Veriaci odpovie : „Toto je idea, o ktorej nemáte dovolené povedať nič zlého; na to nemáte právo. Prečo? – pretože ho nemáte!“ Táto arogantná sebadôvera, s ktorou nábožný človek presadzuje i nepatrné podrobnosti o Božích zámeroch ktoré nemá a nemôže mať nijako dokázané je neuveriteľná. Celý vtip náboženskej viery, jej sila a sláva, spočíva v tom, že nie je závislá od racionálneho odôvodnenia. Ako každý vie, náboženstvo sa zakladá na viere, nie na poznaní.
No ak sa pod „Bohom” rozumejú zákony, ktoré riadia vesmír, samozrejme, taký Boh existuje. No taký Boh citovo neuspokojuje, keďže nemá zmysel modliť sa k zákonu príťažlivosti.“ “Načo by bol Boh, ktorý nerobí zázraky a neodpovedá na modlitby“.
Potom je jasne prečo skoro ani jedno veľké náboženstvo nesiahlo na vedu a nepovedalo: „Toto je predsa lepšie, ako sme si mysleli! Vesmír je oveľa väčší, ako vraveli naši proroci, je veľkolepejší, subtílnejší, elegantnejší.” Miesto toho vravia: „Nie, nie, nie! Boh je len náš – dedičstvo našich otcov a chceme aby bol taký akého sme si ho my vysnili. On na nás duševne vplýva, a pôsobí iba na toho kto v neho verí –a my hovoríme za neho (a tu si možno vymyslieť hoci čo). A aj si vymýšľajú. Sú „odborníci“ na všetky muky, ktoré ťa čakajú v pekle, „odborníci“ na anjelov – vedia presne i koľko majú peria na krídle, atď.
Preto v mnohých teistických náboženských systémoch je božstvo i intímne zapojené do ľudských záležitostí. Odpovedá na modlitby; odpúšťa alebo trestá hriechy; zasahuje do svetských vecí robením zázrakov; sleduje dobré a zlé činy a vie, kedy ich robíme (dokonca aj keď si myslíme, že ich urobíme).
Z toho je zrejme, že náboženstvo nemôže siahať na vedu, pretože náboženstva sú odkázané na zázraky, aby zapôsobili na veriacich a ak vedu v tomto prípade použijeme – tak ide jednoznačne o podvod, pretože už z definície princípov vedy sú nepotvrdené výmysly a zázraky neprijateľné.
Viem si predstaviť náboženských obrancov, ako krčia plecami a vravia približne toto: „Koho to zaujíma? Vedecké dôkazy sú pri teologických otázkach úplne irelevantné.
Zázraky si prisvojujú i iné náboženstva, či rôzne sekty. Nie je to len RKC ktorí tvrdia, že viera prináša i zázrak – čo to má ale spoločné s Bohom, či rôznymi svätými?. Prečo je nutné ďakovať len jednému a tomu „pravému“ ktorého sme si vysnili. Je to v človeku, že musí mať nejakú „obezličku“ na koho sa upínať, aby veril.
Mojžiš len nakrátko odišiel rokovať s Bohom a už jeho podaní sa začali klaňať zlatému teľaťu. Musel dať povraždiť veľkú časť svojej komunity aby sa znova stal najdôležitejší. Bohom, teda viere je to asi jedno koho vzývajú, ale nie je to jedno prostredníkom vysvetľujúcim vôľu Boha, ktorí tým prichádzajú o moc nad ľuďmi.
Pápež Ján Pavol II. vyrobil viac svätých ako jeho predchodcovia spolu za niekoľko storočí. Osobitnú blízkosť cítil k Panne Márii. Jeho polyteistické zameranie sa dramaticky prejavilo v roku 1981, keď bol naňho spáchaný atentát a pripisoval svoju záchranu zákroku fatimskej Panny Márie. „Materská ruka viedla guľku.“ Človek sa nemôže prestať čudovať, prečo neviedla guľku tak, že by ho bola celkom minula? Druhý si môže myslieť, že operačný team, ktorý ho operoval šesť hodín, si zaslúžil aspoň časť vďaky; no možno aj ich ruky viedla materská ruka. Rozhodujúce je, že to nebola len Naša Panna Mária, ktorá podľa pápeža viedla guľku; bola to špeciálne Panna Mária z Fatimy.
