Abrahám Lincoln privítal deputáciu, ktorá prišla z návrhom zákona, ktorému on sám neveril otázkou: „Koľko nôh bude mať ovca , ak jej chvost nazveme nohou?“ Odpoveď znela: „Päť.“ On nato povedal: „Mýlite sa, ak chvost aj nazvete nohou – to z chvosta nohu ešte neurobí.“
Božie slová, tak ako predstavy o božích bytostiach, sú podobné premisy, avšak neustálym opakovaním ich dôležitosti sa vytvoria v našom mozgu elektrochemické spojenia – podnety, ktoré budú vyvolávať v našom mozgu dojem reality no nie potrebné pre tvorivú motiváciu, ale skôr toto spojenie bude vyvolávať strach. Z toho vyplýva, že človek neuctieva boha, ale iba vloženú predstavu boha vo vlastnej hlave, čo sa postupne stáva súčasťou jeho samého. Pochopiť z čoho vychádza tento strach a že nemá pre človeka tento boh žiaden význam – je začiatok toho, aby sme sa zbavili zbytočných problémov.
Hovorí sa, že slová nesplácajú dlhy, ale skutky. Cirkevníci síce tvrdia, že Boh je nad nami, zasahuje, a teda sme plne v jeho rukách čo znamená, že ďalší vývoj je nežiaduci, pretože sme si Boha vytvorili ako neomylného a vždy dokonalého. Čo je však zaujímavé, i keď religionisti pokladajú Boha za neomylného, dokazujú existenciu Boha na základe udalostí (zázraky), ktoré porušujú jeho dokonalosť, t.j. porušujú základne prírodne zákony, ktoré ako „vieme“ sú nezmeniteľné, pretože ich vytvoril neomylný Boh.
Snaha dokázať, že i nemožné sa môže prihodiť, musí správna logika vyvrátiť, ak to neurobí prestane logika správne fungovať čo je príznačne a potrebné pre náboženstvo. Veda sa zakladá na logike, rozumu a z toho vyplývajúcich zmien v myslení, čo je náboženstvu cudzie. Pokusy zosúladiť vedu s náboženstvom by zničili obe tieto disciplíny. Náboženské zaklínadla, modlitby, vyháňanie zlých duchov, ružence, klaňanie sa nadprirodzeným bytostiam, rituály, duše, svätyne, nemajú miesto vo vede. Naproti tomu náboženstvo hovorí o vede, že navádza človeka, aby nepočúval božie prikázania, ignoroval božiu vôľu.
Boh nám vravel: „Ak ma nebudete počúvať, potrestám vás (Leviticus 26:18). Ak si nebudete vážiť moje ustanovenia, alebo ak vaša duša sa bude vystríhať môjmu súdu… dopustím na vás hrôzu, zhubné choroby a horúčku, ktorá vám zničí oči a spôsobí vám starosť srdca.. (Leviticus 26:15-16).“
Napriek tejto hrozbe veda urobila za sto rokov viac pre vývoj civilizácie, než kresťanstvo za 18 storočí. Veda znamená poznanie. Náboženstvo sa bráni poznaniu. Na druhej strane sa síce rozvinula náboženská poznávacia literatúra, ktorá vám presne vedecky dokáže vznik sveta stvorením, dokonca hovorí i o Stvoriteľovi a jeho zámeroch, ale táto veda je na úrovni šarlatánov, ktorí hovoria o vlastnostiach človeka z kávovej usadenine. No i tak sa v katolíckom náboženstve menia pohľady, ale nie v podstatných veciach. Napr. predstava čo je hriech a jeho význam sa časom menil, akoby podliehal nejakej móde. Cirkev v minulosti napádala zvyk kúpať sa na základe toho, že všetko čo robí telo atraktívnejšie, je hriech. Vychvaľovali špinu…vši nazývali božie perly a byť nimi zamoreným, bolo neklamným znakom svätého muža. Dnes sa tomu zasmejú i cirkevní hodnostári.
