V živote je prirodzené, že za príčinou vecí je niekto, alebo je tam niečo čo za ňou stojí. Môžeme sa správne domnievať aká snaha stojí, alebo kto stojí za nepriaznivými rozhodnutiami štátnych orgánov pre určitú skupinu ľudí. Pokiaľ nezistíme pravú príčinu, či dôvod rozhodnutia ťažko niečo zmeníme. Na druhej strane je zrejme, že každému sa vyhovieť nedá, ale určitá zásluhovosť musí byť dodržaná. No kto stojí za prírodnými katastrofami, či naopak za dobrým počasím? Tu narazíme na neznámo, ktoré ťažko možno hodnotiť, či napraviť. Z toho logicky vyplynulo, že ak niečo je za stvorením človeka, či Vesmíru a všetko v ňom – musí to mať nejakú prvotnú príčinu, ktorá i naďalej ovplyvňuje svet. Tak vznikli domnienky, že tou príčinou by mohlo byť čosi čo zatiaľ nepoznáme – nazvali to bohom. Ak by tento názor zostal len v polohe názoru, z čoho by mohli vzniknúť kdejaké bájky pre poučenie, v podstate by to nijak neovplyvňovalo život ľudí, pretože by šlo o vyššiu moc, ktorú rešpektujeme, ale nemôžeme ovplyvniť, len sa na ňu pripraviť. Napriek tomu si myslím, že bremeno zodpovednosti za svoj život či prosperitu svojej rodiny, kmeňa nesie výlučne každý človek sám. Bremeno ochrany a bezpečnosti kmeňa by mal niesť kmeň, či štát. Avšak nastali doby, keď kmeň na prírodné katastrofy, či nájazdy cudzincov nestačil, ba aj väčší konglomerát – štát neposkytoval vždy istoty v spravodlivom rozdeľovaní statkov, ba skôr naopak koľko razy bol príčinou zla, pretože uprednosťoval len určitú skupinu ľudí, ktorá uchvátila moc a majetky.
V týchto zlých dobách pre kmeň – zákonite vznikali určití jedinci, ktorí vycítili potreby ľudu (šamani, či neskôr tzv. proroci ako napr. Abrahám, Mojžiš, Kristus, Mohamed) , a predpovedali lepšiu budúcnosť čím oživili nádej na spravodlivejší život. No keď zákonite nenašli podporu vedenia kmeňa, či miestnych vykladačov príbehov, tak museli nájsť iný pevný bod, ktorého by sa všetci báli – všemocného Boha. Rôzne zaklínania, obete, či sväte procedúry vyvolávali dojem, že týmto možno ovplyvniť neznáme. Metódy ako si nakloniť Boha na svoju stranu, vyvolali otázky: kto je boh?, aké má vlastnosti?, čo si želá?, čo treba robiť?, za čo nás Boh trestá?, a za čo odmeňuje? Nemyslím si, že títo proroci keď dumali nad týmito otázkami, mysleli len na seba ako sa dostať k moci (i keď boli i taký). Avšak popularitu týchto predstav medzi ľudom zneužili rôzni chytráci, ktorí učenie upravili vo svoj prospech, tak ako to urobil napr. Stalin s menom Lenina, z ktorého urobil neomylného a to len z dôvodu posilňovania svojej moci. Títo chytráci sa pasovali za vodcov na základe toho, že chudákov prorokov vyhlásili za svätých, neomylných prorokov, svetlo v temnote, mesiášov, synov Božích a pod., pričom len oni rozhodovali ako učenie vykladať a prísne trestali každú odchýlku, či pochybnosť ako zradu.
Dnes túto prepracovanú metódu ovládania ľudí prevzali na seba jednotlivé cirkvi a ich predstavitelia, cirkevná hierarchia. Tieto metódy nemajú nič spoločné s demokraciou, či so spravodlivým rozdeľovaním statkov. Skôr naopak – cirkev brojí za chudobu, a to citátmi z Biblie, ale ako by sa to ich či lepších ľudí netýkalo len tých čo sú povinní platiť. Ak si myslite, že týmto príspevkom brojím za návrat komunizmu, ste na omyle. V tej dobe došlo k opačnému extrému, že všetci, až na málo výnimiek dostavali zhruba rovnako a to nezáležalo na tom akým dielom sa podieľal na výrobe či vývoji statkov. Takéto istoty štátu boli demotivujúce a viedli k postupnému úpadku vo vývoji a výrobe statkov. Ale aj vo výrobných vzťahoch, napr. za „socializmu“ bol dobrý obchodník, ten čo zažil ešte prvú republiku a mladý sa postupne stavali arogantnými lenivcami, čo malo spätný nepriaznivý vplyv aj na vývoj výroby. Teraz je to napr. v obchode naopak – slušný a ochotný sú mladý a starý, ktorý pracovali za socializmu ani nechápu čo je byť slušný voči zákazníkovi.
No tiež si nemyslím, že náboženské učenie, dogmy, rôzne magické obrady môžu niečo zlepšiť, či mať nejaký relevantný kontakt s akousi hypotetickou postavou – bohom, bohmi. Tu ide len o naše želania, aby to tak bolo, čo cirkev vie zručne zneužiť. Ja si osobne myslím, že ide o iný extrém, ktorý z človeka robí hlupáka. V súčasnosti používaný výraz „šmejdi“, ktorí predávajú nekvalitný tovar za horibilné sumy, sú voči prepracovanej mašinérie cirkví „pouhí břidilové“.
Prečo teraz nevznikajú žiadny proroci, a mali by, keď čítam rôzne prejavy o nespravodlivosti. Preto že to cirkev nedovolí, a keď aj niečo také vzniklo tak cirkev to označí za nepravú sektu, tak ako židovský duchovní nepotrebovali proroka, ktorý by ich postavenie ohrozoval. Prečo potom štát nezakročí proti týmto predavačom neoverených sľubov, či výrobcom falošných nádejí, pretože vedia, že viera otupuje snahu o spravodlivosť v reálnom čase, že konzervuje názory proti radikálnym zmenám a uznáva vyššie práva vyvolených. Ak si toto všetko rozumný človek uvedomí, nemôže byť nábožensky veriacim človekom, ktorého cieľom je skromnosť a metódou zmeny modlitba, a nie miešanie sa do záujmov bohatých, a to i keď žijú v zbytočnom luxuse. Nádej že možno Boh si ich nájde je len nepodložené želanie. Predstavitelia cirkvi podľa ich správania bezpečne vedia, že si ich Boh nikdy za tieto skutky nenájde.