V poslednom čase sa na tomto blogu, ale inde objavujú články o potrebe evanjelizácie národa, veľkolepé články o boji starých kresťanov za obracanie národa v prospech kresťanstva sú srdcervúce. Avšak obdobie, kedy evanjelizácia zvíťazila po páde Rímskej ríše označujú svetoví vedci za najtemnejšiu epochu v dejinách Európy. Pojmom doba temna sa teda označuje obdobie ekonomického a kultúrneho úpadku v Európe, hladomoru, neliečených chorôb a neustálych vojen t.j. zhruba od piateho do desiateho (niektorí uvádzajú až do trinásteho storočia), t.j. ranný stredovek.
V tej dobe nefungoval obchod, prevládal len výmenný obchod, cesty od rímskych dôb nikto neopravoval, nič veľké sa nestavalo, všetok voľný kapitál sa zhromažďoval v kláštoroch z ktorých ho cirkev nerada investovala, všeobecne školstvo prakticky neexistovalo, čítať a písať vedeli len mnísi, dokonca aj keď nejaký šľachtic prejavil záujem o gramotnosť, cirkev ho odhovárala, že to on nepotrebuje pre boj proti nepriateľom cirkvi a ostatní ho zosmiešňovali ako mäkkého. Preto sa nemožno čudovať faktu, že nielen umenie, ale i technika starého Ríma, či Grécka sa postupne zabudla. Po tejto dobe nič nezostalo o čo v najlepšom svedomí sa postarala všemocná cirkev, proste zničila tú diabolskú kultúru.
Cirkev ale má iné vysvetlenie tejto doby temna: Európu do toho dostala namyslenosť Rímskej ríše, zabíjanie kresťanov a z toho vyplývajúci trest boží v podobe nájazdov barbarov. No a kto jednoznačne Európu z toho dostal: no predsa cirkev, síce až po 700 rokoch, ale je to len a len jej zásluha.
Aká bola skutočnosť. Prezrieme si sled dejín Európy.
Rímska ríša na vrcholu svojej slávy bola v polovice druhého storočia; storočia, ktoré nasledovali priniesli tejto svetovej veľmoci len postupný rozpad. V piatom storočí už barbari rozniesli skoro celé impérium na kopytách. Ako príčiny nájazdov barbarov bolo i sťahovanie národov, ktoré spôsobil najmä tlak Hunov a súvisiaca turkická migrácia zo Strednej Ázie, rastúci populačný tlak a klimatické zmeny. Počas sťahovania národov došlo k ovládnutiu rozsiahlych oblastí Západorímskej ríše germánskymi kmeňmi a tým k jej faktickému zániku. V druhej polovici 7. storočia sa Arabi snažili preniknúť do Európy cez Malú Áziu a Trákiu, ale boli odrazení spojenými vojskami Byzantskej ríše a Bulharska. V dôsledku toho presunuli svoje úsilie na Pyrenejský polostrov, kde založili Córdobský emirát. Neviem či toto bol úmysel boží, ale to bol len začiatok doby temna, ktorí v skutočnosti dokonala cirkev.
Majordomus franského kráľovstva Karol Martel s prezývkou Kladivo (8.stor.) bol cirkvou skoro exkomunikovaný, keď požiadal cirkev o zlato na regrutovanie a výcvik vojakov proti Arabom, ktorí po dobytí Pyrenejského polostrova sa tlačili na územie dnešného Francúzska. No keď Arabi neustále postupovali a drancovali hlavne kláštory musela cirkev povoliť. Arabi podcenili silu tohto vojvodcu, pretože dovtedy bojovali len s roľníkmi. Martel tak Arabov zahnal na Pyrenejský polostrov, že už sa nikdy nepokúsili znovu zaútočiť. Postavenie kráľa a šľachty bolo v jeho dobe skôr len formálneho charakteru, t.j. boli bez majetku a bez moci a územie získavali len pre pápeža. Majetok a moc v skutočnosti mala len cirkev. Syn Karola Martela Pipin III. dokonca poslal pápežovi Zachariašovi list, v ktorom sa ho hlúpo spytoval, či môže byť kráľ bez moci, alebo má byť kráľom ten, kto vládne. Tak od roku 751 získali kráľovský titul s určitou právomocou, ale ešte bez zodpovedajúceho majetku.
