Sekta Svedkov Jahveho nás v poslednom čase zásobuje článkami o príchode nového kráľa, o otvorení neba a podobných výmysloch. Tieto články sa neobjavujú len na blogoch Pravdy, ale napr. i na blogu novín Sme, akoby boli riadené z jedného zdroja. Oni sa tešia, no my sa máme obávať.
No aká je správna viera, aby Boh znova nezoslal na židov, či kresťanov nejakú katastrofu, vedia to oni vôbec – čo ho sa máme držať buď Starého zákona. To znamená. provokovať a podrezávať si vzájomne krky v mene Boha, hanobiť bohatstvo na úkor druhých – o čo sa aj vodcovia nového Jeruzalema v Izraeli vehementne snažia, alebo sa správať podľa Nového zákona, t.j. sťať sa ovcou, aby vlci mali koho žrať.
Ani u židov tá správna cesta nebola vždy jednoznačná. Židovský Boh Jahve nebol od začiatku jediný Boh Židov. Napr, bohyňu Ištar (pôvodne sumerská bohyňa) vzývali hlavne tie semitské národy, ktorí hovorili akkadčinou. Vykopávky to potvrdzujú. Až 900 rokov pred n.l. sa to začalo meniť v prospech Jahveho. V tej dobe akkadčinu vystriedal aramejský jazyk, ktorý Židia používali ešte aj za doby Ježiša Krista. No úplne víťazstvo Jahveho ako jediného Boha nastalo až keď prišla na židovský národ katastrofa.
Keď v 8 stor. pred n.l. dobyli Jeruzalem Babylončania, mohli sa Židia vzdať svojho boha, alebo to nejako vysvetliť.
S vysvetlením prišiel prorok Izaiáš jeden z hlavných predstaviteľov Starého zákona a to tak, že Jahveho povýšil za Boha nad všetkých bohov a to, že Jeruzalem bol porazení inovercami vysvetlil tak, že Jahve prikázal bohu Babylončanov, aby potrestali Židov, že sa odkláňajú od pravej viery. Zvestoval tak súd nad márnymi nádejami a sľuboval nový vek Hospodina. O pár desiatok rokov bol Babylon zničený a Jeruzalem sa opäť stál centrum Židov.
Táto idea monoteizmu bola účinná i pri vzniku kresťanstva, keď židovský národ utrpel znovu veľkú stratu zničením hlavného chrámu v Jeruzaleme Rimanmi, kde potom pomocou žida Pavla sa rozšírila idea jedného Boha i do kresťanstva len s tým rozdielom, že nie ako náboženstvo určujúce vládnuť ostatným, ale ako náboženstvo otrokov, ktorí dospejú k spaseniu jedine pokorou.