Kapitalizmus – katalyzátor evolúcie.

6. augusta 2017, janko2005, politika

Povedal som si, že už nebudem písať články do blogu. Ale zaujali ma polemiky na blogoch o tom, či bolo lepšie za komunistov, či teraz, alebo či bude lepšie za vlády správnej ideológie –teokracie, či inej ideológie. Je to vec zložitejšia, ktorú nemožno vyjadriť v krátkej diskusie, preto som rozhodol niečo o tom napísať ako to vidím ja.

Ako túto dilemu vyriešiť raz pre vždy. Predstavte si, že by ste sa mohol naraz ocitnúť v hocijakej dobe, ako obyčajný človek tej doby, pričom by ste svoje súčasné vedomosti nestratili. Ktorá doba by vám vyhovovala?

Ak by ste ocitli v dobe, keď vládla ideológia Boha, teda božia vôľa. Človek musel žiť v pokore pred Bohom, cirkvou a pánmi. Každý návrh na zlepšenie postavenia človeka, či len názor, že možno niečo robiť lepšie  by skôr či neskôr narazilo na nepochopenie zo strany cirkvi. Hrozila by vám nielen strata majetku, ktorý ste si nadobudol realizáciou dobrých nápadov, ale i strata života, pretože použitie rozumu je vždy  v rozpore s vierou, ktorá tvrdí,  že všetko je vôľa božia, teda  tieto urážky voči Bohu, by nemohli ostať bez odozvy. V celej histórie vlády teokracie nebol nikdy vyhlásený za príklad nasledovania človek, ktorý objavil niečo čo preukázateľne pomohlo človeku. Za to ľudí, ktorí navrhovali riešiť veci po novom radi popravovali. Podľa Biblie, základu ideológie teokratizmu je potreba povyšovať skôr nevedomého a otrhaného svätca nad činorodého človeka, ktorý sa snaží pracovať pre budúcnosť svojej rodiny, či spoločnosti. Táto kniha učí ľudí, že opovrhovať radosťami tohto života je potrebné, aby sme boli šťastní v živote inom – učí ich pretrpieť život na tomto svete kvôli svetu druhému. Každá zmena, bola by ako prírodná pohroma – posol oznamujúci koniec dní tohto sveta, čomu hrdinská cirkev musela zabrániť.

To, že niektorí veriaci sa naozaj stali vedcami, ktorý sa zaoberali svetskými potrebami bolo skôr trpené ako  oslavované cirkvou (ani jeden z týchto vedcov i keď verili v Boha neboli vyhlásený za svätých).

Koho svätá cirkev vyhlasovala za svätých, boli to ľudia, ktorí žili zavšivený v jaskyni, ľudia ktorí vraj zabíjali draky, kráčali s vlastnou odseknutou hlavou v podpazuší, poslúžili ako krmivo pre draky (ale prežili to), vedeli lietať alebo sa tele portovať. To všetko bolo možné vyhlásiť za sväté, ale naproti tomu vyhlásiť reálne zázraky za sväté aké napríklad dokázal hlboko veriaci Louis Pasteur ani len neuvažovali i keď jeho pričinením boli skutočne zázračne vyliečených nie 2 ľudia, čo podmienkou pre vyhlásenie za svätého, ale stovky, či tisíce. Asi preto, že pri týchto zázrakoch bola použitá nielen viera, ale i rozum.

Ocitnúť sa svojimi vedomosťami v dobe ideológie komunizmu nebolo tiež nejaké terno. I keď vám priamo nehrozila smrť, uplatnenie vašich vedomosti bolo veľmi problematické a o získaní nejakého majetku za vaše vedomosti sa vám mohlo len zdať. Maximálne ste mohli byť vyznamenaní ako príkladný budovateľ socializmu.

Koho tento režim oslavoval ako hodný príkladu? Boli ľudia ako stachanovci, ktorým ne išlo o kvalitu, ale kvantitu za každú cenu naplniť úlohy „svätého“  plánu. Môj otec bol pekár zo starej kapitalistickej školy, ktorý vedel, že aby uspel musí ponúkať rôzny a kvalitný tovar. Avšak socialistické pomery ho naučili, že netreba kvalita, výber tovaru, pretože pracujúci „požerú“ všetko – hlavne, že je.

Už v predchádzajúcich diskusiách som tvrdil, že kapitalizmus nie je ideológia. Je najbližšie k evolučnému vývoju života, ktorá prekoná nástrahy prírody. Jednotlivé ideológie sa snažia tlak evolúcie usmerniť „správnym“ smerom. Uvoľnením vplyvu evolúcie a to potláčaním „správnych“ ideológií vzniká vysoká konkurencia v uplatnení človeka v prírode, čo má za následok, že požiera neúspešných. Tejto hrozbe možno čeliť  len kvalitou práce a zvolením orgánov, ktoré zabezpečia spravodlivosť a bezpečnosť života, ale  i ekológiu prírody. Nie je to ľahká práca, preto pre niektorých je lepšie sa prispôsobiť režimu, nejakej ideológie a žiť spokojne ako otrok.