Veda nám o svete hovorí pravdu, ale nie celú.

25. februára 2014, janko2005, ateizmus

V nadpise je citát Mareka Váchu, kresťanského pedagóga, ktorý uznáva, že Zem má  4,5 mld. rokov, uznáva poznatky evolúcie, ale vidí v tom dlhodobý plán ako sa postupne hmota zorganizovala do podoby, že sa sama v podobe života mohla pozrieť ako to je inde. V tomto miernom porušení fyzikálnych zákonov je podstata božieho zázraku, t.j. premena  hmoty na život – to sú otázky, ktoré doteraz podľa neho dostatočne nezreflektovali ako ateisti tak kresťania. Tam vidí prienik vedy z náboženstvom.

Ďalej hovorí “Veda, keď skúma, tak pomocou pravítka, laboratórnych váh, stopiek… Nemôže však nič povedať ku svetu umenia,  k nemerateľným fenoménom, ako je nebo, peklo, anjeli, Boh alebo ľudská duša…“ Umenie – ako objektívna realita vlastne neexistuje, napriek tomu ho chápeme ako niečo tvorivé. Umelec tiež objavuje kus pravdy. Aj teológ keď premýšľa o svete a modlí sa objavuje nové veci. A tým sa mu tiež zjavuje iná časť pravdy – skutočnosti.

Je to pekná demagógia ako obhájiť svoje sny a túžby. Naše poznanie sveta nie je úplne na tom sa zhodneme. Možno žijeme v Matrixe. Možno, keby sa dotyčný teológ narodil niekde inde ako v kresťanskom svete – by tie nemerateľné fenomény videl inak a i umenie vo výmysloch bohov a pekla by sa rovnalo inej pravde – skutočnosti.

Nevidím žiadnu pozitívnu hodnotu „zjavenia“ pri poznávaní pravdy. Koncepcia boha je predstava odvodená zo starovekého orientálneho despotizmu, nedôstojná slobodného človeka. Všetci sme ateistami, pokiaľ ide o väčšinu bohov, v ktorých sa kedysi verilo. Niektorí z nás jednoducho idú o jedného boha ďalej.  Či boh existuje, alebo nie, vadí nám to? Myslite si, že bez boha nebudú platiť fyzikálne zákony, že akcie nebudú mať  protiakcie, že príčiny nebudú mať svoje následky. Vieme , že skutočnosť je skutočnosť, nám to tak rozhodne pripadá. To čo vieme o realite  je možno len zlomkom,  ale z dlhodobého hľadiska na tom nezáleží. Svet jeho známa časť je taká akú si ju urobíme, nie akú si ju vysnívame. A čo sa týka umenia, vývoja ekonomiky, psychiky živočíchov (niektoré zvieratá sa vedia lepšie vcítiť do emócie človeka a to napriek tomu, že podľa týchto teológov nemajú dušu), to už je problematika zložitejšia podobná kvantovej fyziky, ktorej nikto  síce zatiaľ nerozumie, ale dá sa predpovedať na základe pravdepodobnosti  doterajšieho vývoja života. Žiadne „dobré“ filozofie to nevyriešia. Tak ako marxizmus si vytvoril dokonalé  ilúzie, ktoré nie sú o nič menej pochybné a neoveriteľné, než ilúzie zakladateľov náboženstiev – vzdialené zmyslu vývoja človeka. Život a evolúcia je  najukrutnejší spôsob vývoja nových druhov, nema konečný cieľ a preto nás pred špatným osudom nezachráni žiadne jalové blúznenie ani žiadne božstvo nás nespasí, to musíme urobiť sami.