Pravda je to, čo hovoria „všetci“. Keď teda „všetci“ mohamedáni hovoria, že kresťania sú neveriaci psi, bude to zrejme pravda. V stredoveku všetci hovorili, že Zem je rovná ako stôl, bola to vtedy určite svätá pravda. Dnes to pravda už nie je. Ale asi len preto, lebo to už „všetci“ nehovoria.
Absolútna pravda takmer vždy pramení zo silnej náboženskej viery a predstavuje dôležitý argument pre názor, ktorý vyvoláva neprekonateľné problémy. Keď vravím, že evolúcia je niečo pravdivé, nie som absolútny fundamentalista, pretože dôkazy podporujú náš názor, a prestali by sme v ňu veriť v tej chvíli, keď by ju nové dôkazy vyvrátili. Skutočný fundamentalista by niečo také nikdy nepovedal, na rozdiel od politikov, ktorí to pravdepodobne odsudzujú ako kolísanie názorov.
Naproti tomu naša morálnosť, dokonca aj tých medzi nami, čo sú silne nábožensky založení, sa nezakladá na absolútnej pravde napísanej vo svätých knihách; nezáleží na tom, čo si o tom vo svojej naivnosti myslíme, ale zmena postoja k rasizmu, k volebnému právu žien, k životnému prostrediu, k právu sa slobodne vyjadriť nevyšla z Biblie – tam o tom nič nie je. Práve naopak.
Samozrejme viem, dobre viem, že časy sa zmenili a že dnes nikto okrem náboženských vodcov Talibanu, či niektorých kresťanských fundamentalistov už nerozmýšľa ako Mojžiš. Ale veď práve o to mi ide, že nech pochádza moderná morálnosť odkiaľkoľvek, nepochádza z Biblie. Ako sa veriaci rozhodujú ktoré miesta v Biblie sú pre nich symbolické a ktoré berú doslovne ale ešte stále nie je vecou len tej ktorej osoby. Cirkevné tlaky v názoroch morálky pretrvávajú.
Ako príklad uvediem z Izraela nie preto, že by nenašli i v kresťanskom svete, ale preto, že tam nie sme tak zainteresovaný. Na dotaz izraelského psychológa Georgea Tamarina, ktorý predniesol viac ako tisíc školským deťom vo veku osem až štrnásť rokov, či konal Jozue správne, že povraždil a vypálil všetkých podľa priania Boha, t.j. i ženy, deti, starcov a aj zvieratá. Tak veľká väčšina potvrdila správnosť jeho konania – ospravedlnenie Jozuovej genocídnej masakry bolo vždy náboženskej povahy. Dokonca aj tí, čo nesúhlasili, robili to z náboženských dôvodov. vytýkali Jozuovi, že všetko zničil, miesto toho, aby to zachoval ako korisť pre Izraelitov. Alebo ešte horšie, rasová nenávisť – pretože Arabi sú nečistí a ak niekto vstúpi do nečistej krajiny, tiež sa stane nečistým a potom má s nimi rovnaký zlý osud.
Ďalším izraelským deťom dal ten istý text z Knihy Jozue, ale meno Jozue nahradil údajom „generál Lin“ a „Izrael“ údajom „jedno čínske kráľovstvo pred 3000 rokmi“. Experiment dal v tomto prípade opačné výsledky: Len 7 % detí schvaľovalo činy generála Lina, 75 % ich tvrdo odmietalo. . „Jozuove“ činy boli v tomto prípade akty barbarskej genocídy. Všetko vyzerá inakšie, ak sa na veci dívame z náboženského hľadiska.
Kto rozhoduje, čo je genocída a čo nie? Kto rozhoduje, či genocída je dobrá-demokratická alebo zlá-totalitná?
Kresťanská cirkev charakterizujú moslimských teroristov ako ľudí motivovaných len „zlom”. No teroristov nemotivuje zlo. Nech ich považujeme za akokoľvek na zlo zvedených, ich motivuje to isté, čo kresťanských vrahov čo cielia puškami na lekárov robiacich potraty, alebo čo motivovalo Nóra Breivicka. Považujú svoje činy za správne, verne plniac učenie svojho náboženstva. Nie sú to psychopati; sú to náboženskí idealisti, vo svojom chápaní racionálni. Svoje činy považujú za správne nie z nejakého zvráteného osobného čudáctva, nie žeby boli posadnutí satanom, ale pretože boli od kolísky vychovaní mať absolútnu a nepochybnú vieru.
Veľká väčšina dnešných moslimov, či kresťanov žije svoje životy bez používania násilia, nezapríčiňujú zbytočné utrpenie iným ľuďom; veria na slobodu prejavu a bránia ju aj vtedy, keď nesúhlasia s tým, čo hovoríš; platia svoje dane; nepodvádzajú, nezabíjajú, nedopúšťajú sa pedofílie, nerobia iným to, čo nechcú aby iní robili nám a to preto že Biblia či Korán je šalátová zmes všetkého: ak chcete mier, nájdete zmierujúce texty. Ak chcete vojnu, nájdete texty pre bojachtivých. Lenže sú inštitúcie, ktoré už do malých deti hustia tieto texty ako absolútnu pravdu.
Pedofília je zločin na maloletých – svetský zákon chráni tých čo sa ešte nevedia brániť, ale neexistuje ochrana maloletých proti drastickým metódam náboženského presvedčovania (napr. psychické vydieranie peklom a iné), skôr naopak, nie že sa to ospravedlňuje ale dokonca sa to chápe ako sväté dedičovo našich otcov. Niektorí sa potom dokonca života nedokázali zbaviť dogiem, ktoré do nich nahustili a nečudujme sa preto, že v dospelosti podľa toho konajú.
Dlho som nechápal výrok Alfreda Hitchcocka, veľkého filmového špecialistu v strašení ľudí, keď raz idúc autom po Švajčiarsku náhle ukázal cez okno a povedal: „To je najstrašnejšia vec, akú som kedy videl.” Pri ceste stál kňaz v rozhovore s malým chlapcom a mal ruku na chlapcovom pleci. Hitchcock sa vyklonil z auta zakričal: „Utekaj, chlapče, uteč! Bež o život!” Teraz to v hore uvedených súvislostiach už chápem, že svätá kniha nie je absolútna pravda a vykladači písma to vedia zneužiť vo svoj prospech.
Vieme s úplnou istotou, že túto knihu napísali kočovní barbari – barbari, ktorí verili v otroctvo, polygamiu a vyhladzovacie vojny. Žili medzi vyspelými civilizáciami Mezopotánie a Egypta od ktorých prevzali väčšinu príbehov a dogiem. A aj nový Zákon písali takisto kočovníci , ktorí si nevážili rodinu, ženy ale len určité spoločenstvo nevedeli siať obilie, nevedeli nič o umení, o potrebe sa vzdelávať, stavať mosty, domy, lode a tvoriť čokoľvek krásne, boli to ľudia ktorí si nevážili prírodu, ale vedeli sa priživovať raz na Mezopontancoch a neskôr na Egypťanoch, či Rimanoch.
Ktorých našich spoluobčanov Vám táto filozofia pripomína?