Ale základne veci sa menia veľmi ťažko. V biblických dobách bolo normálne, že náboženstvo bolo prepojené z nacionalizmom. Bohom vyvolení národ si vypestoval nebezpečný nacionalizmus. Dnes sme už ďalej a neuvažujeme ako títo vojny chtiví primitívi. Avšak doteraz slovo žid sa vzťahuje jednak na náboženstvo ako aj na národnosť . Preto sa rozkoly medzi židmi a Arabmi nedajú vyriešiť – ak sa nebojujú o územie, ktoré každému právoplatne dal to isté územie ich boh, tak si nájdu vždy dôvod bojovať kvôli náboženskej odlišnosti.
Celé tieto nábožensko – nacionalistické hrátky vychádzajú ako som už povedal z primitívneho živočíšneho myslenia ako keď pes zavíja na Mesiac, je to jeho náboženstvo. Keď pes breše na neznámeho človeka, je to jeho vlastenectvo. V mysli psa má Mesiac vzťah akémusi symbolizmu, je určitou metafickou záhadou. „Patriotizmus“ znamená, že nenávidí každého, koho nepozná. Primitívny mozog psa to má tak zanesené, no my už vieme, že Mesiac nie je Boh a nesleduje každý náš pohyb i keď sa to tak zdá. A tiež, že každý neznámy nemusí byť zlodej, či nepriateľ . Avšak takáto náboženská viera je krok späť, pretože takýto veriaci síce vo svojej komunite stráca bojazlivosť, ale získava nenávisť voči iným, útočí na toho koho mu ukážu, tak ako i pes za ohradou je agresívnejší a smelší voči tomu na koho mu ukáže „pániček“.
Oltárnici sa rozprávajú so svojimi bohmi, pri čom nesúvislo fantazírujú. V iných povolaniach (okrem politikov) by ich vyhostili na miesto určené pre šialencov. No pretože sú vysvätení, rozmaznávame ich, ako pokazené detičky. Nemusia sa báť, že nebeské bytosti budú protestovať, oni totiž hrajú úlohu, ktorú im pridelili, raz sú neúprosní, inokedy milujúci.
Moc kazateľa je však hlavne v diablovi a preto bez problémov vykladá, že nemožno sa ubrániť machináciám neustále bdelého diabla. A ako riešenie predkladá „spasenie“, ktoré dosiahnete jediné tým, že sa budete ustavične plaziť a modlikať. Stačí raz neprísť do kostola a máte zaručenú miestenku v pekle.
Nikto nemôže dokázať existenciu výmyslov vytvorených účelovou predstavivosťou, pretože predmet tohto výmyslu neexistuje v podobe, ktorú možno podrobiť exaktnému preskúmaniu. Ak vyhlásim, že Boh je nadmieru vynikajúca osobnosť vo vesmíre – nikto nemôže nič namietať pretože o tom nevie viac ako ja. Vyvrátiť existenciu objektov, ktoré v skutočnosti neexistujú je nemožné.
Zmysel života vysvetľovať zmesou mýtov, legiend , povier a nič neznamenajúcimi nadprirodzenými pojmami tiež nie je potrebné na to, aby sme žili šťastne a užitočne.
I keď teológovia sa tvária, že vedia svoje, napriek tomu sú ochotní zamedzovať prístup k ateistickej literatúre, v minulosti ju i demonštratívne pálili. Naproti tomu ateista nikdy nebude páliť knihy svätuškárov, pretože ich pokladá za rozprávky a ako také jeho presvedčenie nemôžu nikdy ohroziť. Ale čo je najhoršie, cirkev vždy podporovala fanatikov a šovinistov, ktorí nie sú schopní racionálne myslieť, pretože „vedia“, že Boh je ich strane a preto nezaváhajú, keď budú mať príležitosť zničiť i celý svet.
Jediné, čo ateista môže v tomto urobiť je, neustále sa pýtať tých čo veria v neexistujúce veci:
Kde sú vaše dôkazy?