych zásad, že neexistuje pre neho niečo ako zmysel života, či ľudská dobrota.
Každý ateista, ktorý je ateistom z principiálnych dôvodov, vie si svoje stanovisko obhájiť, vie prečo je ateistom. To, že ateista odmieta čokoľvek nadprirodzené, ako stvorenie života, teda i existenciu a riadenie sveta Bohom, posmrtný život v ktorom má človek znášať dôsledky svojho správania ešte neznamená, že je amorálny.
Ateizmus je výraz, ktorý by vlastne ani nemal existovať. Nikto nikdy nepotreboval identifikovať seba ako adrakistu, to jest človeka ktorý neverí v existenciu drakov, či antiufistu, tých čo neveria v UFO. Avšak terminus ateista existuje, to nevymysleli tí čo neveria v Boha, ale tí, ktorí chceli označkovať nepohodlných názorových oponentov, pretože ateizmus vždy chceli aby mal a i dnes stále má skôr pejoratívni nádych. Nedávno som sa dozvedel, že slovo „kacír“ pochádza z gréckeho „hairetikos“, čo v preklade znamená „schopný vybrať si“. Nemyslíte, že to hovorí samo za seba?
Pochopiť, že ako ateista môžem mať i potom správnu morálku nie je pre niektorých ľudí ľahko pochopiteľné. Myslím si, že pravidlá ľudského chovania nie sú božie pravidlá, ale boli, sú a budú vytvárané len ľuďmi a pre ľudí ako zásady pre prežitie ľudského rodu. To, že podľa ateistov Boh prakticky neexistuje neznamená, že ateista je človek, ktorý nechce aby existovali pravidlá morálky. On ich tak isto potrebuje pre svoju bezpečnosť. Ale vychádza z toho, že neexistuje žiadny vierohodný dôkaz, že len Boh môže zabezpečiť potrebnú morálku, ktorá vás ochranní proti svojvôli. To, že bola vymyslená náboženská spravodlivosť až po smrti ako ukludňujúci princíp si dokážem predstaviť, ale prečo nedokážeme pochopiť, že spravodlivosť môže existovať už za života. Každý koncept, ktorý nespravodlivosť podriaďuje rozhodnutiam neviditeľných bytostí, či sľubu riešenia až po smrti by nás mal varovať pred tými, ktorí ho používajú, pretože im nejde o váš prospech, ale o svoj a to i na úkor vás.