Budúcnosť je v zmenách.

19. septembra 2012, janko2005, ateizmus

Každý asi pozná logický predpoklad Blaisa Pascala s pred 350 rokov o tom prečo treba veriť v Boha. Nehovorí síce ktorého Boha, lebo v tej kresťanskej dobe to bolo naproste jasné. Podľa neho má človek len dve možnosti – veriť v Boha, alebo neveriť. Pričom zhodnotil tieto dve možnosti z hľadiska toho, čo nimi môžeme získať a čo stratiť:

– veriaci človek môže získať večný život v raji ak boh skutočne existuje. Ak neexistuje, tak veriaci v zásade nestratí nič, len hodinku driemania raz týždenne na omši
– ateista, ak má pravdu a boh neexistuje, nič zásadného svojím rozhodnutím nezíska. Ak sa však mýli a boh existuje, čaká ho večné utrpenie v pekle.

Čo je na tomto argumente nesprávne. Nejde len o to, že ide o bohapusté vydieranie, lebo keď sa nepridáš ku kresťanstvu (alebo ku ktorejkoľvek viere) , boh z teba na večné veky bude sťahovať kožu zaživa v pekle, alebo skončíš prevtelený v hovnivála, či prípadne ma vesmírna flotila Aštara Šerana nechá napospas ještírkom. Ide tu hlavne o budúcnosť prežitia, o spôsobe života. Učiť ľudí neopovrhovať radosťami tohto života, ako nájsť potešenie v skúmaní a odhaľovaní tajomstiev prírody a nie ho učiť ako premárniť život na tomto svete kvôli svetu druhému. Ja sám som už v penzijnom veku a dosť dobre sa na svoj vek vyznám v počítačoch ale niektoré praktické úžitky z práce na  smartphonoch  mi už unikajú. Ale kvôli tomu na nich nezanevriem a nebudem ich pokladať za márnivosť. Svet napreduje a neustále sa mení. Život sa predlžuje a je viac času na uvažovanie, mladí ľudia sú vo všeobecnosti chytrejší a vôbec sa nebojím budúcnosti. Bolo aj horšie v minulých dobách ako je teraz, napr. nie sú otroci, nevoľnici, nezmyselné bratovražedné a lúpežné vojny a predsa vtedy nenastal koniec sveta. Čo sa ale zmenilo, cirkev už nemá absolútnu moc a nielen cirkev – a to je to „zlé“, čo vykladači písma naočkovali veriacim že si zaslúži koniec sveta?

Títo pokrytci, ktorí rozprávajú o zachovaní tradícií a vrátení sa k Písmu svätému nielen v minulej dobe korunovali zlodejov a vrahov a vymenovávali  ich za kráľov, vodcov národa. Zlodeji a vrahovia sú pre nich len tí ktorí ich nepočúvajú a nepodporujú. Čo urobili títo predstavitelia veriacich proti najbohatších, proti zneužívaniu ľudí  podvodníkmi – nič – pretože tam sami patria.  Nehovorím, že všetko je v najlepšom poriadku, ale máme možnosti, ktoré v minulosti neboli aby sa niečo zmenilo. Čo urobili tzv. vedci zo Strážnej veže pre uľachčenie života človeka – pre nich je veda hrabať sa zatuchnutých textoch a pripisovať im význam, ktorí nikdy nemali, alebo strkať Boha tam kde zatiaľ veda nie je istá.

Už Sokrates upozorňoval na nebezpečenstvo demokracie: „Demokratické zriadenie doplatí na to, že bude chcieť všetkým vyhovieť. Chudobní budú chcieť časť majetku bohatých a demokracia im to poskytne. Mladí budú chcieť  práva starých, ženy budú chcieť práva mužov, cudzinci, či otroci budú chcieť práva občanov a demokracia im to dá. Zločinci budú chcieť obsadiť verejné funkcie a demokracia im to umožní. A až zločinci demokraciu nakoniec ovládnu, pretože zločinci od prírody túžia po pozíciách moci, vznikne tyranie horšia, než dokáže  monarchia alebo oligarchia.“ Ovšem i keď to bol nesporne múdry muž neuviedol tiež, že len prostredníctvom demokracie môže dôjsť ku zmene, ktorá zločincov odhalí.

Doteraz si vedci nevedia spoľahlivo vysvetliť prečo vyhynul neadrtalský človek. Neadrtalci mali väčší mozog, boli silnejší a pevnejší ako človek kromaňonský, t.j. náš predok. Boli zviazanejší s prírodou – prežili niekoľko ľadových dôb a predsa vyhynuli . Vyskytujú sa rôzne teórie od neschopnosti rozprávať po nespoločenské správanie. Najnovšie po vzniku genetiky existuje teória, že neadrtalci si postupne vytvorili gén, ktorý bojoval proti zmenám a tým ich život harmonizoval s prírodou. Neadrtalci sa viac upínali na tradície, pretože im doteraz vždy pomohli. Za to človek kromaňonský, ktorý prišiel na územie neadrtalca  nedbal na ich tradície a vytvoril si nové postupy na prežitie.

Jaskyne maľby kromaňovcov pokladáme za nádherný pokrok, ale neadrtalci ich skôr pokladali za zneuctenie prírody, márnivosť – niečo ako grafity na stenách budov. Vyhynutie neadrtalcov slúži ako varovanie pre tých, čo chcú zabrániť pokroku a priviesť nás späť k životu, ktorý bol pre väčšinu ľudí odporný, nekultivovaný a krátky. Treba pozerať do budúcna s optimizmom a riešiť nedobré trendy a nie hľadať stresujúce znaky neodvratného úpadku – blížiaceho sa konca sveta.

Možno sa mýlim, ale demokracia dovoľuje mať viac názorov na vec a postupne sa ukáže ktorým smerom sa svet ľudí pustí aby prežil. Vykladači písma sa však nikdy nemýlia, a to preto že Boh či iné nadprirodzené bytosti neexistujú a preto ich nikdy nemôžu konfrontovať – za to ateista sa mýliť môže, pretože hľadá nové cesty a nezakrýva to dogmami, či vôľou nadprirodzených bytosti.