Evanjelizácia vyvrcholila za vlády franského kráľa zároveň neskôr aj rímskeho cisára Karola Veľkého vnuka Karola Martela (9.stor.), ktorý zaviedol tvrdú evanjelizáciu svojho i každého národa, ktoré dobil pre pápeža. V niektorý deň dal popraviť až 5000 náčelníkov, keď nechceli prijať jeho pravého Boha. Mohli si vybrať buď príjmu Ježiša ako jediného Boha, alebo sa sním okamžite stretnú. Možno tým čo pokladajú evanjelizáciu za potrebnú sa to zdá vtipné, alebo opodstatnené, pretože cirkev teraz tvrdí, že on tomu plne veril, že týmto vlastne pomáhal národu nájsť pravého Boha. Súdna reforma Karola Veľkého kodifikovala už vznik feudalizmu, lebo ňou sa vyššia právomoc vo vojenstve, v pozemkovom vlastníctve a súdnictve stala atribútom kráľa.
Na konci života Karola Veľkého uderili zo severu Vikingovia. Drancovali všetko, čo im prišlo pod ruku, ale hlavne kláštory, kde bolo zlato. Miestni šľachtici nemali vojakov a pretože sa všetko stavalo len z dreva, zabudlo ako stavať z kameňa – drevené obydlia bez ochranných múrov, Vikingovia ľahko prekonávali, proste ich podpálili. No už vtedy na juhu v blízkosti Maurov sa ľudia poučili ako brániť mestá a začali stavať ochranné múry a hrady z kameňa na pozemkoch, ktoré musela cirkev oželieť. Proti tejto obrane boli Vikingovia bezmocní a ani nemali záujem napadať pevnosti, keď zlato bolo v kláštoroch.
Po odrazení Vikingov zostalo na území západnej Európy veľa profesionálnych vojakov – rytierov, ktorí nemali do čoho pichnúť – boli najímaný miestnou šľachtou, ktorí už mali vybudované hrady, na to aby uzurpovali obyvateľstvo, rabovali alebo vyberali nové feudálne dane. Cirkev, aby sa zbavila hrozby, že zlato namiesto do kláštorov začalo viac putovať do hradov vymyslelo ohrozenie Ježišovho hrobu Arabmi a usporiadali krížové výpravy rytierov do svätej Zeme. Týmto si cirkev myslela, že posilní prísun bohatstva pre cirkev z cudziny a odľahčí nebezpečenstvo znútra od osamostatneným miestnych páničkov – zlodejov bez podpory najatých rytierov. Avšak vrátivší sa rytieri zo svätej zeme neprinášali len zlato pre cirkev, ale i pre seba a hlavne prinášali i vedomosti dávno zabudnuté o obchode, demokracie, o technike, umení starého sveta. Začalo sa rozvíjať školstvo mimo cirkvi, podporovalo sa stavebníctvo, obchod a postupne doba temna končila, t.j. cirkev prestavala byť jediná určujúca sila vývoja v Európe. Ďalšia vlna demokratizácie spoločnosti nastala paradoxne na konci 13.storočia a v 14.storočí keď sa zhoršilo podnebie, vznikla neúroda a s tým spojený hladomor a epidémie. Čierny mor spôsobil smrť 20 miliónov Európanov. Morové rany, ktoré síce zdecimovalo obyvateľstvo mali však obrodzujúci vplyv na postavenie pracujúceho človeka a začali sa meniť k lepšiemu i tvrdé pravidla feudalizmu.
No i tak si teraz niektorí ľudia myslia, že doba temna nastáva v súčasnosti a vtedajšia doba bola doba svetla. Chceli by návrat tejto doby, lebo inak si neviem vysvetliť ich vizie o konci sveta, kde sa naša planéta ponorí do nepoznanej doby temna, nastane situácia, kedy proti sebe povstanú ľudia po celom svete. Kolaps novodobých technológií, ako sú mobily či internet, spôsobí drsnú krutovládu násilia a bezbrehého rabovania.
Ale sú tu i iné vizie ako napr. serióznych bankových inštitúcií ako Deutsche Bank ktorá si myslí, že končí obdobie prosperity a vstupujeme do doby temna, kde nie sú k dispozícii tradičné nástroje. Vlády narazili na svoje fiškálne limity a sadzby sú pri nule. Blížime sa k pasty likvidity a tlačení peňazí, čo vyvoláva znižovanie sadzieb behom cyklu zadlžovania. To zo sebou nesie hysterické reakcie a neracionálne chovanie trhov. V minulosti sa to vždy riešilo vojnami, alebo evanjelizáciou, či globalizáciou, čo je v podstate to isté, pretože super monopolom sa najlepšie darí, keď ostatným je zle.