Kedysi sme verili že žijeme vo Vesmíre riadenom Newtonovou mechanikou príčiny a následku a všetko to bolo elegantné, t.j. ak je známa v danom momente pozícia a rýchlosť telesa, potom je jeho pohyb v akomkoľvek nasledovnom čase determinovaný mechanickými rovnicami. Oproti zložitosti nášho života sa zdali zákony nášho Vesmíru veľmi jednoduché a predvídateľné.
No, ale keď vedci pozreli do hmoty objavili úplne iný vesmír, nepredvídateľný, všetko tam kmitalo, akoby žilo. V mikrosvete môžu byť jednotlivé prvky na dvoch rozdielnych miestach súčasne, takže v kvantovej fyzike príčina a následok už úplne neplatila. Akoby dráha častíc nebola určená zákonmi, ale príležitosťou.
No je to ešte zložitejšie a vypadá to tak, že všetko je prepojené so všetkým a všetko závisí na všetkom. Podľa experimentov to skutočne vyzerá tak, že častice sú informované o stavu inej i veľmi vzdialenej príbuznej častice. Experimentálne môžu byt napr. vytvorené dve svetelné častice ako dvojčatá. Tie potom letia opačným smerom a i keď môžu byť od seba nepredstaviteľne ďaleko v priestore a čase – v prípade prekážok sa bez výnimky „rozhodujú“ medzi dvoma cestami rovnako. Takže vôbec nejde o náhodu. Všeobecne tu ale neplatia nejaké striktné prírodné zákony, ale ako vidíme nejde ani o chaos, skôr o štatistické priemery dosiahnutia určitých cieľov, presne toho druhu, aké platia i v živote, kde na tieto javy pôsobí veľa vplyvov.
Všetko čo vieme o kvantovej mechanike je založené na ľudskom pozorovaní a experimentoch. Výskum kvantovej fyziky prekonáva hranice našich zmyslov a ani prístroje, ktoré rozširujú naše zmysly ešte nie sú schopné pozorovať pohyby a javy objektívne. Z toho vyplýva, že naše predstavy môžu byť mylné, pretože nikto nevidel jedinou subatomárnú časticu očami a to ani pomocou prístrojov, pretože meracie aparatúry dokážu merať len účinky častíc! Že žijeme vo svete klamu a ilúzií to vieme i z takzvaného „normálneho“ života.
Aké je to v mikrosvete záhadne vysvetlím na príkladoch: Myslelo sa, že svetlo je vlna, pretože za predmetmi sa rozptyľuje a vytvára neostré tiene, avšak experimentálne sa zistilo, že čím bolo svetlo s vyšším kmitočtom (až ultrafialové svetlo), tým viac sa správalo i ako i ako hmotná častica, teda ako prúd nabitých častíc tzv. kvanta, čo vyvolávalo i fotoelektrické javy.
Naproti tomu o elektrónoch sa vedelo, že sú to malé kúsky hmoty, ale keď prechádzali cez štrbiny, chovali sa ako vlny vody, či svetla, t.j. pohybovali sa všetkými smermi za prekážkou. Dopredu sme nevedeli ako sa zachovajú pokiaľ sme ich nezmerali, až vtedy sa stala vlna časticou a reagovala na meranie.
Elektróny sú základným stavebným kameňom reality. Dánsky fyzik Bohr tvrdil, že pozorovaním môžem zmeniť ich osud. Ide o tzv. Kodanskú interpretáciu. Z fyzikálneho hľadiska teda určitý stav vznikne až tím, že ho zmeriame. Obecne: Žiadny jav nie je javom , dokiaľ nie je pozorovaný. A rovnako i Vesmír. Ak má byť Vesmír reálny, musí svojimi vlastnosťami umožniť existenciu pozorovateľa.
To nedokázal stráviť Einstein a do konca života proti nej brojil. Einstein preto vytvoril proti teóriu, že elektróny ktoré boli vytvorené rovnakou udalosťou a nakoniec boli oddelené sa chovajú rovnako preto, lebo už dopredu bol stanovený ich osud, t.j. jeden je ako ľavá rukavica a druhý ako pravá rukavica na jednu ruku, pretože nemohol pripustiť, že sa častice dodatočne dorozumievajú vyššou rýchlosťou ako svetlo. No experimenty ukázali, že je za tým aj niečo iné a skôr má pravdu Bohr.