Od nás všetkých sa očakáva, že budeme brániť svoje názory, či predsudky. U náboženstva to neplatí. Nepochodili by ste, keby ste povedali: „Ak mi zabránite urážať homosexuála, porušujete moje právo na predsudok“. Vyhráte však, ak poviete: „To porušuje moje právo náboženskej slobody“. Ak sa nad tým zamyslíme, kde je tu rozdiel? Náboženstvo aj tu pretromfne všetko.
Napísal mi jeden „sečtelý František“, že náboženstvo môže spochybňovať len pomýlený človek ktorý podľahol výrokom nemorálnych a chorých ľudí. Určite nemyslel ľudí chorých na rakovinu, ale chorých na hlavu. Rozmýšľal som o tom kto je tu chorý?
„Blázon si myslí, že nie je blázon“.
Potrebuje zdravý človek lekára?
Pánove slová: „Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí.“ (Mt 9, 12).
Kto potrebuje Boha – lekára, aby ho neustále kontroval? Ja nie.
Kto potrebuje sústavnú skupinovú ambulantnú terapiu v kostole, alebo osobnú terapiu v podobe spovede? Ja nie.
Kto potrebuje omieľať nezmyselné básničky, aby upokojil pred hriechmi, ktoré síce nespáchal, ale na ne myslel? Ja nie. Mimochodom v Biblie nie je nič o potrebe sa modliť. Modliť sa znamená dožadovať sa zrušenia zákonov vesmíru v prospech jedného žiadateľa, priznávajúceho sa k svojej nehodnosti.
„Ak ťa teda pravé oko zvádza na hriech, vylúp ho a zahoď.“ (Mt 5, 39) „A ak ťa pravá ruka zvádza na hriech, odtni ju a zahoď.“ (Mt 5, 30)
Kto je tu teda bláznom. Prečo sa potom divíte, že nie som veriaci? Ja som duševne úplne zdravý a lekára nepotrebujem. Skrátka mňa presvedčili fakty, vás výmysly a sny.
Alebo sme všetci blázni a len veriaci sú liečený. A proti čomu, proti samostatnému mysleniu, či zvedavosti.
Píšu mi, na RKC sa útočí zo všetkých strán, čo mi urobila, že na i ja útočím. Čudujete sa, že som neveriaci, že pokladám RKC za posledné útočište pre totalitný režim. Cirkev nepotrebuje nič vysvetľovať. Sväté písmo je absolútne pravdivé, pápež je neomylný, nepotrebuje svoje rozhodnutia vysvetľovať – aký je rozdiel medzi ním a predstaviteľom nebeskej Severnej Kórei.
Winston Churchill a Franklin Roosewelt nemali radi ani Stalina ani komunizmus, ale uvedomili si nutnosť spolupráce so Sovietskym zväzom v boji proti Hitlerovi- totalite, ktorá ich priamo ohrozovala. Cirkev to doteraz nepochopila čo predstavoval Hitler – dostatočne ho neodsúdili ako Stalina, a to len preto, že Stalin cirkev nepodporoval ale Hitler áno.
A nakoniec by som predostrel posledný argument proti náboženstvu. Som zásadne proti vojne. A myslím si, že vojnu môže motivovať ekonomická chamtivosť, politická ambícia, etnický alebo rasový predsudok, krivda alebo pomsta, vlastenecká viera v poslanie národa. Ale ešte prijateľnejší motív je neotrasiteľná viera, že niečie náboženstvo je jediné správne, posilnená svätou knihou, ktorá vyslovene odsudzuje na smrť bludárov a príslušníkov súperiacich náboženstiev a vyslovene sľubuje božím bojovníkom rovnú cestu do neba mučeníkov.