Einstein sa nevzdával oponoval i tak, že podľa Bohra keď sa nepozerá na Mesiac tak neexistuje? To, že kvantové pole reaguje na pozorovateľa, neznamená, že ho môžeme ovplyvniť kvalitou svojich myšlienok i keď sme jeho súčasťou a môžeme si vytvárať i reálne budúce udalosti. To je klam ktorým trpia vykladači Biblie. Keďže naše telá sa skladajú z elektrónov, mohli by sme tento „objav“ prakticky využívať tak, že v jednom momente zmizneme z našej súčasnej reality – a v tom istom momente sa objavíme v realite, ktorú sme si vysnívali. To, ale nefunguje i keď si takto môžeme vysnívať i život po smrti. Miešaním ľudských, či kvantových a prírodných zákonov potom dospievame k tomu, že niekto tieto zákony musel stanoviť – a kto, keď nie Boh.
Podľa mňa energia subatomarných častíc sa pohybuje všade a dopadá i na Mesiac ako na terč, ktorý reaguje a preto ho vidíme. V prípade, že by sa zastavil pohyb subatomarných častíc a svetlo by sa nešírilo, nebolo by nič vidieť, čo by spôsobilo i zastavenie času, niečo ako temná hmota, ktorá na svetlo síce nereaguje, ale gravitačne pôsobí na okolie. Podľa mňa vesmír nečaká na človeka.. nemá prečo.. vesmír človeka toleruje.. a ani neexistuje žiaden Boh, ktorý by všetko riadil a už vôbec od nás nič nepožaduje a ani ho vôbec nezaujíma názor človeka ŇAŇ.. teda na vesmír.. .. je to naša domýšľavosť že sme jedineční a teda Boh, či Vesmír na nás dá…
Po 2. svet. vojne filozofiu kvantovej mechaniky nechali bokom, pretože zistili, že sa dajú výsledky experimentov využiť v praxi a tak vznikla polovodičová technika, lasery, a úplne ignorovali Einsteina a jeho námietky, pretože tá tajná prepojenosť fungovala, ba dokonca vedci si vymysleli i frázu – Netáraj a počítaj.
To, že kvantová fyzika môže vysvetliť tajomstva biológie, evolúciu, záhady života sa zisťuje až v poslednej dobe. Myseľ je možné popísať ako kvantová vibrácia, ktorá vyhodnocuje vibrácie vonkajšieho sveta. Doteraz si niektorí mysleli, že kvantová mechanika pracuje na náhodnom princípe, ale ona má určité zákonitosti, ktoré vylučujú náhodu. Ide o proces, ktorý sa kvôli svojej usporiadanosti nedá vysvetliť náhodou. Čo môže vplývať i na evolúciu, tým, že do osudu zahŕňa kvantová mechanika určitý cieľ, ktorý sa prejaví ako, že napr. silnejší prežije. A ak niečo má svoj cieľ, tak to už nie je náhodné, ale usporiadané. Kvantová mechanika pôsobí na evolúciu i tak, že z variácie dvoch možnosti sa snaží zapísať do ďalšej generácie lepšiu adaptáciu. A preto je možné, že kvantovej mechaniky vďačíme za život ako taký, čím vznikol obor kvantová biológia
Čím sa tento obor zaoberá, napríklad sa zistilo, že migrácia vtákov je založená na kvantovej mechanike. Doteraz sa myslelo, že vtáci migrujú podľa Slnka, či podľa magnetického pólu Zeme. Existujú ale vtáci, ktoré migrujú z Antarktídu do Arktídy, t.j. prakticky z južného pólu na severný a opačne, to nemožno podľa Slnka. Vtáci dodržujú jeden smer väčšinou nad pevninou, avšak magnetické pole je veľmi slabé na to aby ho mohli sledovať, kompas majú ukrytý v oku, ktorý nesleduje magnetické pole, ale molekuly ovplyvnené magnetickým polom, ktoré sú medzi sebou prepojené. Tak isto na kvantovom princípe funguje i čuch človeka. Detekcia častíc – vibrácia molekúl odošle do mozgu nervový signál po zachytený vône – vibrácie receptormi dorazia do správneho receptoru mozgu a vyvolajú správny dojem. To vysvetľuje i prečo si napr. mozog mýli „vôňu“ kyanidu a mandli, pretože molekuly kyanidu a mandlí vibrujú na rovnakej frekvencie i keď zloženie molekúl je úplne iné.
Nakoniec by som konštatoval, že buďme opatrní s konečnými prehláseniami, pretože vnímanie a myslenie na základe skúsenosti je nedokonalé a neúplne. Nemôžeme veriť ani sebe ani expertom. To platí i pre kvantovú fyziku i keď nám odhaľuje, že sú tu predpoklady, ktoré odôvodňujú spiritualitu, telepatiu, či existenciu paralelného sveta.